Zákon myslí aj na jednu dôležitú skutočnosť, pre ktorú môže vzniknúť ktorémukoľvek subjektu povinnosť postupovať podľa predpisov o verejnom obstarávaní. Je ňou dotovaný subjekt. V nasledujúcich riadkoch si priblížime povinnosť súkromných spoločností dodržiavať predpisy o verejnom obstarávaní.
Verejné obstarávanie predstavuje významný a dôležitý nástroj, prostredníctvom ktorého môže štát a jednotlivé orgány verejnej moci realizovať svoje primárne úlohy, nakoľko prostredníctvom verejného obstarávania zabezpečujú svoju funkčnosť po materiálnej stránke. Veľmi zjednodušene možno povedať, že štát, orgány verejnej moci, ale aj iné osoby v zmysle zákona o verejnom obstarávaní prostredníctvom verejného obstarávania zabezpečujú nákup tovarov, služieb a stavebných prác v medziach zákonných pravidiel tak, aby bola dosiahnutá čo najväčšia kvalita za čo najnižšie finančné prostriedky.
Dodržiavať predpisy o verejnom obstarávaní musia tie subjekty, ktorým túto povinnosť stanovuje priamo zákon. Spravidla sa bude jednať o verejných obstarávateľov, teda štát zastúpený svojimi orgánmi, obec, vyšší územný celok, alebo o právnickú osobu (združenie právnických osôb), ktorá je založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný charakter alebo obchodný charakter, a je buď verejným obstarávateľom financovaná, kontrolovaná, alebo verejný obstarávateľ volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho alebo kontrolného orgánu.
Obstarávateľom sa rozumie právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv na základe vlastníckeho práva, finančného podielu alebo pravidiel, ktorými sa spravuje, a vykonáva aspoň jednu z činností uvedených v zákone o verejnom obstarávaní. Spoločným znakom týchto činností je ich všeobecne prospešný záujem, nakoľko sa spravidla jedná o činnosti v doprave, v odvetví tepelnej energie a energetiky, v plynárenstve, v odvetví poštových služieb a v iných odvetviach, ktoré napĺňajú potreby verejného záujmu.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sme uviedli konečný výpočet subjektov, ktoré sú povinné postupovať podľa predpisov o verejnom obstarávaní, no nie je tomu tak.
Kľúčovým pojmom, s ktorým ďalej budeme pracovať, je dotovaný subjekt. Pod dotovaným subjektom si možno predstaviť takú osobu, ktorá nie je ani verejným obstarávateľom a ani obstarávateľom, ale verejný obstarávateľ jej poskytol viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb. Vo všeobecnosti možno uviesť, že takejto súkromnej osobe (spoločnosti) by nevznikala povinnosť postupovať podľa predpisov o verejnom obstarávaní v prípade, keby pracovala výlučne so svojimi financiami. Vtedy je naplnená zmluvná autonómia, ktorá predpokladá slobodný výber zmluvného partnera, slobodu v oblasti zmluvnej negociácie a podobne. Vo verejnom obstarávaní sú však tieto faktory výrazne oklieštené, niektoré priam popreté.
Platí teda, že pokiaľ takýto subjekt získa finančné prostriedky na realizovanie konkrétnej činnosti od verejného obstarávateľa, napríklad prostredníctvom nenávratného finančného príspevku, príspevku zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo z finančného mechanizmu EHP, bude sa jednať o dotovaný subjekt. Povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní sa však neaplikuje na výkon podnikateľskej činnosti dotovaného subjektu generálne, ale platí, že postup podľa zákona o verejnom obstarávaní je nutné dodržať len v rámci tej ktorej zákazky, na ktorej účel boli finančné prostriedky dotovanému subjektu poskytnuté. V prípade výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá nie je nijakým spôsobom naviazaná na poskytnutý finančný príspevok platí naďalej zmluvná autonómia a subjekt nie je viazaný predpismi verejného obstarávania.
Účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť transparentné využitie finančných prostriedkov verejného obstarávateľa aj vtedy, keď sa nejedná o zákazky, ktoré zadáva priamo verejný obstarávateľ, ale iný subjekt, ktorý ich spolufinancuje spolu s verejným obstarávateľom.
Pre správne vymedzenie takéhoto postupu však treba správne určiť a pochopiť dve rozhodujúce skutočnosti, a to podiel finančných prostriedkov poskytnutých verejným obstarávateľom na jednej strane a celkovú predpokladanú hodnotu zákazky na strane druhej.
Novelou zákona o verejnom obstarávaní došlo k zmierneniu právnej úpravy v tom zmysle, že postup načrtnutý vyššie a povinnosť dotovaného subjektu postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania sa bude týkať iba tých prípadov na ktorých financovanie poskytol verejný obstarávateľ najmenej 50% finančných prostriedkov.
Ak teda verejný obstarávateľ poskytol viac ako 50% finančných prostriedkov, dotovaný subjekt je povinný za každých okolností postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Postup, ktorý je dotovaný subjekt povinný zvoliť, sa bude líšiť v závislosti od druhu zákazky a podľa predpokladanej hodnoty zákazky, pričom jednotlivé limity sú uvedené v zákone alebo sú ustanovené všeobecné záväzným predpisom Úradu pre verejné obstarávanie, pričom tieto limity sa v prípade dotovaných osôb líšia od limitov určených pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Tieto limity sú v podstate takmer vzhľadom k všetkým postupom vyššie, avšak samotný postup a zákonné podmienky určené pre jednotlivé postupy sú pre dotované osoby nezmenené. Nakoľko dotovaný subjekt nakladá s finančnými prostriedkami verejného obstarávateľa, teda s verejnými financiami, v praxi sa môže stať, že jednotliví poskytovatelia finančných prostriedkov si napr. v podmienkach o poskytnutí NFP stanovia prísnejšie a striktnejšie podmienky, než ustanovuje samotný zákon. Najčastejším príkladom môže byť podmienka, na základe ktorej požadujú od dotovanej osoby postupovať v zmysle ustanovení o nadlimitných zákazkách aj napriek tomu, že predpokladaná hodnota zákazky neprekračuje príslušný finančný limit (obdobne aj vo vzťahu zákazka s nízkou hodnotou verzus podlimitná zákazka).
Dodržiavanie pravidiel postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní však pre dotovaný subjekt nebude platiť absolútne. Zákonodarca stanovil výnimky, kedy dotovaný subjekt nebude postupovať podľa pravidiel o verejnom obstarávaní. Jedná sa napríklad o situácie, kedy osoba získala finančné prostriedky v rámci opatrení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, alebo finančné prostriedky určené na podporu rozvoja vidieka, poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva podľa osobitných predpisov, prípadne pokiaľ osoba získala finančné prostriedky určené na tvorbu, vývoj, prípravu realizácie, výrobu, postprodukciu, distribúciu, prezentáciu, propagáciu a iné šírenie audiovizuálneho diela.
Ako sme načrtli vyššie, dotovaný subjekt je povinný postupovať podľa zákona len v prípade, že jemu poskytnutý finančný príspevok predstavuje viac ako 50 % predpokladanej hodnoty zákazky (PHZ). Cieľom novelizácie bolo zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov so smernicami Európskeho Parlamentu a Rady (č. 2014/23/EÚ, č. 2014/24/EÚ a č. 2014/25/EÚ), ktoré vyžadujú, aby dotované subjekty obstarávali len v prípade, že poskytnutý finančný príspevok predstavuje viac ako 50 %. Dôsledkom tejto novelizácie bolo, že subjekty, ktorým bol poskytnutý príspevok rovný alebo nižší ako 50% PHZ boli vyňaté z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Účelom tejto novely bolo okrem iného aj zjednodušenie procesu zadávania zákaziek, čoho dôsledkom je aj skrátenie celého procesu obstarávania a zároveň zefektívnenie procesu čerpania finančných prostriedkov z eurofondov. Uvedenú novelu však nemožno vnímať v zmysle, že takýmto konaní dotovaných subjektov sa výrazne zníži transparentnosť nakladania s verejnými financiami. Tieto subjekty sú v prípade týchto zákaziek vyňaté z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, avšak stále sa na nich vzťahujú osobitné pravidlá, ktoré zabezpečujú dodržiavanie základných princípov verejného obstarávania, teda princípu transparentnosti, proporcionality, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a princípu hospodárnosti a efektívnosti.
Tieto pravidlá sú upravené najmä v metodických usmerneniach Centrálneho Koordinačného orgánu, konkrétne ide o metodické usmernenia CKO č. 6 a č. 12. Podľa metodického usmernenia CKO č. 6 sa zákazky v prípade zadávania osobou, ktorej verejný obstarávateľ poskytol 50 % alebo menej finančných prostriedkov delia na zákazky nad 100 000 Eur a do 100 000 Eur. Uvedené metodické usmernenia obsahujú pravidla stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, pričom najčastejším spôsobom je vykonania prieskumu trhu aspoň u troch potenciálnych dodávateľov. Metodické usmernenia obsahujú mnoho prevzatých inštitútov zo zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú komplexný rámec postupu pre dotované osoby. Tak ako je tomu v prípade zákona o verejnom obstarávaní, aj postup dotovaných osôb v týchto prípadoch musí byť v súlade so základnými princípmi, ktorými sú princíp transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, hospodárnosti, efektívnosti a ďalšie. Základným rozdielom oproti verejnému obstarávaniu podľa zákona o verejnom obstarávaní je však menší formalizmus a byrokratická záťaž, v dôsledku čoho je tento postup podstatne rýchlejším oproti tzv. klasickým „vestnikovým“ obstarávaniam.
V tomto článku sme načrtli povinnosť súkromných subjektov, ktorí získavajú viac ako 50 % financií od verejného obstarávateľa, podrobiť sa povinnostiam, ktoré ustanovuje zákon o verejnom obstarávaní. Zároveň sme však upozornili na to, že pokiaľ dotácia pre takýto subjekt je rovná alebo menšia ako 50 % celkovej hodnoty zákazy, musí subjekt postupovať podľa osobitných pravidiel stanovených metodickými usmernenia. V spolupráci s našim partnerom BALTEUS spol. s r. o., ktorý sa špecializuje na poradenstvo v oblasti žiadosti o granty, nenávratné finančné prostriedky ako aj iné grantové a dotačné schémy poskytujeme poradenstvo v oblasti verejného obstarávania dotovaným osobám na dennom poriadku a preto nás neváhajte kontaktovať v prípade akýchkoľvek otázok na danú tému.
