Od 01.08.2024 vstúpila do platnosti novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti revíznych postupov, teda postupov, ktoré poskytujú uchádzačom a záujemcom vo verejnom obstarávaní nástroje na konfrontáciu verejných obstarávateľov vo vzťahu k zákonnosti postupov vo verejnom obstarávaní, a to či vo vzťahu k podmienkam verejného obstarávania ako aj nasledujúcim úkonom v rámci procesu ako napríklad v prípade vylúčenia ponuky, zrušenia zadávania postupu alebo vo vzťahu k vyhodnoteniu ponúk.
Tieto úpravy sú zamerané podľa dôvodovej správy na zlepšenie transparentnosti, efektívnosti a spravodlivosti procesu verejného obstarávania, pričom je podľa nášho názoru diskutabilné, či práve nasledujúce zmeny sú spôsobilé naplniť tieto ciele, ako sme už predbežne konštatovali v našom predchádzajúcom článku.
V nasledujúcom článku sa podrobne pozrieme na zmeny, ktoré novela priniesla od 01.08.2024.
1. Zrušenie inštitútu žiadosti o nápravu
Pred účinnosťou novely zákon o verejnom obstarávaní v § 163 ustanovoval, že „Revíznymi postupmi podľa tohto zákona sú
- Žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobne podľa § 8 pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo v súťaži návrhov,
- Dohľad nad verejným obstarávaním.“
Po novom zákon o verejnom obstarávaní právny inštitút v podobe žiadosti o nápravu už neupravuje, a preto jednou z kľúčových zmien je tak zrušenie inštitútu žiadosti o nápravu, nakoľko podľa dôvodovej správy k novele zákona o verejnom obstarávaní príslušné európske smernice tento inštitút nevyžadujú a jeho vypustením by tak v konečnom dôsledku malo dôjsť k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.
Dovolíme si uviesť, že inštitút žiadosti o nápravu bol podľa nás efektívnym nástrojom, využitie ktorého predchádzalo podaniu samotných námietok (okrem určitých prípadov – napr. vylúčenie z verejnej súťaže), v dôsledku čoho mohol verejný obstarávateľ sám upraviť alebo pozmeniť zadávaciu dokumentáciu a svoj postup bez toho, aby bolo nevyhnutné podávať námietky. Uvedeným spôsobom najmä v prípadoch zrejmých nedostatkov a pochybení tak nebolo nevyhnutné podávať námietky a zaťažovať tak verejného obstarávateľa ako aj Úrad pre verejné obstarávanie, čo v konečnom dôsledku znamenalo a znamená predĺženie procesu. Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že predmetný inštitút „spomaľoval“ proces verejného obstarávania, avšak na druhú stranu bolo prostredníctvom žiadosti odstrániť pochybenia ďaleko efektívnejším a rýchlejším spôsobom, navyše záujemcovia a uchádzači môžu byť demotivovaní zakaždým podávať námietky vrátane úhrady kaucie, aj v prípadoch, v ktorých bola doteraz úprava ďaleko jednoduchšia.
Týmto spôsobom sa tak odstraňuje medzistupeň riešenia sporu na úrovni uchádzač – verejný obstarávateľ. Domnievame sa, že zefektívnenie a zrýchlenie procesu verejného obstarávania by mal zákonodarca hľadať v riešení iných problematických častiach procesu (napr. neexistencia lehoty dokedy musí verejný obstarávateľ uskutočňovať jednotlivé kroky) a nie na úkor revíznych postupov čím sa ďalej a ďalej vytráca možnosť efektívnych zásahov do procesu zo strany uchádzačov a záujemcov.
Od 01.08.2024 budú môcť uchádzači a záujemcovia uplatniť svoje výhrady výlučne prostredníctvom námietok na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) s čím je naďalej spojená povinnosť zloženia kaucie, a to výlučne v procese zadávania nadlimitných zákaziek a podlimitných zákaziek na stavebné práce s PHZ až od hranice 1.500.000,- Eur.
2. Zrušenie ex offo konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného
V rámci preskúmavania úkonov kontrolovaného podľa § 169 zákona o verejnom obstarávaní sa bude naďalej rozlišovať medzi ex ante a ex post postupmi, avšak pri ex ante postupe, tzn. pri konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva nebude už Úrad oprávnený uskutočniť preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu.
Je nevyhnutné uviesť, že týmto sa nepriamo opäť odstraňuje nástroj aj pre uchádzačov a záujemcov o verejné obstarávanie, ktorý v procese zadávania zákaziek, kde nemožno podať námietky – teda zákaziek ktorých okruh sa nanešťastie za posledné roky významne rozšíril, vedeli uplatniť svoje výhrady aspoň prostredníctvom ÚVO, ktorému mohli adresovať svoje výhrady a podnety, pričom ÚVO si mohlo následne takýto podnet záujemcu alebo účastníka „osvojiť“ a začať konanie z vlastného podnetu. Uvedené už po 01.08.2024 v rámci „ex ante“ kontroly nie je možné, a ďalej sa tam zužuje okruhy účinných nástrojov nápravy pre uchádzačov a záujemcov.
3. Zúženie rozsahu osôb oprávnených podať námietky
Námietky podľa § 170 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní už bude môcť podať výlučne
- Uchádzač,
- Záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
- Účastník.
Zároveň v súvislosti so zrušením inštitútu žiadosti o nápravu, podaniu námietok nebude musieť predchádzať doručenie žiadosti o nápravu kontrolovanému.
Námietky tak už nemôže podať osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, alebo orgán štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie
Novelou sa súčasne precizuje moment, ktorý je rozhodujúci pre počítanie lehôt pre podanie námietok. S poukazom na uvedené sa moment prevzatia nahradzuje momentom doručenia rozhodujúcich úkonov verejného obstarávateľa, čo však podľa nášho názoru nijakým spôsobom neovplyvní proces podávania námietok, nakoľko odosielanie a doručovanie rozhodujúcich úkonov verejného obstarávateľa sa uskutočňuje prostredníctvom informačného systému Elektronického verejného obstarávania (IS EVO).
4. Zmena hranice pre podávanie námietok pri podlimitných zákazkách
Ako už vyplýva z vyššie uvedeného, novela prináša zmenu v možnosti podávania námietok pri podlimitných zákazkách na stavebné práce. Kým doteraz bola možnosť podať námietku pri zákazkách s predpokladanou hodnotou do 800 000 Eur, po novom sa táto hranica zvyšuje na 1 500 000 Eur. To znamená, že pre zákazky s hodnotou do 1 500 000 Eur vrátane už nebude možné podávať námietky, a súčasne nemožno v takomto verejnom obstarávaní podať ani žiadosť o nápravu, resp. v čase pred uzavretím zmluvy podať podnetu na ÚVO, čím sa de facto vylučujú akékoľvek efektívne nástroje spôsobilé vykonať nápravu pred uzavretím zmluvy. Zákonodarca si od uvedenej zmeny sľubuje zjednodušenie procesu verejného obstarávania pre „menšie“ stavebné projekty, otázkou je, za akú cenu?
Dôvodová správa k novele zákona o verejnom obstarávaní vo vzťahu k zvýšeniu cenovej hranice uvádza, že takáto zmena je odôvodnená aktuálnymi hospodárskymi pomermi trhu a neustálym rastom cenovej hladiny. V tejto súvislosti je nevyhnutné podotknúť, že ešte donedávna (2021) bolo možné podať námietky voči všetkým podlimitným zákazkám bez ohľadu na predmet zákazky, pričom práve v tomto roku priniesla novela zavedenie pravidla o nemožnosti podania námietok pri stavebných prácach do 800 000 Eur. V priebehu troch rokov sa tak zmenili pomery podľa zákonodarcu natoľko, že zvýšil tento „treshold“ z 0 Eur na 1 500 000 Eur.
5. Možnosť odstránenia nedostatkov v námietkach
Novelou zákonodarca § 170 zákona o verejnom obstarávaní rozšíril o odsek 12, v zmysle ktorého, ak úrad v námietkovom konaní zistí, že námietky neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, úrad bude povinný vyzvať navrhovateľa, aby v lehote do troch pracovných dní od doručenia výzvy zistené nedostatky odstránil. Bude však potrebné nedostatky odstrániť v lehote, pretože ak k odstráneniu nedostatkov dôjde po uplynutí lehoty, tak úrad nebude na to prihliadať.
Uvedenú zmenu možno privítať, nakoľko predchádzajúca prísna koncentrácia v spojení s hmotnoprávnym charakterom lehôt spôsobovala subjektom nemalé problémy a mnoho námietok bolo odmietnutých len z dôvodu formálnych nedostatkov bez reálnej možnosti podrobiť verejné obstarávanie zo strany ÚVO kontrole po vecnej stránke. Obzvlášť po tak zásadnom okresaní revíznych nástrojov pred uchádzačov je táto zmena len malou náplasťou pre zadosťučinenie riadnej kontrole postupov verejného obstarávania.
6. Zmena povinností kontrolovaného subjektu v námietkovom konaní
Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa vylučuje povinnosť kontrolovaného doručovať úradu k podaným námietkam dokumentáciu v origináli, pričom zároveň sa mení lehota na doručenie kompletnej dokumentácie. Po novom bude treba kompletnú dokumentáciu doručiť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia námietok alebo oznámenia o začatí konania.
Zároveň sa menia pravidlá vo vzťahu k pokute za nedoručenie kompletnej dokumentácie, ak nedôjde k predloženiu dokumentácie ani v dodatočnej lehote. Výška pokuty bude výlučne už len v rozmedzí od 500 do 30 000 Eur, pričom úrad bude oprávnený uložiť pokutu aj opakovane a taktiež došlo k explicitnému ustanoveniu, že uloženie poriadkovej pokuty nezbavuje kontrolovaného povinnosti doručiť požadovanú dokumentáciu.
7. Zrušenie možnosti preskúmať rozhodnutie o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného
Pred zmenou zákona o verejnom obstarávaní bolo možné rozhodnutie o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného preskúmať súdom, a to na základe žaloby, ktorá musela byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia úradu.
Novelou zákona došlo k vypusteniu predmetného ustanovenia, a tak už nie je možné rozhodnutie o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného preskúmať súdom.
8. Konanie o rozklade
Vo vzťahu k rozhodnutiu v ktorom skonštatuje ÚVO porušenie tohto zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, sa v zákone upravuje staronový opravný prostriedok, a to rozklad, resp. konanie o rozklade. Rozklad bude zároveň možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia , proti ktorému rozklad smeruje.
O rozklade bude rozhodovať predseda úradu na základe návrhu osobitnej komisie, pričom o rozklade bude môcť rozhodnúť úrad za určitých podmienok aj sám v rámci tzv. autoremedúry, teda v prípade ak úrad vyhovie rozkladu v plnom rozsahu a súčasne nie sú dôvody na zastavenie konania a ak sa rozhodnutie netýka viacerých kontrolovaných alebo ak s tým ostatní kontrolovaní súhlasia.
Predseda úradu bude viazaný obsahom podaného rozkladu, okrem prípadu, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto budú odôvodňovať zmenu napadnutého rozhodnutia.
Implementovaným predmetného opravného prostriedku sa však v podstate odstraňuje možnosť súdnej ochrany, nakoľko rozhodnutie predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť.
9. Nové pravidlá pri ukladaní pokút
Vo vzťahu k revíznym postupom taktiež došlo aj k rozsiahlej zmene právnej úpravy ohľadom pravidiel ukladania pokút za správne delikty, a to aj vrátane výšky pokút. V zmysle dôvodovej správy, cieľom ukladania pokút má byť vytvorenie účinných mechanizmov vytvárajúcich tlak na dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania tak, ako to požaduje aj Európska únia.
Najväčšou zmenou pri ukladaní pokút je zmena rozsahu výšky pokút, a to z dôvodu, že cieľom zákona o verejnom obstarávaní má byť naplnenie doktríny účinnosti, primeranosti a odrádzajúceho charakteru sankcie za nezákonné priame zadanie zákazky a ukladaná sankcia musí zodpovedať princípu individualizácie.
Záver
Novela zákona o verejnom obstarávaní účinná od 01.08.2024 prináša zásadné zmeny, a to najmä v oblasti revíznych postupov, ktoré sú významným prvkom zabezpečenia ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých účastníkov verejného obstarávania. Je nevyhnutné uviesť, že zákon samozrejme stále obsahuje všetky revízne postupy vyplývajúce zo Smernice, ktoré sa vzťahujú na nadlimitné zákazky, teda zákazky ktoré sú jednotne regulované v rámci EÚ. Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku, je otázne či predmetné zmeny spôsobia zrýchlenie procesu a zefektívnenie, najmä je však druhým dychom potrebné uviesť, že do veľkej miery práve na úkor možnosti uplatnenia širšej miery ochrany. Trend zákonodarcu vo vzťahu k neustálemu okliešťovaniu možnosti priamej kontroly v rámci zákona o verejnom obstarávaní preto nevnímame pozitívne a veríme, že tieto zmeny nebudú mať v budúcnosti zásadný negatívny vplyv na mieru transparentnosti verejného obstarávania. Veríme, že tento článok poskytne čitateľom najmä z radu záujemcov a uchádzačov aspoň základné informácie k možnostiam nápravy a ich právam v rámci verejného obstarávania.
Tím Hronček & Partners, s. r. o. sa na dennej báze venuje problematike verejného obstarávania, a preto budeme radi, ak sa na nás obrátite, a to nie len vo vzťahu k možnostiam využitia revíznych postupov v rámci zákona o verejnom obstarávaní.
