Ešte v roku 2016 Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila nový tzv. protischránkový zákon. Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov“) nadobudol účinnosť spolu so zákonom o upomínacom konaní 1.februára 2017.
Primárnym účelom tohto zákona bolo zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „RPVS“), prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je tzv. konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa zapisuje do RPVS. Do RPVS sa zapisujú subjekty, ktoré obchodujú so štátom, subdodávatelia takýchto subjektov či subjekty, ktoré čerpajú od štátu finančné prostriedky v rôznych formách, napr. v podobe dotácii alebo európskych štrukturálnych a investičných fondov. Zjednodušene povedané, jedná sa teda o subjekty, ktoré prichádzajú do styku s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Minimálna výška týchto finančných prostriedkov je zákonom stanovená na sumu prevyšujúcu 100 000 Eur (jednorazové plnenie) alebo v úhrne prevyšujúcu 250 000 Eur v kalendárnom roku (opakujúce sa plnenie). Všetky subjekty, ktoré čerpajú finančné prostriedky z verejných zdrojov alebo sa o tieto finančné prostriedky uchádzajú, musia prostredníctvom RPVS zverejniť svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Zákon o registri partnerov ako taký neobsahuje legálnu definíciu pojmu „konečný užívateľ výhod“, avšak ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c) odkazuje na osobitný predpis. Týmto právnym predpisom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti“). Podľa § 6a ods. 1 prvej vety pred bodkočiarkou spomínaného zákona je konečným užívateľom výhod každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Laicky povedané, konečným užívateľom výhod konkrétneho subjektu sa rozumie fyzická osoba, ktorá má zákonom stanovený podiel na základnom imaní, zisku alebo hlasovacích právach u tohto subjektu, prípadne ktorá tento subjekt inak ovláda. Bolo by veľmi ťažké – v horšom prípade nemožné – odhaliť, kto je konečným užívateľom výhod, ak by RPVS neexistoval.
V roku 2018 nastáva opäť ďalšia – podľa nášho názoru zásadná – zmena na poli zisťovania konečného užívateľa výhod. Parlament schválil dňa 1. februára 2018 vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a niektoré ďalšie zákony. Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2015/849 zo dňa 20. mája 2015 (ďalej len „IV. AML Smernica“). Zmyslom tejto smernice je okrem iného aj zamedziť využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí.
Jedným z novelizovaných zákonov je aj zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za § 2 ods. 2 sa vkladá nový odsek 3 (súčasné odseky 3 až 8 sa po nadobudnutí účinnosti novely očíslujú číslami 4 až 9). Znenie novo vloženého odseku je nasledovné:
„Do obchodného registra sa pri právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, zapisujú aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu. Zápis podľa prvej vety nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do registra podľa osobitného predpisu.“
V ustanovení sa pojem konečný užívateľ výhod rozumie v zmysle § 6a zákona o legalizácií príjmov z trestnej činnosti a osobitným predpisom v poslednej vete in fine sa rozumie zákon o registri partnerov.
Vzhľadom k novo zapisovanému údaju do obchodného registra sa upravujú aj pravidlá pre podanie návrhu na zápis do obchodného registra, kedy sa do § 5 ods. 2 zákona o obchodnom registri za prvú vetu vkladá nová druhá veta. Znenie novelizovaného odseku bude nasledovné:
„Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Údaje o konečnom užívateľovi výhod podľa § 2 ods. 3 sa uvádzajú na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a nedokladajú sa listinami podľa prvej vety. Ak navrhovateľ uvádza v návrhu na prvý zápis viacero predmetov podnikania alebo činností, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania alebo tú činnosť, ktorú považuje za hlavnú.“
Údaje o konečnom užívateľovi výhod zapisované do obchodného registra sa nezverejňujú, čím sa novelizuje aj ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o obchodnom registri, ktoré pojednáva o nezverejňovaní rodného čísla fyzickej osoby ako údaju zapisovaného do obchodného registra.
Z uvedeného vyplýva, že pri zapisovaní právnických osôb do obchodného registra sa bude zapisovať ďalší údaj, a to údaje o konečnom užívateľovi výhod za podmienok a v zmysle citovaného ustanovenia a zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti. De facto tak budú paralelne fungovať oba registre – obchodný register a RPVS, pričom oba budú evidovať údaje o konečnom užívateľovi výhod.
Dôvodová správa k novelizačnému zákonu uvádza, že touto novelou sa vytvárajú podmienky pre právne premostenie zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to vyžaduje IV. AML Smernica.
Novela zákona nadobúda účinnosť už 15. marca 2018, avšak čl. VII, ktorý sa týka zapisovania údajov o konečnom užívateľovi pri právnických osobách do obchodného registra, nadobudne účinnosť až 1. novembra 2018. Na záver je potrebné uviesť, že právnické osoby uvedené v novelizovanom § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri zapísané do tohto registra do 31. októbra 2018, sú povinné podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do konca roka 2019.
Podľa nášho názoru by bolo vhodné oba registre (register partnerov verejného sektora a obchodný register) prepojiť, a to tak, aby u subjektov, ktoré sú už v RPVS zapísané (a
u ktorých už teda bol zistený konečný užívateľ výhod), bola informácia o konečnom užívateľovi výhod automaticky prenesená aj do obchodného registra. Dalo by sa tak predísť nielen administratívnej záťaži obchodného registra, navyše by takýmto prepojením registrov došlo aj k úspore nákladov na zisťovanie a zápis konečného užívateľa výhod, keďže by postačoval zápis do RPVS.
