Odhaduje sa, že nárast produktivity práce bude do roku 2035 o 11% až 37% (Think Tank EP 2020), a to práve vďaka umelej inteligencii. Využívanie týchto systémov bude mať do budúcnosti veľký vplyv na život a prácu ľudí. Dopady môžu byť pozitívne aj negatívne, a vzťahujú sa na oblasti od zdravotníctva cez biznis, až po tvorbu pracovných miest. Bez ohľadu na to v akom odvetví sa budú tieto systémy využívať, vždy si treba uvedomiť ich riziko a pracovať s nimi opatrne.
VÝHODY:
V rámci súkromného sektoru môže mať umelá inteligencia veľký potenciál pri vývoji a zavádzaní nových produktov. Momentálnou snahou podnikov je vyrábať a poskytovať služby ekologicky a bez zbytočného znečistenia. Tu sa dobre osvedčila obehová (cirkulárna) a ekologická ekonomika a práve v zavádzaní týchto metód prinášajú tieto systémy veľké výhody. Zároveň dokáže optimalizovať predajné cesty, zlepšiť údržbu strojov, zvýšiť produkciu a kvalitu, zlepšiť služby zákazníkom a ušetriť energiu.
Pre verejný sektor môže byť veľkým prínosom využitie umelej inteligencie v oblasti odpadového hospodárstva a to hlavne efektívne nakladanie s odpadom a produkovanie udržateľných výrobkov. Odhaduje sa, že do roku 2030 pomôže umelá inteligencia znížiť skleníkové plyny o 1,5% až 4% (Think Tank EP 2020). Ďalšou významnou oblasťou je školstvo a vzdelávanie. Už počas pandémie Corona vírusu bolo využitie digitálnych technológií a umelej inteligencie čiastočnou náhradou k prezenčnému vzdelávaniu.
Ďalšou z výhod môže byť nahradenie človeka umelou inteligenciou v život ohrozujúcich situáciách. Dokonca aj v niektorých povolaniach, čo na druhú stranu môže byť vnímané ako nahrádzanie ľudskej práce strojom, a teda môže vyústiť k ubúdaniu pracovných miest. Medzi pomerne ohrozené povolania patria napríklad textári a copywriteri, grafickí dizajnéri, obchodníci, bankári či administratívne pozície na vstupnej úrovni (úlohy ako písanie poznámok, korektúry, správa tabuliek). Ale postupnú automatizáciu môžeme vnímať už teraz, napríklad v automobilkách.
Umelá inteligencia by sa dala využiť aj v oblasti demokracie a ľudského spolunažívania, napríklad ako nástroj na vykonávanie volieb, avšak za podmienok maximálnej bezpečnosti a ochrany všetkých dát (napríklad s odkazom na zabezpečenie prístupu k pravdivým informáciám, najmä v súvislosti s predvolebnou kampaňou). V spojitosti s demokraciou a rovnakým prístupom k jednotlivcom, by bolo možné a predstaviteľné využívať systémy s umelou inteligenciou práve v personalistike, napríklad pri prijímacích pohovoroch do zamestnania. Nakoľko umelá inteligencia pracuje na základe dát, ktoré dostane a spracúva, jej „analýza“ nie je postavená na subjektivite, a teda dojmoch a pocitoch, čo pri výbere zamestnancov môže vo viacerých hľadiskách byť nápomocné. Každopádne, práve v oblasti personalistiky by ľudský pohľad na vec bol neustále nevyhnutný a nebolo by možné sa spoliehať čisto na strojom zhodnotené dáta.
RIZIKÁ:
Napriek všetkým výhodám a pozitívam, ktoré umelá inteligencia prináša, musíme vždy prihliadať aj na riziká, ktoré so sebou nesie. Veľkou otázkou je, do akej mieri je využívanie bezpečné. Nedostatočné zavedenie týchto systémov môže pre spoločnosť, či podnik znamenať stratu príležitostí, či konkurenčnej výhody. Snahou jednotlivých krajín by malo byť práve využívanie týchto technológií v čo najväčší prospech pre občanov a posun spoločnosti. Neraz sa však stretávame so situáciou, kedy to pre krajinu nie je možné zrealizovať, čo môže byť spôsobené napríklad nedostatočnými investíciami v tejto oblasti, či nedostatkom odborníkov. Na druhú stranu aj nadmerné zavádzanie môže spôsobiť rovnako negatívne účinky, pokiaľ je zavedený systém, ktorý nie je dostatočne otestovaný a jeho účinok nie je vôbec efektívny. Je nevyhnutné nájsť rovnováhu a zavádzať umelú inteligenciu systematicky a najmä efektívne.
Ďalšou otázkou je zodpovednosť za škodu, ktorú umelá inteligencia môže spôsobiť. Veľmi riešenou témou v tejto oblasti sú práve autonómne autá - v prípade nehody bude zodpovedný človek, ktorý v aute sedel, ale nešoféroval (?); automobilka, ktorá auto vyrobila alebo spoločnosť, ktorá vytvorila program? Alebo pokiaľ programátor využije umelú inteligenciu na vyprodukovanie kódu a kód sa ukáže ako chybný s katastrofálnymi následkami, kto v danom prípade bude niesť zodpovednosť? S najväčšou pravdepodobnosťou programátor, avšak nemusí to byť vždy tak. S pribúdajúcimi možnosťami využitia, bude nevyhnutné určiť aj osobu zodpovednú za následky. Kde môže pochybiť človek, môže pochybiť aj stroj.
Umelá inteligencia je pre spoločnosť a demokraciu prínosom, môže sa stať aj hrozbou. Umelá inteligencia stavia na dátach, ktorými ju „kŕmime“. Pokiaľ vstupné údaje budú akokoľvek úmyselne či neúmyselne zaujaté voči určitej skupine obyvateľov, môže to mať vážne dopady na následné výstupy (napr. rasistické či xenofóbne postoje).
Umelá inteligencia môže, a s veľkou pravdepodobnosťou bude, mať veľký dopad na zamestnanosť. Na základe štatistík OECD, 14% pracovných miest sa dá ľahko automatizovať, avšak tieto čísla sa líšia v závislosti od jednotlivých krajín (na Slovensku by to mohlo byť vyše 30% ) Napriek tomu, že štatistiky smerujú k rastúcej nezamestnanosti, očakáva sa, že zavedenie týchto systémov spôsobí aj vznik nových pracovných miest.
Bezpečnostné riziká sú ďalšou kategóriou, na ktorú pri zavádzaní umelej inteligencie treba dbať. Či už sa umelá inteligencia dostáva čisto do kontaktu s ľuďmi alebo je voperovaná do ľudského tela, vždy môže predstavovať vážne bezpečnostné riziko, akým je napríklad narušenie informačnej bezpečnosti alebo kybernetický útok. Využitie umelej inteligencie v zbraniach alebo na vojenské účely, čelí rovnakým rizikám, najmä napadnutiu, zneužitiu účelu a straty kontroly nad používaním.
Napriek všetkým rizikám, ktoré so sebou umelá inteligencia nesie, jej pokrok nie je možné zastaviť. Možnosti jej využitia sa neustále rozširujú a jej zavádzanie v súkromnom a verejnom sektore je čoraz častejšie. Dôležité je využívať jej výhody čo najefektívnejšie a hlavne s ohľadom na bezpečnosť (dát, informácii, a pod.), no zároveň dané riziká mapovať a analyzovať, hľadať riešenia na ich elimináciu, resp. predchádzanie, a minimalizovať ich v čo najväčšom možnom rozsahu.
