Nemecký systém udržania pracovných miest nazývaný kurzarbeit prichádza už aj na Slovensko. V súvislosti s koronavírusom bol začiatkom januára tohto roka pripravený návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce. Čítajte viac v novom článku.
V reakcii na ekonomickú krízu vyvolanú pandémiou COVID-19, ako aj v záujme zachovania konkurencieschopnosti v porovnaní s väčšinou krajín EÚ, schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 4.5.2021 návrh zákona, ktorý predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o podpore v čase skrátenej práce inšpirovaný nemeckým systémom slúžiacim na udržanie zamestnanosti, tzv. Kurzarbeitergeld. Navrhovaná legislatíva vychádza aj zo skúseností z dočasného projektu „Prvá pomoc“, v rámci ktorého štát finančne prispieva zamestnávateľom na náhradu mzdy zamestnancom a čiastočne kompenzuje stratu príjmu SZČO.
Návrh zákona a viac informácií nájdete tu.
Čo je kurzarbeit?
Ide o nástroj na udržanie zamestnanosti pôvodom z Nemecka, v rámci ktorého sú zamestnanci z dôvodu dočasného obmedzenia prevádzky zamestnávateľa nútení vykonávať prácu v zredukovanom pracovnom čase, pričom štát zamestnancom nahrádza časť mzdy, o ktorú pre skrátenie pracovného času prišli. Zamestnávateľ tak nie je nútený prepúšťať svojich zamestnancov a tí sú mu po odznení krízy k dispozícii pre ďalšiu činnosť. Predpokladom efektívnosti systému je však dočasnosť ekonomickej recesie, nakoľko je náročný na verejné financie.
Z čoho bude financovaný „slovenský kurzarbeit“?
Za účelom podpory udržania zamestnanosti počíta návrh zákona so zriadením samostatného poistného fondu, v ktorom sa budú sústreďovať finančné prostriedky pozostávajúce z odvodu zamestnávateľa vo výške 0,5% vymeriavacieho základu zamestnanca (ako aj náhrady mzdy počas skrátenej práce) v pracovnom pomere a zamestnanca vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme. Zároveň sa však v rovnakej výške zníži sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti, a teda odvody sa nezvýšia tým, ktorí platia poistné v nezamestnanosti.
Kto bude môcť požiadať o príspevok?
Podľa návrhu zákona môže o príspevok na mzdové výdavky požiadať zamestnávateľ v prípade, ak u neho dôjde k obmedzeniu činnosti, v dôsledku ktorého nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ je následne povinný zachovať pracovné miesta, na ktoré sa vyplácala podpora, najmenej 2 mesiace od skončenia štátnej pomoci.
Nevyhnutnou podmienkou na získanie príspevku je nemať podlžnosti na poistnom na sociálnom poistení a mať uhradené povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Pre zabezpečenie rýchlosti procesu získania pomoci od štátu by mal celý proces prebiehať elektronicky a príslušné orgány budú mať na rozhodnutie o poskytnutí pomoci zákonom stanovenú lehotu.
Čo ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť udržať pracovné miesto?
V takom prípade bude povinný vrátiť podporu alebo jej časť na základe právoplatného rozhodnutia poskytovateľa podpory. Rovnako by sa malo postupovať aj v prípade neoprávneného poberania podpory a tiež, ak si SZČO nesplní povinnosť pokračovať v činnosti. Proces prideľovania príspevku a rozhodovania o jeho vrátení bude správnym konaním, a teda bude sa riadiť správnym poriadkom.
Aká bude výška finančnej pomoci?
Zamestnávateľ obdrží na zamestnanca z poistného fondu príspevok vo výške 60% priemerného hodinového čistého zárobku zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa, najviac však v sume 60% z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR 2 roky spätne (dnes by to bolo približne 7,66 EUR). Zamestnávateľ sa bude na mzdových nákladoch podieľať vo výške 20%, a teda zamestnancovi bude vyplatených 80% čistej mzdy, najviac vo výške 1 100 EUR.
Ako dlho sa bude podpora vyplácať?
Príspevok bude vyplácaný mesačne, najviac však v rozsahu 6 mesiacov úhrnne za posledných 24 mesiacov.
Vzťahuje sa podpora aj Samostatne zárobkovo činné osoby (tzv. SZČO)?
Napriek pôvodným návrhom, ktoré počítali s podporou SZČO v prípade, že dôjde k poklesu tržieb najmenej o 40% za kalendárny mesiac v porovnaní s tým istým kalendárnym mesiacom predchádzajúceho roku, sa schválené znenie zákona na SZČO nevzťahuje. Podľa slov ministra Krajniaka „v zákone bude stanovená odvolávka, že vždy, keď bude aktivovaný kurzarbeit, bude súčasne spustená schéma pomoci pre živnostníkov.“
Od kedy by mal byť nový zákon účinný?
Zákon predpokladá nadobudnutie účinnosti 31. decembra 2021 s výnimkou niektorých ustanovení.
Takto schválený zákon ešte čaká na podpis prezidentky SR, preto nie je vylúčené, že sa znenie zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže ešte modifikovať. Tento článok zohľadňuje právny stav ku dňu 4.5.2021.
