Rôzne aspekty verejného obstarávania sme predstavili už v predchádzajúcich článkoch. Kompetentné osoby v zmysle zákona o verejnom obstarávaní zabezpečujú nákup tovarov, služieb a stavebných prác v medziach zákonných pravidiel tak, aby bola dosiahnutá čo najvyššia kvalita za čo najnižšie finančné prostriedky. Ako je to však s verejným obstarávaním v oblasti zdravotníctva?
Na úvod možno jednoducho pripomenúť, že verejné obstarávanie predstavuje významný a dôležitý nástroj, prostredníctvom ktorého môže štát a jednotlivé orgány verejnej moci realizovať svoje primárne úlohy, nakoľko prostredníctvom verejného obstarávania zabezpečujú svoju funkčnosť po materiálnej stránke. Veľmi zjednodušene možno povedať, že štát, orgány verejnej moci ale aj iné osoby v zmysle zákona o verejnom obstarávaní prostredníctvom verejného obstarávania zabezpečujú nákup tovarov, služieb a stavebných prác v medziach zákonných pravidiel tak, aby bola dosiahnutá čo najväčšia kvalita za čo najnižšie finančné prostriedky. Pod kategóriu tovarov v zmysle kódov CPV (Common Procueremet Vocabulary) 33000000-0 až 33698300-12 spadá aj zdravotnícke vybavenie, liečivá - farmaceutický materiál a výrobky osobnej starostlivosti. Aj napriek tomu, že ide o veľmi špecifický materiál a tovar, je nevyhnutné obstarať ho v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní bez výnimky. Je však verejné obstarávanie natoľko pružným nástrojom, aby dokázalo poňať vysokú špecifickosť tohto tovaru? V tomto článku sa pokúsime viac priblížiť úskalia obstarávania v zdravotníctve širšej verejnosti.
Obstarávanie v zdravotníctve
Dodržať pravidlá verejného obstarávania musia tie subjekty, ktoré spadajú pod kritériá ustanovené pre verejného obstarávateľa podľa ust. § 7, resp. § 8, alebo obstarávateľa podľa ust. § 9 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o verejnom obstarávaní“). Základným definičným kritériom je teda potreba rozlíšiť, či ide o súkromného podnikateľa prevádzkujúceho zariadenie, kde je poskytovaná zdravotná starostlivosť, alebo subjekt, ktorý napĺňa definičné znaky pre verejného obstarávateľa/obstarávateľa. Táto skutočnosť je podstatná z toho dôvodu, že pre súkromné zdravotnícke zariadenia nie je zmluvná sloboda nijakým spôsobom obmedzená a na tieto subjekty sa nebude vzťahovať zákon o verejnom obstarávaní, dôsledkom čoho je voľný výber ich zmluvného partnera. Na druhej strane, verejné zdravotnícke zariadenia musia postupovať spôsobom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní. Najčastejšie budú v pozícií verejného obstarávateľa vystupovať štátne nemocnice, Ministerstvo zdravotníctva alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Z logiky veci vyplýva, že v sektore zdravotníctva by mala byť v postupe obstarávania najdôležitejšia kvalita a nie najnižšia cena. Opak je však pravdou, nakoľko drvivá väčšina liečiv a medicínskeho vybavenia je obstarávaná prostredníctvom elektronickej aukcie, pričom kritériom na vyhodnotenie ponúk je najnižšia cena. Uvedené však súvisí so skutočnosťou, že v rámci vnútroštátnej úpravy, ako aj komunitárnej úpravy existujú regulačné úrady na kontrolu liečiv, a teda na Slovensku ide o Štátny ústav pre kontrolu liečiv a Európska agentúra pre lieky (tzv. EMA). Predmetom činnosti týchto entít je zabezpečenie bezpečnosti a kvality liečiv a farmaceutických výrobkov, a preto v postupe obstarávania je už na tom ktorom verejnom obstarávateľovi, aké kategórie liekov a účinné látky potrebuje, pričom tie po kvalitatívnej stránke už prešli procesom schvaľovania a monitorovania, a preto verejní obstarávatelia nepoužívajú ako kritérium hodnotenia kvalitu. Čo sa týka zdravotníckych pomôcok, v tomto smere nie je ich výroba a vstup na trh pod rovnakým drobnohľadom ako v prípade liečiv, nakoľko hrozby plynúce z nekvality alebo iných závad v prípade zdravotníckych pomôcok nie sú takou pomyselnou „katastrofou“, ako v prípade liečiv. Na druhú stranu je ale potrebné konštatovať, že kvalita zdravotníckych pomôcok nie je o nič menej dôležitá. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či je obstarávanie prostredníctvom elektronickej aukcie s jediným kritériom hodnotenia najnižšej ceny optimálnou cestou, v zmysle ktorej dokážu jednotliví obstarávatelia zabezpečiť dostatočnú kvalitu, a to najmä v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami. Ďalej vzhľadom na špecifickosť dodávaných tovarov je problematické zabezpečenie širokej hospodárskej súťaže a zároveň dosiahnutie žiadanej úrovne inovácie.
Práve prvky inovácie, kvality a hospodárskej súťaže sú v oblasti verejného obstarávania najväčšou výzvou pre verejných obstarávateľov. Vo verejnom obstarávaní je len ťažko možno zohľadniť efektivitu jednotlivých pomôcok, ich dlhodobé účinky, celkové náklady na liečbu a individuálne požiadavky daného pacienta, ktoré môžu byť prípad od prípadu veľmi špecifické.
Veľké centrálne obstarávanie na štátnej úrovni môže síce ušetriť štátu niekoľko miliónov eur, avšak je otázne a diskutabilné, či sú takýmto spôsobom do obstarávania premietnuté vyššie uvedené a mnohé ďalšie špecifiká týkajúce sa sektoru zdravotníctva. V oblasti zdravotníctva je aj pri verejnom obstarávaní taktiež nevyhnutné brať do úvahy práva duševného vlastníctva a to najmä patenty, ktoré priamo súvisia s problematikou tzv. generických liečiv a na druhej strane originálnych, tzv. inovatívnych originálnych liekov. Uvedená problematika významným spôsobom priamo súvisí aj s cenotvorbou jednotlivých liekov. Problematika obstarávania drahých originálnych liekov, ktoré sú stále pod patentovou ochranou je ťaživým trendom aj bohatých západných členských štátov Európskej Únie, pričom niektoré štáty volajú po tzv. povinnom licencovaní, čo by znamenalo zjednodušený prístup na trh pre výrobcov generických liečiv. Práve bohaté členské štáty EÚ sú priekupníkmi v podiele generických liečiv na trhu, čím sa snažia znižovať náklady na obstarávanie v zdravotníctve. Netreba však opomínať, že výrobcovia originálnych liekov sú práve priekupníkom inovácie, výskumu a pokroku. Uvedené, ako aj iné špecifiká, ako vyššia miera transparentnosti a hospodárnosti, sú hlavnými argumentami zástancov tzv. spoločného komunitárneho obstarávania, aké možno v tejto dobe pozorovať pri obstarávaní vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Jedným z najväčších problémov v oblasti verejného obstarávania v zdravotníctve je nízka súťaživosť. V praxi sa pomerne často vyskytujú verejné obstarávania, do ktorých sa zapojí len jediný uchádzač. V posledných piatich rokoch bolo takýchto verejných obstarávaní približne jedna tretina, čoho následkom je, že v takýchto verejných obstarávaniach ani reálne neprichádzalo k súťaženiu medzi uchádzačmi. Nízka účasť vo verejnom obstarávaní môže byť spôsobená viacerými faktormi. Práve vyššie spomínané právo duševného vlastníctva priamo súvisí s mierou hospodárskej súťaže v jednotlivých zákazkách, nakoľko kým trvá patentová ochrana, súťaže sa v podstate môže zúčastniť len jeden subjekt, a to výrobca originálneho lieku.
Z uvedeného vyplýva, že obstarávanie v zdravotníctve je veľmi osobitou časťou v systéme verejného obstarávania, a preto by mu mala prináležať zvýšená pozornosť a najmä zvýšené požiadavky na odbornosť subjektov a ich pracovníkov podieľajúcich sa na obstarávaní v zdravotníctve. V samotnom procese verejného obstarávania by mal prevažovať pomer ceny a kvality s precízne a odborne nastaveným opisom predmetu zákazky, pričom v tomto smere by bolo vhodné vo väčšej miere používať aj osobitné postupy verejného obstarávania, akými sú rokovacie konanie so zverejnením, alebo súťažný dialóg a inovatívne partnerstvo, ktoré sú pomerne novým prírastkom v zadávaní zákaziek v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.
V tomto článku sme načrtli len niektoré špecifiká a jedinečné prvky obstarávania v oblasti zdravotníctva, pričom jednotlivé štáty vzhľadom na rýchlo vyvíjajúci sa sektor zdravotníctva čakajú aj iné výzvy, pričom netreba zabúdať ani na výrazné komplikácie spôsobené pandémiou COVID-19. S verejným obstarávaním liečiv úzko súvisí kategorizácia liekov a ich cenotvorba, ktorá sa javí byť v podmienkach Slovenskej republiky kostrbatou, pričom je zároveň výrazne regulovaný paralelný dovoz liekov, s čím súvisí aj v značnej miere obmedzená flexibilita nastavenia cien farmaceutických výrobkov. V tejto súvislosti budeme aj naďalej sledovať vývoj v oblasti verejného obstarávania v zdravotníctve, pričom v najbližšom období očakávame hlavne vyššiu kooperáciu na komunitárnej úrovni. Hlavnou úlohou štátu v oblasti obstarávania je napredovať takým spôsobom, aby sa pacientovi dostávala inovatívna a kvalitná liečba za primeranú cenu.
