Preprava tovaru v dnešnej dobe predstavuje fenomén, bez ktorého si len ťažko predstaviť každodenný život. V časoch pandémie ľudia nemajú inú možnosť, ako si objednať tovar, o ktorý majú záujem, len prostredníctvom internetu a e-shopov. Spotrebitelia sú však až na konci tohto reťazca, pričom doručeniu tovaru samotnému spotrebiteľovi predchádza dlhý proces od výroby tovaru až po jeho prepravu medzi podnikateľmi navzájom. Nakoľko každý podnikateľ má záujem na tom, aby ním objednaný tovar bol doručený riadne a včas, a zároveň každý prepravca požaduje mať istotu odplaty za ním vykonanú prepravu, je nevyhnutné, aby tieto zmluvné vzťahy boli upravené, či už vo všeobecnosti právnymi predpismi, alebo jednotlivými zmluvami pre individuálne prípady a to bez ohľadu na to, či je preprava vykonávaná v rámci jedného, alebo viacerých štátov. V dnešnom článku si priblížime inštitút premlčania v kontexte medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy a vplyv plynutia času na záväzky z prepravy vyplývajúce.
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje zmluvné vzťahy pri výkone prepravy tovaru na vnútroštátnej úrovni je zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, ktorý vo svojej tretej časti upravuje zasielateľskú zmluvu a zmluvu o preprave veci. Medzinárodnej cestnej preprave sa venuje Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej ako „Dohovor CMR“)
Plynutie času v práve predstavuje významnú skutočnosť. Právne predpisy alebo zmluvy samotné častokrát stanovujú ich účastníkom konkrétne lehoty, v rámci ktorých má byť určité právo vykonané. Po márnom uplynutí týchto lehôt môžu nastať dve právne významné skutočnosti – premlčanie alebo preklúzia. Preklúzia znamená zánik práva, z dôvodu, že toto právo nebolo uplatnené v stanovenej lehote. Preklúziu možno v právnom predpise identifikovať napríklad prostredníctvom slovného spojenia „inak právo zanikne.“ Na prekludované právo súd prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti. Márne uplynutie lehoty však nemusí spôsobiť len zánik práva, ale v praxi je častejší výskyt premlčaných práv. Premlčanie je inštitút, ktorého podstatou je, že právo síce nezaniká, ale možnosť úspešne sa domôcť svojho práva je výrazne oslabená. Súd však na premlčanie neprihliada z úradnej povinnosti, ale len na námietku dlžníka. Po premlčaní práva sa zo záväzku stáva tzv. naturálna obligácia, ktorá znamená, že dlžník nie je povinný plniť svoj záväzok pokiaľ vznesie námietku premlčania, avšak stále má možnosť plniť dobrovoľne a v prípade plnenia nepôjde o bezdôvodné obohatenie veriteľa. Dôsledky vyplývajúce z márneho uplynutia lehôt sú zdôraznením rímsko-právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt, ktorú možno voľne preložiť ako právo patrí bdelým a ktorej podstatou je, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
Vnútroštátna preprava a premlčanie
Premlčanie má zásadný vplyv aj na záväzky vyplývajúce z prepravných zmlúv. Nie nadarmo sme v úvode článku zdôraznili rozlišovanie medzi vnútroštátnou a medzinárodnou prepravou, ale toto delenie má zásadný význam aj pre posúdenie premlčania práva. Ako sme spomenuli vyššie, právnu úpravu prepravy na vnútroštátnej úrovni poskytuje Obchodný zákonník. Ten zároveň v ustanovení § 387 a nasledujúcich upravuje inštitút premlčania, ktorý sa následne aplikuje na obchodnoprávne vzťahy. Zákon ustanovuje, že právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Pre posúdenie premlčania je nevyhnutné správne určiť začiatok plynutia premlčacej doby, jej koniec a samozrejme aj jej dĺžku.
Platí, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, alebo uplatniť na súde, po prvýkrát. Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením.
Všeobecná premlčacia doba je v obchodnoprávnych záväzkoch stanovená na 4 roky. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
V súvislosti s výkonom prepravy tovaru však treba zdôrazniť, že práva vzniknuté zo zasielateľskej zmluvy alebo zo zmluvy o preprave vecí, konkrétne škody na dopravovaných veciach a práva vzniknuté z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Právo na náhradu škody na zásielke vyplýva z jej straty, poškodenia, znehodnotenia alebo zničenia. Pri právach vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi a pri ostatných právach odo dňa, keď bola zásielka doručená. Pre vedome spôsobenú škodu však platí premlčacia doba 4 roky. Platí teda, že osobitná ročná premlčacia doba sa nebude vzťahovať na ostatné práva, ktoré z uvedených zmlúv môžu vzniknúť ako napríklad právo na prepravné, práva, ktoré vznikli z iného titulu ako je poškodenie veci alebo jej omeškané doručenie.
Premlčanie v medzinárodnej preprave
Osobitnú úpravu týkajúcu sa premlčacej doby obsahuje aj Dohovor CMR, ktorý predstavuje právny základ pre medzinárodnú cestnú prepravu, podľa ktorého nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. V podmienkach Slovenského práva možno za rovnocennú s úmyslom označiť aj vedomú nedbanlivosť. Dohovor CMR osobitne upravuje aj tri prípady začiatku plynutia premlčacej lehoty, pričom ustanovuje, že pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty začína plynúť dňom vydania zásielky. Pri úplnej strate začína premlčacia lehota plynúť tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom. Vo všetkých ostatných prípadoch začína premlčacia lehota plynúť po troch mesiacoch odo dňa uzatvorenia prepravnej zmluvy. Zároveň ako pri všeobecnom počítaní lehôt aj v tomto prípade platí, že deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta. Úprava premlčania v rámci Dohovoru CMR je špecifická najmä vzhľadom na skutočnosť Zaujímavá je situácia, v ktorej premlčacia lehota podľa Dohovoru CMR začína plynúť aj bez toho, aby skutočná realizácia prepravy po uzatvorení prepravnej zmluvy čo i len začala. To znamená, že predpokladom pre uplatnenie ustanovení Dohovoru nie je uskutočnenie prepravy ale uzatvorenie prepravnej zmluvy.
Z článku 32 Dohovoru CMR, ktorý upravuje premlčanie vyplýva, že premlčaniu nepodliehajú len nároky uplatňované výlučne voči dopravcovi, ale je zrejmé, že tieto nároky môže uplatňovať aj dopravca, odosielateľ a prijímateľ, pričom platí, že ich nároky sa premlčujú tak, ako je opísané vyššie.
Osobitne upravená premlčacia lehota má niekoľko následkov, pričom medzi najdôležitejšie z nich možno zaradiť tú skutočnosť, že osoba, ktorá si chce uplatňovať nároky vyplývajúce z prepravnej zmluvy, musí dbať na to, aby boli jej nároky uplatnené včas. V praxi sa však stáva, že tieto osoby sú si nie úplne vedomé tej skutočnosti, že sa ich nárok nepremlčuje napríklad v 4 ročnej premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka, ale len v 1 ročnej v zmysle Dohovoru CMR. Následne svoje nároky neuplatňujú včas čím dochádza k márnemu uplynutiu lehoty na výkon práva a právo sa premlčuje. V prípadnom následnom súdnom konaní je spravidla vždy dlžníkom vznesená námietka premlčania a veriteľ sa so svojim nárokom môže de facto rozlúčiť.
Pokiaľ poskytuje medzinárodnú cestnú prepravu, prípadne ste často účastníkom prepravných zmlúv, v rámci ktorých je vykonávaná preprava na medzinárodnej úrovni, je potrebné, aby ste ovládali nie len vnútroštátne predpisy, ale aj medzinárodné predpisy vzťahujúce sa na tú ktorú oblasť, v tomto prípade konkrétne Dohovor CMR, inak sa vystavujete riziku, že spoliehanie sa na znalosť vnútroštátnej právnej úpravy Vám v prípadnom spore nepomôže. Advokátska kancelária Hronček & Partner, s. r. o. už niekoľko rokov poskytuje právne služby aj v oblasti prepravného práva pričom naši zamestnanci Vám radi a ochotne pomôžu a poskytnú cenné rady pri výkone Vášho podnikania.
