Artikel - nur in slowakischer Sprache

Viaceré subjekty so sídlom v Českej republike, najmä obchodné spoločnosti uskutočňujú svoje obchodné zámery aj na území Slovenskej republiky a v prípade, že sú partnermi verejného sektora podľa zákona o RPVS, musia byť ako partneri verejného sektora zapísaní v registri partnerov verejného sektora. Do registra partnerov verejného sektora sa okrem zákonom o RPVS vymedzených údajov zapisujú aj koneční užívatelia výhod partnerov verejného sektora a vo verifikačnom dokumente zverejnenom v registri partnerov verejného sektora je odhalená vlastnícka a riadiaca štruktúra konkrétneho partnera verejného sektora. Nakoľko sa právna úprava v Českej a Slovenskej republike v mnohom odlišuje, účelom tohto článku je informovať českú verejnosť a teda najmä subjekty, ktoré sú ako partneri verejného sektora zapísaní v registri partnerov verejného sektora podľa zákona o RPVS o právnych inštitútoch resp. sankciách vyplývajúcich zo zákona o RPVS za jeho porušenie a tiež upozorniť na skutočnosť, že slovenská právna úprava je v tejto oblasti prísnejšia ako česká právna úprava, ktorá je zakotvená v už spomenutom Zákone.

Určite Vás minulý rok neobišla často spomínaná téma novej právnej úpravy evidencie skutočných majiteľov („Evidence skutečných majitelů“) platnej v Českej republike, a to prijatie zákona č. 37/2021 Sb. o evidenci skutečných majitelů (ďalej aj len „Zákon“), ktorej nevyhnutnosť bola argumentovaná okrem iného aj častokrát zanedbávanou povinnosťou evidujúcich osôb (napr. obchodných korporácií, zvereneckých fondov a iných subjektov), zapísať svojich skutočných majiteľov do evidencie skutočných majiteľov. Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy bolo odstránenie medzier spočívajúcich v absencii priamych sankcií za nezapísanie skutočných majiteľov evidujúcich osôb do tejto evidencie. (stručne sme sa novou právnou úpravou zaoberali v našom článku)

Podľa nového Zákona, ktorý nadobudne účinnosť už čoskoro, dňa 01.06.2021, môže byť evidujúcim osobám pre prípad nesplnenia evidenčných povinností alebo existencie nezrovnalostí medzi skutočným a zapísaným stavom v evidencii uložených hneď niekoľko druhov sankcií ako napr. finančné pokuty (pri absencii akéhokoľvek údaja v evidencii alebo pri nevykonaní opravy súdom zistenej nezrovnalosti môže byť evidujúcej osobe uložená pokuta až do výšky 500 000,- Kč) a pokuta tiež môže byť udelená tomu, kto neposkytnutím súčinnosti nezrovnalosť spôsobil (napr. skutočný majiteľ). Okrem toho Zákon upravuje negatívne súkromnoprávne následky absencie evidencie skutočných majiteľov resp. prevádzkové a organizačné sankcie v podobe neplatnosti korporátnych rozhodnutí či pozastavenia výkonu hlasovacích práv spoločníkov. Rovnako tiež v prípade nedostatkov môže dôjsť k obmedzeniu, respektíve zamedzeniu výplaty podielu na zisku skutočných majiteľov.

Nakoľko nová česká právna úprava vyplýva okrem iného aj z európskej legislatívy upravujúcej ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu resp. oblasť boja proti praniu špinavých peňazí, obdobná právna úprava zápisu konečných užívateľov výhod konkrétnych subjektov do príslušných registrov existuje aj v Slovenskej republike (napr. obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom registri sú povinné zapísať svojich konečných užívateľov výhod do obchodného registra, nadácie zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií sú povinné zapísať svojho konečného užívateľa výhod do registra mimovládnych neziskových organizácií a podobne). Navyše, v Slovenskej republike existuje popri tejto legislatíve upravujúcej povinnosť zapísať konečných užívateľov výhod subjektov do príslušných registrov, v ktorých sú zapísané, aj povinnosť zapísať konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora do tzv. registra parterov verejného sektora, ktorá je stanovená zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o RPVS“).  Rozdiely medzi zápisom konečných užívateľov výhod do príslušných registrov a zápisom partnera verejného sektora a jeho konečných užívateľov výhod do registra parterov verejného sektora sú bližšie popísané v tomto článku.

Register partnerov verejného sektora

Zriadenie registra partnerov verejného sektora bolo zakotvené zákonom o RPVS. Tento zákon upravuje zriadenie registra partnerov verejného sektora, údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov, overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Register partnerov verejného sektora je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje podľa zákona o RPVS a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.

Do registra partnerov verejného sektora sa zapisuje partner verejného sektora (a osoby podľa § 17 zákona o RPVS – dobrovoľne zapísané subjekty) spolu s údajmi partnera verejného sektora uvedenými v zákone o RPVS. Jedným z týchto údajom je aj údaj o konečných užívateľoch výhod partnera verejného sektora v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike.

Pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo rovnocenných medzinárodných noriem, alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisuje namiesto konečných užívateľov výhod štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.

Návrh na zápis údajov do registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov (ďalej len „návrh na zápis“) podáva za partnera verejného sektora oprávnená osoba (oprávnená osoba je subjekt ustanovený zákonom o RPVS, ktorý vykonáva činnosti pre partnera verejného sektora v registračnom konaní a ktorý spoluzodpovedná za správnosť údajov zapísaných v registri a ich pravidelnú aktualizáciu. Oprávnenou osobou môže byť advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora). Partner verejného sektora je povinný poskytnúť oprávnenej osobe na účely podľa tohto zákona súčinnosť. Oprávnená osoba je povinná pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie a tieto vyhodnotiť. Oprávnená osoba nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora.

Pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora a možnosti ich overenia

Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri.

Overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod partnera verejného sektora zapísaných v registri partnerov verejného sektora môže byť uskutočnené jedine v súdnom konaní. Registrujúci orgán môže overiť pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod partnera verejného sektora zapísaných v registri partnerov verejného sektora z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu, pričom pre registrujúci orgán je rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase začatia konania. Kvalifikovaný podnet môže podať každý. V kvalifikovanom podnete musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedený opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri.

            Súd v takomto konaní overuje pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. V praxi to znamená, že súd overuje pravdivosť údajov o zapísaných konečných užívateľoch výhod v registri (v rozsahu podľa zákona o RPVS – meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike) a ďalej overuje či zapísaný konečný užívateľ výhod partera verejného sektora je v skutočnosti konečný užívateľ partnera verejného sektora (spĺňa definičné znaky konečného užívateľa výhod) a tiež, či neexistuje nejaká iná fyzická osoba, nezapísaná v registri ako konečný užívateľ výhod, nie je rovnako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora (a teda spĺňa definičné znaky pre konečného užívateľa výhod) resp. či existujú také skutočnosti, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod aj inej fyzickej osobe než tej, ktorá je zapísaná v registri ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora.

Ak v takomto konaní o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partner verejného sektora partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra - to neplatí, ak vzhľadom na spôsob porušenia povinnosti, jej následky, okolnosti, za ktorých bola povinnosť porušená, a mieru zavinenia je závažnosť porušenia povinnosti nepatrná. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže súd partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty.

Sankcie podľa zákona o RPVS

Zákon o RPVS vo všeobecnosti umožňuje uloženie nasledujúcich sankcií, ktorých stručný prehľad Vám teraz uvádzame:

1. finančné sankcie (pokuty)
2. sankcie vo forme výmazu partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora

1. finančné sankcie

a) Pokuty ukladané partnerovi verejného sektora resp. jeho štatutárnemu orgánu (jeho členom)

Registrujúci orgán uloží pokutu v prípade, ak

• sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch
• nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote určenej zákonom o RPVS
• sa poruší zákaz podľa § 19 zákona o RPVS (ktorý upravuje vylúčenie oprávnenej osoby, t. z. definuje skutočnosti, kedy oprávnená osoba nemôže vykonávať činnosti oprávnenej osoby pre konkrétneho partnera verejného sektora napr. z dôvodu akéhokoľvek ich vzťahu alebo personálneho alebo materiálneho prepojenia) 

V týchto prípadoch registrujúci orgán uloží sankciu nasledovne:

     A) pre partnera verejného sektora 

• pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal,
• ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 EUR do 1 000 000 EUR;

     B) pre osobu, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti

• pokutu od 10 000 EUR do 100 000 EUR, členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.

b) Pokuty ukladané konečnému užívateľovi výhod 

Konečný užívateľ výhod je povinný do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod, a oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri.

V prípade, že si túto povinnosť nesplní, registrujúci orgán uloží konečnému užívateľovi výhod pokutu do 10 000 EUR.

c) Pokuty ukladané oprávnenej osobe

Oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak

• je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,
• konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba,
• má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora; vzťahom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone jej činnosti podľa osobitných predpisov (napr. vzťah advokát a klient).

V prípade, že oprávnená osoba poruší tento zákaz, registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 EUR do 100 000 EUR.

2. sankcie vo forme výmazu partnera verejného sektora

Sankcia vo forme výmazu partnera verejného sektora z registra je následkom:

1. ukončenia konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri v prípade, ak partner verejného sektora hodnoverne v takomto konaní nepreukáže, že údaje o jeho konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné (následne registrujúci orgán začne konanie o uložení pokuty). Na tomto mieste zdôrazníme, že pri rozhodovaní o výmaze registrujúci orgán posudzuje závažnosť porušenia povinnosti partnera verejného sektora (mať v registri zapísané údaje o konečných užívateľoch výhod správne a úplne), či je sankcia vo forme výmazu partnera verejného sektora primeraná, a to vzhľadom na spôsob porušenia povinnosti, jej následky, okolnosti, za ktorých bola povinnosť porušená a mieru zavinenia. Čiže aj v prípade, ak partner verejného sektora v konaní hodnoverne nepreukáže, že údaje o jeho konečných užívateľoch výhod sú úplne a správne, súd nemusí rozhodnúť o výmaze partnera verejného sektora, ak je závažnosť porušenia povinnosti nepatrná. Pre úplnosť uvádzame, že v prípade, ak partner verejného sektora hodnoverne preukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán konanie zastaví.
2. nezaplatenia pokuty v lehote určenej súdom, ktorá bola partnerovi verejného sektora uložená za porušenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote alebo za porušenie zákazu podľa § 19 zákona o RPVS. V tomto prípade tak najprv súd rozhodne o uložení pokuty a v prípade, ak v lehote určenej rozhodnutím súdu nebude pokuta zaplatená, rozhodne súd o výmaze partnera verejného sektora z registra. V tomto prípade hovoríme o výmaze partnera verejného sektora na základe rozhodnutia súdu ako o sankcii podľa § 13 zákona o RPVS.

Pre úplnosť uvádzame, že partner verejného sektora môže byť vymazaný z registra partnerov verejného sektora aj na základe jeho návrhu resp. návrhu oprávanej osoby. Takáto situácia je pomerne bežná a nastáva najmä vtedy, ak partner verejného sektora už naďalej nespĺňa definičné znaky partnera verejného sektora resp. jeho povinnosť zápisu do registra už nie je daná - laicky povedané, nemusí byť (už naďalej) v registri zapísaný. Tento výmaz však nie je následkom alebo sankciou za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o RPVS ako tomu je v prípade výmazu partnera verejného sektora z registra na základe rozhodnutia súdu.  

V zmysle vyššie uvedeného partner verejného sektora na základe rozhodnutia súdu o výmaze nepodáva návrh na výmaz zapísaného partera vereného sektora sám resp. prostredníctvom oprávnenej osoby, ale súd vymaže partnera verejného sektora na základe rozhodnutia súdu. V týchto prípadoch priamo súd svojim rozhodnutím resp. uznesením rozhodne, že partnera verejného sektora z registra vymazáva a nenariaďuje povinnosť oprávnenej osobe resp. partnerovi verejného sektora podať návrh na výmaz zapísaného partnera verejného sektora z registra.

Porušenia povinností určených zákonom o RPVS partnerom verejného sektora nenapĺňajú skutkovú podstatu žiadneho trestného činu podľa platnej legislatívy. Nie je však vylúčená skutočnosť, že v priebehu súdneho konania sa objavia také skutočnosti alebo konanie účastníkov konania, ktoré platná legislatíva definuje ako trestný čin, a teda ktoré napĺňajú skutkovú podstatu niektorého trestného činu podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Uvedené môže nastať napríklad počas tohto, keď súd v uznesení o začatí konania podľa § 12 zákona o RPVS vyzve partnera verejného sektora, aby uviedol skutočnosti a navrhol dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných údajov. V prípade, že by napr. partner verejného sektora v takomto konaní predložil dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý alebo by napr. sfalšoval dôkaz, môže sa dopustiť trestného činu marenia spravodlivosti v zmysle § 344 Trestného zákona. Rovnako tak v priebehu konania môžu byť zo strany účastníkov konania predložené také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali spáchanie rôznych majetkových trestných činov alebo eventuálne aj trestných činov týkajúcich sa podvodu v zmysle Trestného zákona.

Navyše, v zmysle zákona o RPVS sú orgány verejnej moci (napr. orgány činné v trestnom konaní – prokuratúra a iné) a povinná osoba podľa zákona č. 297/2008 Z. z.  povinné súdu na jeho žiadosť a v ním určenej lehote poskytnúť súčinnosť pri overovaní pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri a teda súd si môže na základe dožiadania zabezpečiť aj dôkazy, ktoré potvrdzujú/vyvracajú pravdivosť a úplnosť zapísaných údajov. Aj na základe takejto súčinnosti môže pri partnerovi verejného sektora nastať dôvodné podozrenie zo spáchania vyššie uvedených trestných činov, ktorými by sa orgány činné v trestnom konaní mohli zaoberať. Orgány činné v trestnom konaní by tak mohli začať konať napríklad na základe podnetu súdu alebo ex offo pri podozrení na spáchanie vyššie uvedených trestných činov, nie na základe toho, že boli porušené povinnosti vyplývajúce pre partnera verejného sektora zo zákona o RPVS.  

            Podľa našich skúseností rozhodnutia o výmaze na základe rozhodnutia súdu ako následok porušenia povinností partnera verejného sektora resp. forma sankcie nie sú celkom „bežné“, ale takéto rozhodnutia existujú. Uvedené však logicky vyplýva z tohto, že takéto výmazy sú následkom porušenia povinností uložených legislatívou alebo forma sankcie a ako také by nemali byť bežné - sú následkom konania, ktoré nie je v súlade s platnou legislatívou. Ak budú nastávať situácie, že partneri verejného sektora budú konať tak, že údaje o ich konečných užívateľoch výhod zapísané v registri nebudú pravdivé a úplné, alebo ak pokuty podľa zákona o RPVS nebudú zaplatené, je predpoklad, že výmazy na základe rozhodnutia súdu vyššie uvedené sa budú vyskytovať častejšie. 

Záverom by sme si dovolili uviesť, že nakoľko sú sankcie vyplývajúce so zákona o RPVS omnoho prísnejšie ako v novoprijatom a účinnom Zákone, je potrebné myslieť na riadne plnenie povinnosti partnerov verejného sektora podľa zákona o RPVS a nespoliehať sa na to, že právna úprava a jej inštitúty sú obdobné.