V nadväznosti na skoršiu sériu článkov venovanú téme rodinného podnikania Vám na tomto mieste priblížime jednu z ďalších bezprostredne súvisiacich plánovaných právnych úprav, konkrétne problematiku zvereneckých fondov. Zameriame sa pritom najmä na analýzu tohto inštitútu a jeho význam pre právnu prax. Zverenecké fondy boli okrajovo načrtnuté už v článku venovanom Akčnému plánu rodinných podnikov, keďže vytvorenie právneho inštitútu na spravovanie rodinného majetku a zabezpečenie nedeliteľnosti majetku pri generačných prevodoch sú jedným z navrhovaných opatrení v rámci Akčného plánu pre rozvoj rodinných podnikov na Slovensku.
Zverenecké fondy predstavujú jeden z modelov spravovania majetku, ktorý je populárny predovšetkým v zahraničí a má svoje pevné miesto v zahraničnej právnej úprave, pričom sa zvykne spravidla označovať pojmom trust.
Charakteristickou črtou zvereneckých fondov je, že vlastník majetku, predovšetkým zakladateľ rodinného podniku, má možnosť určiť, akým spôsobom bude jeho majetok vrátane rodinného podniku v budúcnosti spravovaný. Je potrebné zdôrazniť, že súčasná právna úprava nijako neupravuje možnosť stanoviť podmienky správy majetku pre prípad smrti poručiteľa, a preto poručiteľ nemá právnu možnosť zabezpečiť, aby boli jeho želania a vízie dodržiavané aj po jeho smrti.
Využitie inštitútu zvereneckých fondov sa spája najmä s medzigeneračnými transfermi (napríklad pri dedení), ktoré spôsobujú, že vlastníctvo je postupne štiepené na väčší počet menších podielov, pričom je potrebné brať ohľad aj na nasledujúce generácie, po ktorých by takisto dochádzalo k rozdeleniu podielov na čoraz menšie a menšie. V prípade dedenia na priamych potomkov sa síce nemusí obchodný podiel rozdrobiť natoľko, aby bolo zamedzené efektívne riadenie rodinného podniku, avšak odlišná situácia môže nastať v prípade ďalších generácií, kedy je možné dôvodne očakávať rozdelenie pôvodného podielu na niekoľko menších podielov, ktorých môžu byť dokonca desiatky. So štiepením vlastníctva na menšie podiely súvisí niekoľko problémov, najmä zabezpečenie riadenia podniku alebo vyplácanie podielov zo zisku. Ďalším problémom môže byť napríklad nadobudnutie podielu v rodinnom podniku neplnoletým potokom na základe dedenia. Keďže neplnoletý dedič nie je dostatočne skúsený na vedenie podniku a zároveň ani nie je plne spôsobilý na právne úkony, je neprípustné, aby mohol riadiť rodinný podnik samostatne.
Riešením týchto problémov býva v zahraničí zriaďovanie zvereneckých fondov, ktoré zabezpečujú nedeliteľnosť majetku a umožňujú jeho jednoduchší prechod na nasledujúce generácie. V súčasnosti však takáto právna úprava v podmienkach Slovenskej republiky absentuje, preto je možné o nej hovoriť len v rovine de lege ferenda. Práve vytvorenie inštitútu zvereneckých fondov, ak bude ich právna úprava správne nastavená a v rámci legislatívneho procesu prijatá, by mohlo priniesť jednoduchšie riešenia týchto situácii aj v našom podnikateľskom prostredí.
V súvislosti so zvereneckými fondami síce hovoríme o fonde, je ale potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od investičných fondov zverenecké fondy nie sú ani v zahraničí považované za samostatné právnické osoby, teda nemajú právnu subjektivitu.
Zverenecký fond predstavuje súbor majetku, napríklad obchodných podielov v rodinnom podniku, ktorý je vyčlenený pre osobitný účel a ktorý je spravovaný treťou osobou (správcom) v prospech vopred určenej osoby (beneficient). Umožňuje vlastníkovi majetku, napríklad zakladateľovi rodinného podniku, určiť, akým spôsobom bude jeho majetok v budúcnosti spravovaný, čím sa jednak zachová jednotnosť majetku a nedôjde k jeho deleniu a zároveň takýto majetok nebude ani predmetom dedičstva. Pravidlá nakladania s majetkom vo zvereneckom fonde sú zadefinované v štatúte zvereneckého fondu, ktoré sú pre správcu zvereneckého fondu záväzné a tento je povinný s majetkom nakladať výlučne v súlade so štatútom zvereneckého fondu. Štatút môže preto jasne definovať kto, akým spôsobom a v akom pomere bude participovať na rodinnom podniku a užívať benefity z neho vyplývajúce. Štatút preto možno označiť ako najdôležitejší dokument pri zriaďovaní zvereneckého fondu, preto odporúčame jeho vyhotovenie konzultovať, prípadne priamo zveriť do rúk odborníkom, najmä za účelom eliminácie akýchkoľvek rizík, ktoré by v dôsledku nesprávne a nedostatočne vyhotoveného štatútu mohli vzniknúť.
Podmienky pre ustanovenie do funkcie správcu zvereneckého fondu určujú vnútroštátne predpisy. Môže sa jednať buď o osobu z externého prostredia, napríklad o profesionálneho manažéra, ktorý je dostatočne schopný a skúsený pre správu rodinného podniku, alebo za určitých okolností možno do funkcie správcu ustanoviť aj niektorého člena rodiny, avšak len za stáleho zachovania podstaty a funkcie zvereneckého fondu, a teda funkciu správcu nemožno stotožniť s absolútnym nadobudnutím obchodného podielu v rodinnom podniku. V zahraničí nie je neobvyklou ani pluralita správcov, napríklad práve vo forme kombinácie člena rodiny a profesionálneho manažéra, kedy je zároveň zachovaná aj odbornosť pri správe majetku a aj personálna väzba na rodinu ako takú.
Pokiaľ by sme chceli bližšie skúmať využitie a právnu úpravu zvereneckých fondov, môžeme si pomôcť napríklad existujúcou českou právnou úpravou. Česká republika pri rekodifikácií súkromného práva zaradila zverenecké fondy do zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka (ďalej len „český občiansky zákonník“), ktorý úpravu radí pod vecné práva, konkrétne do časti správa cudzieho majetku. Takéto zaradenie je logické, nakoľko práve správa cudzieho majetku je podstatou zvereneckých fondov. Česká právna úprava zvereneckých fondov je pomerne rozsiahla, je jej venovaných bezmála 30 ustanovení, v ktorých je právne upravená samotná podstata zvereneckých fondov, ich funkcie, spravovanie majetku a jeho zánik.
Podľa českej právnej úpravy sa zverenecký fond vytvára vyčlenením majetku z vlastníctva zakladateľa tak, že vyčlenený majetok sa zverí na základe zmluvy správcovi, ktorý je povinný ho náležite spravovať. Dôležité je, že vznikom zvereneckého fondu vzniká zároveň aj oddelené a nezávislé vlastníctvo takto vyčleneného majetku. Majetok vo zvereneckom fonde však nie je vo vlastníctve ani jeho zakladateľa, ani správcu a ani beneficientov. Český občiansky zákonník zároveň ustanovuje minimálne obsahové požiadavky štatútu, pričom platí, že tento by mal obsahovať aspoň označenie majetku, ktorý je predmetom zvereneckého fondu, účel a podmienky plnenia zo zvereneckého fondu, ale aj údaje o dobe trvania zvereneckého fondu a jeho správcoch. Správcom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ tak ustanoví zákon, možno za správcu určiť aj právnickú osobu. Po vzniku zvereneckého fondu má jeho zakladateľ naďalej právo nad ním vykonávať dohľad, napríklad má právo dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu uskutočneného správcom alebo žiadať súd o odvolanie správcu a ustanovenie nového správcu. Zverenecký fond zaniká uplynutím doby, na ktorú bol založený, alebo dosiahnutím stanoveného účelu. Ďalším prípadom zániku je dohoda beneficientov o jeho zrušení. V neposlednom rade môže byť zverenecký fond zrušený rozhodnutím súdu. Po zrušení zvereneckého fondu pripadne majetok v ňom uložený beneficientovi. Pokiaľ beneficient nie je, tak majetok pripadá späť zakladateľovi. Riešením ultima ratio je prikázanie majetku do vlastníctva štátu v prípade, kedy majetok nemožno prikázať beneficientovi ani zakladateľovi zvereneckého fondu, napríklad z dôvodu, že už nežijú.
Napriek tomu, že inštitút zvereneckých fondov je v praxi najčastejšie využívaný práve v spojitosti s rodinnými podnikmi, nie je možné opomenúť ani jeho ďalšie praktické využitia. Zákonným predpokladom pre zriadenie zvereneckého fondu nie je podnikanie jeho zakladateľa, teda tento inštitút môže byť využívaný aj rodinami, ktoré nepodnikajú, resp. ani nikdy nepodnikali, avšak majú záujem na tom, aby boli jasne stanovené pravidlá užívania ich majetku, čo môže byť efektívnym spôsobom eliminácie konfliktov, ktoré napríklad pri dedení často vznikajú a ktoré nie je možné v súčasnosti efektívne odstrániť. V štatúte zvereneckého fondu sa preto určí kto, kedy, akým spôsobom a v akom pomere bude môcť využívať napríklad nehnuteľnosti po smrti ich pôvodného vlastníka.
Nakoľko problematika právnej úpravy zvereneckých fondov a rodinného podnikania je stále v procese prípravy legislatívnej úpravy, je možné, že v rámci legislatívneho konania dôjde k určitým zmenám v navrhovanej právnej úprave. Celý legislatívny proces však budeme aj naďalej sledovať a o všetkých novinkách v súvislosti so zvereneckými fondmi a rodinným podnikaním Vás budeme včas informovať.
