Zmeny v revíznych postupoch v rámci verejného obstarávania

24.02.2022 | Autor: Hronček & Partners
15 min

Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o VO“) v ustanovení § 163 a nasledujúcich upravuje tzv. revízne postupy. Ako sme uviedli v predchádzajúcom článku s podtitulom Profesionalizácia verejného obstarávania vo svetle novely zákona o verejnom obstarávaní, od 31.03.2022 bude účinná novela Zákona o VO, ktorá prinesie významné zmeny aj v oblasti revíznych postupov v rámci verejného obstarávania, na ktoré sa v dnešnom článku bližšie pozrieme a tie najvýznamnejšie si ďalej rozoberieme.

Zmeny v revíznych postupoch v rámci verejného obstarávania

Revízne postupy možno označiť ako nástroje v rámci procesu verejného obstarávania, prostredníctvom ktorých sa môžu dotknuté osoby domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a dosiahnuť zmenu rozhodnutí či už verejných obstarávateľov, alebo obstarávateľov. Revízne postupy zároveň chránia všeobecný záujem na poriadku a dodržiavaní právnych predpisov v procese verejného obstarávania. Súčasná právna úprava radí z formálneho hľadiska medzi revízne postupy žiadosť o nápravu a dohľad nad verejným obstarávaním, pod ktorým možno v stručnosti rozumieť najmä tzv. ex-ante posúdenie dokumentácie pri nadlimitných zákazkách a koncesiách, konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred a po uzavretí zmluvy a konanie o určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody.   

Žiadosť o nápravu

Žiadosť o nápravu predstavuje inštitút, na vybavenie ktorého je príslušný subjekt ktorý predmetnú zákazku zadáva, pričom tento inštitút možno zaradiť do kategórie ex ante, nakoľko je prostriedkom možnej nápravy ešte v procese, ktorým predchádza uzatvoreniu zmluvy. Tento revízny postup umožňuje aktívne legitimovaným osobám sa pred samotným uzatvorením zmluvy domáhať nápravy priamo u osoby, ktorá spôsobila skutočnú alebo domnelú ujmu na právach dotknutej osoby v rámci procesu verejného obstarávania.

Nová právna úprava prinesie v rámci procesu podávania a vybavovania žiadostí o nápravu najmä nasledovné zmeny:

  • V prípade zasielania žiadosti v elektronickej podobe sa za podpis oprávnenej osoby bude považovať identifikácia a autentifikácia podľa § 20 ods. 5 a 6 Zákona o VO – teda v praxi bude postačovať používanie kvalifikovaného elektronického podpisu, nakoľko tento umožňuje preukázať elektronickú identifikáciu fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
  • Upresňuje sa postup v prípade podávania tej istej žiadosti, pričom sa verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa ust. § 8 nemusí žiadosťou zaoberať a zároveň túto skutočnosť už nemusí žiadateľovi ani oznamovať, v dôsledku čoho nebude môcť byť napr. opakovanou žiadosťou o nápravu dosiahnuté predĺženie lehoty na podanie námietky. Podľa dôvodovej správy, cit.: „Navrhovaná úprava explicitne vymedzuje, že v prípade ak identický žiadateľ opakované podá žiadosť o nápravu v tej istej veci verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa ňou nebude zaoberať. Ak však žiadosť o nápravu podá iný žiadateľ v tej istej veci, ktorá už bola predmetom žiadosti o nápravu iného žiadateľa je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný túto žiadosť o nápravu vybaviť.

Ďalej sa do zákona vkladá úplne nové ustanovenie, § 166, podľa ktorého je Úrad oprávnený vykonať preskúmavanie za účelom zistenia, či existuje dôvod na začatie konania z vlastného podnetu, ak to nevylučujú osobitné predpisy. Za týmto účelom budú orgány verejnej moci, fyzické alebo právnické osoby povinné poskytnúť pod hrozbou sankcie Úradu potrebnú súčinnosť, najmä oznámiť Úradu skutočnosti alebo informácie, predložiť veci, dokumenty alebo doklady, ktoré majú význam pre výkon preskúmavania podľa predchádzajúcej vety. Týmito zmenami bude Úradu zabezpečený rozsiahlejší výkon kompetencií v rámci verejného obstarávania.

Doplnené je aj nasledujúce ustanovenie § 167, ktorý je predpokladom užšej spolupráce Úradu pre verejné obstarávanie a Protimonopolného úradu SR, a zároveň bude Úrad v zmysle ods. 8 oprávnený vykonať preskúmavanie alebo dohľad aj v priestoroch verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 a tento subjekt bude povinný umožniť zamestnancom Úradu vstup do týchto priestorov a predložiť požadované skutočnosti, informácie a dokumenty. Uvedený postup by mal prispieť k zvýšeniu efektivity úkonov vykonávaných Úradom v rámci dohľadu nad verejným obstarávaním.

Z ustanovenia § 169 bude vypustený celý doterajší druhý odsek, čoho dôsledkom bude tá skutočnosť, že kontrolovaný subjekt nebude musieť žiadať Úrad o vykonanie preskúmania úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy v prípade nadlimitných zákaziek a koncesií v prípade ich čiastočného financovania zo zdrojov EÚ, od čoho si zákonodarca v zmysle dôvodovej správy sľubuje efektívnejší a rýchlejší postup pri postupe verejného obstarávania, a teda efektívnejší postup v rámci čerpania zdrojov z EÚ. Táto úprava má výrazne odľahčiť Úrad, ktorý síce bude mať stále možnosť preskúmať úkony kontrolovaného subjektu z vlastného podnetu, avšak je otázne a diskutabilné, aký dopad bude mať uvedená zmena na transparentnosť celého procesu.

Námietky

Námietky vo verejnom obstarávaní predstavujú inštitút, ktorý na rozdiel od žiadosti o nápravu bol priamo transponovaný do národnej legislatívy zo záväzných právnych aktov EÚ, ktorým sa realizuje právo dotknutých osôb na preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov u príslušného orgánu – Úradu pre verejné obstarávanie. Obdobne ako v prípade žiadosti o nápravu, aj námietka je nástrojom ex ante a umožňuje uplatniť práva dotknutých osôb v čase, kedy môžu byť prípadné porušenia zákona ešte účinne odstránené. Inštitút námietok predstavuje konanie ovládané zásadou dispozitívnosti, teda ide o konanie, ktoré nikdy nebude začínať z úradnej moci, ale vždy na základe kvalifikovaného podnetu dotknutej osoby. Nová právna úprava prinesie práve v rámci inštitútu námietok najpodstatnejšie zmeny, a to najmä nasledovné zmeny:

Rozšírili sa definície osôb, ktoré sú oprávnené podať námietky, pričom po novom sa na tieto účely bude za záujemcu považovať záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Definícia osoby ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného podľa písmena d) je rozšírená o podmienku, podľa ktorej sa za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov,

Významným spôsobom sa rozširuje rozsah prípadov, v ktorých nebude možné podať námietky a po novom medzi tak nemožno podať námietky pri:

  • pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako 800.000 Eur,
  • pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby bez ohľadu na výšku PHZ,

Podľa dôvodovej správy sú dôvodom pre tieto obmedzenia najmä štatistické ukazovatele za posledné obdobie, podľa ktorých sa jedná o „segmenty“, ktoré nie sú z pohľadu celkového počtu podaných námietok dominantné. Podľa dôvodovej správy bolo 10 námietok z celkového počtu 269 smerovaných voči podlimitným postupom na tovary a služby a 38 námietok, ktoré sa týkali stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky do 1.000.000 Eur. Podľa nášho právneho názoru však zamedzenie možnosti podať námietky len z dôvodu ich „nízkeho“ využitia v predchádzajúcom období nie je úplne správnym postupom a domnievame sa, že v snahe zachovať čo najväčšiu možnú mieru transparentnosti mala byť možnosť podať námietku v týchto prípadoch zachovaná.

  • Do ustanovenia § 170 sa pridáva nový 8. odsek, podľa ktorého bude zakázané podávanie zjavne neodôvodnených námietok, pričom za takúto námietku sa bude považovať tá námietka, ktorá celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Ďalej platí, že ten, kto poruší zákaz podávania zjavne neodôvodnených námietok, bude zodpovedať za škodu, ktorá tým inému vznikne. Úrad zároveň takémuto subjektu uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku.

V zmysle dôvodovej správy zákonodarca uviedol, že účelom tohto inštitútu je najmä zabránenie konania tých podnikateľov, ktorých cieľom je systematické zneužívanie námietok za účelom blokovania uzatvorenia zmluvy vo verejnom obstarávaní, nakoľko zneužívaním podávania námietok si tiež niektorí podnikatelia vytvárajú nadradenú pozíciu alebo nátlak vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi. Navyše, podávaním neodôvodnených námietok dochádza k neprimeranému zahlcovaniu verejného obstarávateľa, ktorých cieľom môže častokrát byť aj snaha o umelé oddialenie uzatvorenia zmluvy resp. realizácie zákazky alebo zrušenie samotného verejného obstarávania, a to najmä pri zákazkách financovaných zo zdrojov EÚ, v ktorých má verejný obstarávateľ povinnosť realizovať zákazku v rámci tzv. časovej oprávnenosti realizácie projektu. Zároveň sa vo vzťahu k podaniu zjavne neodôvodneným námietkam upravuje prepadnutie kaucie v plnej výške.

  • V ust. § 175 ods. 1 pribudlo písm. c) ktoré je nevyhnutné vnímať aj vo vzájomnej súvislosti s ust. § 56 ods. 6 zákona o VO, na základe ktorého už námietky smerujúcim proti postupu zadávania podlimitnej zákazky na stavebné práce ktorej predpokladaná hodnota zákazky je vyššia ako 800 000 Eur a zároveň nižšia ako 3 000 000 Eur nebudú mať odkladný účinok vo vzťahu k možnosti uzatvoriť zmluvu a bude na verejnom obstarávateľovi, či počká na rozhodnutie ÚVO a zmluvu neuzavrie, alebo zmluvu uzavrie s tým, že bude znášať konzekvencie (napr. uloženie pokuty za správny delikt), nakoľko už nebude možné zrovnať nápravu. ÚVO v tomto prípade bude už nebude vydávať tzv. revízny výrok (odstránenie protiprávneho stavu / zrušenie VO) ale bude rozhodovať tzv. deklaratórnym výrokom, v ktorom enumeruje jednotlivé porušenia  zákona o VO a rozhodne o uložení príslušnej sankcie podľa ust. § 182 Zákona o VO.  V podstate totožným spôsobom bude úrad rozhodovať aj pri podlimitných zákazkách na tovary, služby alebo stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako 3 000 000 Eur, pri podlimitnej koncesií a zákazke s nízkou hodnotou, ak bolo konanie začaté v zmysle ust. § 169 ods. 1 písm. a.) až c.) (všetky ostatné spôsoby začatia konania okrem námietok).
  • Zároveň bola zo zákona odstránená možnosť úradu v zmysle ust. § 175 ods. 2 rozhodnúť o odstránení protiprávneho stavu aj v prípade, ak bolo zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré však nemohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Po novom bude uvedené dôvodom na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v zmysle ust. § 174 ods. 1 písm. o) a teda zákonodarca aspoň takýmto spôsobom „ochránil“ podávateľov námietok pred prepadnutím kaucie v prípadoch, keď síce zákon o VO porušený bol, ale takéto porušenie zákona nemohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
  • Po novom bude Úrad oprávnený vydať rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie v origináli v prípade, ak úrad v rozhodnutí o prerušení konania identifikuje konkrétny doklad, ktorý mal byť súčasťou kompletnej dokumentácie, a jeho predloženie je nevyhnutné pre účely riadneho preskúmania úkonov kontrolovaného.
  • Jednou zo zásadných zmien týkajúcich sa konania o námietkach je nemožnosť podania odvolania voči rozhodnutiu Úradu, nakoľko konanie o námietkach už bude konaním jedno inštančným.

Rada Úradu

Od účinnosti Novely zákona o VO dôjde takisto k zániku Rady Úradu, ako odvolacieho orgánu, a teda ako sme už uviedli vyššie, konanie o námietkach bude po novom jednoinštančné, pričom však budú rozhodnutia Úradu preskúmateľné súdom. Na tieto konania bude kauzálne príslušný Krajský súd v Trnave. Zároveň je v tejto súvislosti ustanovená zákonná 30 dňová lehota, v rámci ktorej musí byť predmetná žaloba podaná. Lehota začína plynúť dňom, kedy bolo rozhodnutie Úradu subjektu doručené.

Dôsledkom uvedenej zmeny je aj vypustenie ustanovení o možnosti preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania a možnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania na podnet oprávneného orgánu. Na druhú stranu bude však po novom predseda Úradu môcť podrobiť právoplatné rozhodnutia Úradu podľa ust. § 174 a 175 prieskumu, v dôsledku čoho bude môcť takéto rozhodnutia zmeniť, a to v prípade, ak bolo dané rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Záverom by sme si dovolili uviesť, že novela Zákona o VO prináša pomerne významné zmeny v oblasti revíznych postupov a možností ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov procesu verejného obstarávania. Už doteraz pomerne chaotická a neprehľadná úprava ustanovení dohľadu nad verejným obstarávaním sa nanešťastie účinnosťou novely týchto svojich negatívnych vlastností nezbavila, pričom prináša zásadne zmeny, ktorých dopad na verejné obstarávanie  budeme schopní hodnotiť až po dlhšom čase a v tomto bode nám už len ostáva veriť, že sme nevykročili nesprávnym smerom. Problematike verejného obstarávania sa v advokátskej kancelárií Hronček & Partners, s. r. o. spoločne so svojimi partnermi intenzívne venujeme, a preto dôsledne sledujeme každú zmenu, ktorá sa verejného obstarávania týka. V prípade potreby akejkoľvek právnej pomoci nie len z oblasti verejného obstarávania sa na nás neváhajte obrátiť.


Hronček & Partners

Hronček & Partners

"Kvalitný obsah netvoria copywriteri, ale odborníci."