Kryptomena je v zmysle definície Európskej centrálnej banky digitálnym nositeľom hodnoty, ktorý nie je zavádzaný centrálnou bankou, úverovou inštitúciou, inštitúciou elektronických peňazí a v určitých situáciách môže byť používaná ako alternatíva peňazí. Takáto kryptomena je emitovaná, predávaná a ukladaná prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií a jej hodnota sa neviaže na hodnotu iného statku, alebo zákonného platidla. Množstvo ľudí neváha investovať do kryptomien nemalé finančné prostriedky za účelom očakávaného profitu. Ako však súvisia kryptomeny so zdaňovaním, aj to si povieme v dnešnom článku.
Na základe metodického usmernenia Ministerstva financií MF/10386/2018-721 z októbra 2018 sú príjmy z virtuálnych mien príjmami fyzických a právnických osôb, sú predmetom zdanenia a sú považované za krátkodobý finančný majetok. Cieľom tohto metodického usmernenia bolo zabezpečiť jednotný výklad pri zdaňovaní príjmu v súvislosti s predajom virtuálnej meny. Na základe uvedeného metodického usmernenia bolo taktiež nevyhnutné novelizovať ďalšie zákony, najmä zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a 213/2018 Z. z. o dani z poistenia.
Na účely zákona o dani z príjmov sa za príjem považuje jednak príjem z činnosti daňovníka, príjem z nakladania s majetkom a príjem dosiahnutý zámenou, pričom príjem môže byť získaný ako v peňažnej tak aj nepeňažnej forme. Podľa ust. § 2ai zákona o dani z príjmov je za predmet dane v súvislosti s virtuálnymi menami považovaná napríklad výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny. Moment zdanenia virtuálnej meny nastáva v prípade, kedy sa za virtuálnu menu získava niečo, čím možno danú virtuálnu menu oceniť. Na druhej strane moment zdanenia nevzniká v niektorých taxatívne uvedených prípadoch, ktorými sú kúpa a držba virtuálnej meny, transfer virtuálnej meny z jednej „peňaženky“ do druhej a ťažba virtuálnej meny. Podľa ust. § 17 ods. 43 zákona o dani z príjmov "Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou ku dňu výmeny." Ocenenie na účely tohto ustanovenia predstavuje ocenenie reálnou hodnotou, ktorá predstavuje reálnu trhovú cenu určenú daňovníkom v deň uskutočnenia výmeny. Zákon o dani z príjmov samozrejme umožňuje daňovníkovi si uplatniť aj tzv. daňové výdavky. Daňové výdavky na účely virtuálnych mien predstavujú napríklad uplatnenie preukázateľne vynaložených výdavkov pri ťažbe, ako napr. spotreba elektrickej energie, poplatky za internet atď. V prípade kúpy virtuálnej meny je daňovým výdavkom obstarávacia cena a v prípade výmeny jednej virtuálnej meny za druhú predstavuje daňový výdavok reálna hodnota tejto virtuálnej meny.
Súčasná právna úprava neobsahuje definíciu toho, čo je nutné považovať za deň výmeny virtuálnej meny. Prax však ukazuje, že za deň výmeny sa považuje deň odpísania virtuálnej meny z Vášho účtu, resp. peňaženky. Daňovník je tak následne povinný si vysporiadať tento príjem z virtuálnych mien vo svojom daňovom priznaní a následne je povinný ho zdaniť sadzbou buď 19% alebo 25% v súlade so základnými pravidlami zdaňovania príjmu.
Komplikovanejšia situácia však nastáva pri podnikateľoch, nakoľko tí sú zo zákona povinní viesť účtovníctvo. Virtuálna mena je krátkodobý finančný majetok, ktorý je účtovaný v skupine 25, pričom prírastky virtuálnej meny sa zachytávajú na prírastkových účtoch ostatné finančné výnosy / ostatné finančné náklady. Aký je teda postup zdaňovania v prípade právnickej osoby podnikateľa? Takýto príjem je u daňovníka – podnikateľa považovaný za zdaniteľný príjem a nie je od dane oslobodený, napríklad na základe medzinárodnej zmluvy. Pri zisťovaní svojho základu dane, resp. daňovej straty, vychádza daňovník z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve alebo z rozdielu príjmov a výdavkov. Tento výsledok hospodárenia sa následne transformuje na základ dane v súlade s ust. § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov. Podnikateľ je teda rovnako povinný svoje príjmy z virtuálnych mien zdaniť v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom pri daňových výdavkoch platí obdobne ako pri fyzických osobách možnosť uplatnenia uznateľných daňových výdavkov. Vysporiadanie tohto príjmu zahrnie podnikateľ do daňového priznania.
Čo však virtuálna mena a DPH? V tejto veci poukazujeme na existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie veci C-264/14 Skatteverket/David Hedqvist, podľa ktorého je obchodovanie s virtuálnou menou (v uvedenom prípade konkrétne s Bitcoinom) považované za finančnú transakciu oslobodenú od dane z pridanej hodnoty. Platba DPH prichádza do úvahy v prípade, že virtuálne meny predstavujú platidlo na účel konkrétnej transakcie – osoba zaplatí za dodanie tovaru kryptomenou.
Do portfólia advokátskej kancelárie Hronček & Partners, s. r. o., patrí aj poskytovanie právneho poradenstvo v oblastí kryptomien a to aj s ohľadom na správne zásady ich zdaňovania. Naši odborníci sú Vám kedykoľvek k dispozícií zodpovedať Vaše otázky nielen z oblasti zdaňovania kryptomien, preto nás neváhajte kontaktovať.
