Exekúcie predstavujú pre ľudí zložitú situáciu, ktorú prekonávajú s veľkými ťažkosťami. Spôsobujú mnohé problémy nielen v osobnom, ale aj v pracovnom živote.
-
Súčasná právna úprava síce od roku 2006 upravuje zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) možnosť oddlženia pre fyzické osoby (tzv. osobný bankrot), ktoré sa nachádzajú v dlhovej pasci, avšak táto úprava neplní takú funkciu, akú by plniť mala.
Zahraničné právne úpravy umožňujú riešiť úpadok fyzickej osoby dvomi spôsobmi, a to prostredníctvom tzv.:
1. „Fresh Start“, pod ktorou sa rozumie likvidácia majetkovej podstaty dlžníka a rýchle oddlženie, ktorú využívajú dlžníci, ktorí majú málo majetku a súčasne aj nízke príjmy,
2. „No Fresh Start“, ktorú možno charakterizovať ako reštrukturalizáciu záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára, ktorá predstavuje alternatívu najmä pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy, ale tento majetok je zaťažený zabezpečovacími právami tretích osôb, pričom svoje záväzky nie sú schopní plniť včas alebo riadne.
Naša súčasná právna úprava oddlženia využíva koncepciu „Fresh Start“ a teda každému oddlženiu fyzickej osoby musí predchádzať (úplná) likvidácia jeho majetkovej podstaty. To, že dlžník nemôže dosiahnuť oddlženie inak ako speňažením celej majetkovej podstaty možno v zásade považovať za nedostatok súčasnej právnej úpravy, o čom svedčí aj skutočnosť, že v Slovenskej republike využilo možnosť oddlženia v roku 2015 (tzv. osobný bankrot, ktorým sa osoba zbavuje svojich dlhov) len 391 osôb, kým v Českej republike takúto možnosť využilo viac ako 32000 osôb. Aj preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo tento rok návrh zákona, ktorým sa mení Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý má priniesť relatívne jednoduché a rýchle konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady. Účelom predmetného návrhu zákona je riešenie úpadku fyzických osôb, ktoré predstavuje pre Slovenskú republiku ekonomicko-sociálny problém.
V tomto článku Vám priblížime a detailnejšie analyzujeme obsah navrhovanej novely zákona.
-
ODDLŽENIE
V navrhovanej novele zákona je upravené v jeho štvrtej časti Oddlženie (tzv. osobný bankrot).
Podľa navrhovaného ustanovenia § 166 každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo fyzickou osobou nepodnikateľom, sa môže zbaviť svojich dlhov jednou z dvoch alternatív, a to buď prostredníctvom konkurzu („fresh start“) alebo splátkovým kalendárom („no fresh start“). Obom spôsobom oddlženia fyzických osôb sa budeme podrobnejšie venovať v ďalšom texte. Každá fyzická osoba však bude oprávnená domáhať sa zbavenia svojich dlhov len raz za 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára. Otázne však je či táto 10-ročná lehota nie je príliš krátka, čo by mohlo v konečnom dôsledku spôsobiť, že dlžník nebude motivovaný k plneniu svojich záväzkov.
Dlžník však bude oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba vtedy, ak bude súčasne voči nemu vedená exekúcia, a teda tým osobám, ktoré chcú riešiť svoje problémy ešte predtým ako na ich majetok začne exekúcia, novela zákona nepomôže.
Podľa navrhovanej novely zákona sa dlžník stane platobne neschopným vtedy, ak nebude schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok, čo znamená, že predpokladom platobnej neschopnosti nebude pluralita veriteľov. To či je dlžník platobne „schopný“ alebo „neschopný“ bude ponechané na posúdenie súdu.
Novela zákona navrhuje upraviť, že oddlžením nebudú dotknuté tieto pohľadávky:
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorá nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom upovedomený, že bol vyhlásený konkurz,
b) pohľadávka z pôžičky poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci na úhradu preddavku na paušálnu odmenu správcu v konkurze, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
c) zabezpečená pohľadávka, v rozsahu, v ktorom je krytá predmetom zabezpečovacieho práva,
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e) pohľadávka maloletého dieťaťa na výživné, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
f) peňažný trest podľa Trestného zákona,
g) nepeňažná pohľadávka.
Pohľadávkami, ktoré bude možné uspokojiť v konkurze alebo splátkovým kalendárom sú:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo podaný návrh na určenie splátkového kalendára,
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred podaním návrhu na určenie splátkového kalendára,
c) pohľadávka z ukončenia zmluvy, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením konkurzu.
O oddlžení fyzickej osoby bude rozhodovať súd uznesením a to tak, že buď rozhodne o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára. V uznesení bude súd súčasne povinný uviesť o aký dlh ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré budú môcť byť uspokojené len konkurzom alebo splátkovým kalendárom, stanú voči dlžníkovi nevymáhateľné, a to v takom rozsahu, v akom ho súd zbavil dlhov. Pohľadávka, ktorá bude nevymáhateľná voči dlžníkovi, bude však naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku zabezpečuje. Na nevymáhateľnosť pohľadávky súd prihliadne ex offo, a teda aj bez námietky dlžníka. Každý orgán verejnej moci bude hľadieť na dlžníka, ktorého pohľadávka je nevymáhateľná, akoby dlžníkom ani nebol.
Podľa navrhovanej novely zákona, tí veritelia, ktorých pohľadávky boli dotknuté oddlžením, majú právo sa domáhať zrušenia oddlženia na tom súde, ktorý rozhodol o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára, a to voči dlžníkovi alebo jeho dedičom. Veriteľ bude však v tomto prípade povinný dokázať, že dlžník v čase, kedy sa domáhal zbavenia svojich dlhov, nemal poctivý zámer. Veriteľ bude oprávnený domáhať sa zrušenia oddlženia do troch rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia bude pôsobiť erga omnes.
V prípade smrti dlžníka bude súd pokračovať v konaní s dedičmi, len ak na tom bude navrhovateľ trvať. Tým pohľadávkam, ktoré neboli uspokojené sa obnoví vymáhateľnosť aj splatnosť. Tieto pohľadávky sa však nepremlčia skôr, ako uplynie 10 rokov od zrušenia oddlženia.
V čase, keď sa dlžník bude domáhať zbavenia svojich dlhov bude potrebné ako sme už vyššie uviedli, aby mal poctivý zámer. Poctivý zámer je definovaný v návrhu zákona takto: „Dlžník má poctivý zámer, ak zo správania dlžníka po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak po podaní návrhu poskytoval správcovi a veriteľom v medziach svojich možností potrebnú súčinnosť, snaží sa v pomere k svojim schopnostiam získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne sa zúčastňuje integračného procesu alebo sa opätovne integroval do spoločnosti.“
-
Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii okrem iného zavádza doposiaľ neupravenú povinnosť zastúpenia dlžníka advokátom alebo Centrom právnej pomoci. Cieľom zavedenia takejto povinnosti je vytvoriť tímy právnikov, ktorí v prípade potreby poskytnú osobám kvalifikovanú pomoc v celom procese oddlženia. Podľa navrhovanej novely zákona sa ukladá dlžníkovi povinnosť, aby bol pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, a to až do ustanovenia správcu, zastúpený advokátom prípadne Centrom právnej pomoci. Povinné zastúpenie dlžníka sa nebude vzťahovať jedine na osoby, ktoré majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
KONKURZ
Konkurz predstavuje jeden zo spôsobov oddlženia. Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa navrhovanej novely zákona podá dlžník, ktorý je fyzickou osobou a urobí tak na predpísanom tlačive. Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky. Súd uskutoční takýto postup v prípade ak zistí, že sú splnené všetky podmienky na základe ktorých môže konkurz vyhlásiť. Ak nebudú splnené podmienky, súd návrh odmietne alebo konanie zastaví. V prípade ak súd vyhlási konkurz, bez zbytočného odkladu zastaví všetky exekučné konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba konkurzom.
Po vyhlásení konkurzu oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prejde na správcu a správca pritom bude konať v mene a na účet dlžníka. Ak počas konkurzu urobí dlžník také právne úkony, ktoré ukrátia majetok podliehajúci konkurzu, budú takéto úkony voči veriteľovi neúčinné. Týmto konaním však nebude dotknutá ich platnosť. Dlžník a jemu blízka osoba so súhlasom dlžníka budú môcť majetok, ktorý bude predmetom konkurznej podstaty užívať zvyčajným spôsobom. Budú povinní ho chrániť pred zničením, poškodením prípadne stratou. Správca bez zbytočného odkladu po speňažení majetku , ktorý je predmetom konkurznej podstaty a po ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť rozvrh dotknutý, najskôr však 60 dní od vyhlásenia konkurzu, pripraví rozvrh výťažku. Z výťažku správca odpočíta náklady konkurzu a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Náklady uspokojenia bude niesť každý veriteľ sám.
V prípade ak správca zistí, že konkurzná podstata nepostačuje ani na pokrytie nákladov konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Rovnako správca oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Týmto oznámením v Obchodnom vestníku konkurz zruší. Konkurz sa zruší tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že nie sú iné predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení súčasne rozhodne aj o zrušení oddlženia.
Ak dlžník počas konania zomrie, súd v konaní bude pokračovať ďalej, pričom nebude zisťovať okruh dedičov. Dediči sa musia do konania prihlásiť. Ak sa niektorý z dedičov dlžníka prihlási, od toho času s ním súd bude konať ako s účastníkom konania. Ak sa ale preukáže, že nie je dedičom, súd rozhodne, že nie je účastníkom konania. Návrh novely Zákona o konkurze a reštrukturalizácii však podrobnejšie neupravuje v akej lehote a akým spôsobom sa majú dediči dlžníka prihlásiť, čo môže vytvoriť priestor pre zbytočné predĺženie celého konkurzu. Správca v tomto prípade bude naďalej oprávnený nakladať s konkurznou podstatou, pričom bude konať v mene a na účet dedičov. Neznámym dedičom sa bude doručovať prostredníctvom zverejňovania v Obchodnom vestníku.
SPLÁTKOVÝ KALENDÁR
Ďalším zo spôsobov oddlženia fyzických osôb, podľa navrhovanej novely zákona, je určenie Splátkového kalendára. Rovnako ako pri konkurze, aj v prípade splátkového kalendára návrh na jeho určenie bude oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, na predpísanom tlačive. Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne ochranu dlžníkovi ak zistí, že sú splnené všetky podmienky na určenie splátkového kalendára. V uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd ustanoví správcu a uloží dlžníkovi povinnosť, aby zložil na účet správcu paušálnu odmenu alebo paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s výkonom správcovskej činnosti. Ak tak dlžník neurobí ani do 7 dní od výzvy správcu, správca túto skutočnosť oznámi v Obchodnom vestníku. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konanie skončí.
Ak súd určí splátkový kalendár, exekučný súd exekúcie voči dlžníkovi, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom, zastaví. Dlžník má rovnako oprávnenie požiadať o odklad dražby svojho obydlia o šesť mesiacov. Správca do 45 dní od zloženia odmeny zistí pomery dlžníka a zostaví návrh splátkového kalendára. Súd určí splátkový kalendár, ak nie sú dôvody na zastavenie konania. V tomto prípade sa súd bude riadiť návrhom správcu, ale môže prihliadať aj na námietky veriteľov, prípadne iné známe okolnosti. Ak súd zistí, že pomery dlžníka neumožňujú určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. V tomto prípade súd v uznesení poučí dlžníka o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa splátkový kalendár stáva neúčinný.
V prípade ak dlžník v priebehu konania o určenie splátkového kalendára zomrie, súd konanie zastaví.
V ustanoveniach návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, týkajúcich sa splátkového kalendára úplne absentuje úprava prihlásenia pohľadávok veriteľmi. Nie je teda vôbec zrejmé, akým spôsobom sa má správca dozvedieť o pohľadávkach veriteľov, v akej lehote, akou formou, akým spôsobom, rovnako u koho sú veritelia povinní prihlásiť svoje pohľadávky. Novela zákona tiež neupravuje aké pohľadávky si môžu veritelia prihlasovať, prípadne aké účinky bude mať neprihlásenie pohľadávok. Za nedostatok navrhovanej novely Zákona o konkurze a reštrukturalizácii tiež považujeme skutočnosť, že neupravuje situáciu prípadného neplnenia si povinností dlžníka, vyplývajúcich zo splátkového kalendára.
Predmetný návrh novely Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a v prípade jeho schválenia by zmeny mohli nadobudnúť účinnosť v roku 2017.
