V súvislosti s Koronavírusom COVID-19 sú často spomínané pojmy ako mimoriadna situácia, či núdzový stav, za ktorými sa skrývajú právne normy upravujúce situácie plošného ohrozenia spoločnosti a v tej súvislosti splnomocňujúce orgány verejnej moci na prijímanie opatrení za účelom ochrany spoločnosti a štátu. Uvedené opatrenia skoro v každom prípade prinášajú so sebou istú formu hospodárskej škody, ktorú prirodzenie utrpia aj subjekty odlišné od štátu, resp. od orgánov územnej samosprávy. Ťažiskovým účelom zákonných ustanovení v predmetnej oblasti je samozrejme ochrana pred hroziacim nebezpečenstvom a zníženie jeho negatívnych vplyvov, avšak pokiaľ má zákonodarca myslieť na všetky aspekty upravovanej problematiky, úprava nárokov na náhradu škody vzniknutej prijatými opatreniami by nemala byť výnimkou. Nakoľko súčasná situácia zapríčinená ochorením Koronavírusom nemá za účinnosti príslušnej právnej úpravy obdobu, odpoveď nemožno hľadať v aplikačnej praxi a teda jediným spôsobom je výklad relevantných právnych predpisov.
Základným právnym predpisom predmetnej problematiky je zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „zákon o riadení štátu v krízových situáciách“), ktorý upravuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie mimo času vojny a vojnového stavu a pri ich riešení a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. K predmetu úpravy zákona o riadení štátu v krízových situáciách je vhodné vymedziť pojem krízovej situácie (resp. krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu), ktorým sa na účely tohto zákona rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu) alebo osobitnom zákone (zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov) na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu.
Účelom vyššie uvedeného zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o civilnej ochrane obyvateľstva“) je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj ustanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva (ďalej len „civilná ochrana"). Tento zákon, ako je ustanovené pri vymedzení pojmu krízovej situácie v zákone o riadení štátu v krízových situáciách, stanovuje podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej situácie. Na účely zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Mimoriadna udalosť je živelná pohroma, havária, katastrofa (ktorou sa rozumie kumulácia ničivých faktorov živelnej pohromy, resp. havárie), ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je potrebné prijať opatrenia podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň. Uvedené ustanovenia vzhľadom na súčasnú situáciu zapríčinenú Koronavírusom splnomocnili príslušné orgány, ktorými sú obce, okresné úrady, okresné úrady v sídle kraja (ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu) a vládu Slovenskej republiky (ak rozsah zasiahnutého územia presahuje pôsobnosť okresných úradov a obcí), na vyhlásenie mimoriadnej situácie.
V prípade, ak sú opatrenia prijaté podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v rámci mimoriadnej situácie nedostačujúce, vláda Slovenskej republiky môže využiť ustanovenia ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „ústavný zákon o bezpečnosti štátu“), ktoré umožňujú vyhlásiť núdzový stav. V kontexte ústavného zákona o bezpečnosti štátu hovoríme o tzv. krízových stavoch. Tento pojem nemá zákonnú definíciu, avšak v zmysle Terminologického slovníka krízového riadenia a zásady jeho používania, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 523 zo 6. júla 2005 ho možno definovať ako právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav). Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných práv a slobôd. Krízový stav tak možno vnímať ako podmnožinu krízovej situácie, ktorá ráta s viac závažnými, resp. spoločensky nebezpečnými okolnosťami a počíta aj s časom vojny a vojnového stavu.
V kontexte situácie zapríčinenej ochorením Koronavírusu je vhodné objasniť a odlíšiť pojmy výnimočný stav a núdzový stav. Výnimočný stav pokrýva situáciu, pri ktorej došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu. Na rozdiel od výnimočného stavu, núdzový stav upravuje situáciu, kedy došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie. Núdzový stav je oprávnená vyhlásiť vláda Slovenskej republiky len na postihnutom, resp. bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to v rozsahu podľa čl. 5, ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
Pri obmedzení práv a uložení povinností v rámci núdzového stavu prirodzene vznikajú škody v podobe hotových výdavkov vynaložených na splnenie povinností, ušlého zisku a podobne. Podľa čl. 11 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu „Zákonné nároky na náhrady za:
a) obmedzenie vlastníckeho práva,
b) škody spôsobené ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, Hasičským a záchranným zborom a záchrannými službami,
c) porušenie povinností orgánov verejnej moci,
d) škody spôsobené orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
e) dovolenku na zotavenie,
f) splnenie pracovnej povinnosti a za iné vykonané práce a služby uložené na plnenie úloh podľa tohto ústavného zákona,
g) prácu nadčas,
ktoré vznikli v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, stávajú sa splatné oprávneným až po skončení vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. Zákonné lehoty na ich uplatňovanie počas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu neplynú. Medzi vymenovanými krízovými stavmi však chýba núdzový stav, čo vnúka otázku možnosti analogického uplatnenia tohto ustanovenia aj na núdzový stav. Pre absenciu podrobnejších ustanovení nadväzujúcich na predmetné ustanovenie ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ako aj aplikačných opatrení orgánov verejnej moci nemožno vyvodiť jednoznačný záver. Pri detailnejšom pohľade na interpretované ustanovenie čl. 11 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu však možno usúdiť, že účelom tohto ustanovenia je oddialenie splatnosti zákonných nárokov na náhradu škody vzniknutých počas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, nie osobitná úprava nárokov na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s menovanými krízovými stavmi. Z uvedeného vyplýva, že v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje osobitná úprava nárokov na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s núdzovým stavom a splatnosť nárokov vyplývajúcich zo všeobecných právnych predpisov v prípade núdzového stavu nie je osobitne upravená ustanovením čl. 11 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
Ako príklad osobitnej právnej úpravy nárokov na náhradu škody vzniknutej v situácií, ktorá je v našom právnom poriadku v zmysle ústavného zákona o bezpečnosti štátu označená ako núdzový stav, možno uviesť český zákon č. 240/2000 Sb. o krizovém řízení a o změně některých zákonů (ďalej len „krízový zákon“). Podľa § 36 krízového zákona je v Česká republika povinná nahradiť škodu spôsobenú právnickým osobám a fyzickým osobám v príčinnej súvislosti s krízovými opatreniami a cvičeniami podľa § 39 ods. 4 krízového zákona. Tejto zodpovednosti sa Česká republika môže zbaviť jedine ak preukáže, že poškodená osoba si škodu spôsobila sama. Krízový zákon tak stanovuje nárok na náhradu celej spôsobenej škody vzniknutej v súvislosti s predmetnou situáciou. Uvedené ustanovenie ďalej stanovuje subjektívnu lehotu 6 mesiacov a objektívnu lehotu 5 rokov na uplatnenie nároku na náhradu takejto škody.
Keďže v legislatívnych podmienkach Slovenskej republiky nie je obsiahnutá osobitná úprava nárokov na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s núdzovým stavom, odpoveď na predmetnú otázku možno nájsť jedine výkladom všeobecných predpisov, ktorému sa budeme ďalej venovať. Naša advokátska kancelária je Vám pripravená poskytnúť právne poradenstvo v súvislosti s možnými prijatými opatreniami štátu a ich dôsledkami.
Situáciu v oblasti nárokov na náhradu škody vzniknutej v súvislosti so súčasnými opatreniami budeme ďalej sledovať a článok budeme na stránkach www.legalfirm.sk priebežne dopĺňať o aktuálne informácie.
