Prenos medzigeneračných vzorcov správania – najmä v otázkach rizika, zodpovednosti a postoja k budúcnosti – je jedna z najväčších výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme.
Československo ako štát so silnou priemyselnou a podnikateľskou tradíciou prešlo v 20. storočí dramatickými zmenami, ktoré zásadne ovplyvnili to, ako dnes vnímame podnikanie.
40 rokov komunizmu – zmena mindsetu
Obdobie rokov 1948 až 1989 prinieslo zásadný obrat. Komunistický režim systematicky potláčal súkromné vlastníctvo, eliminoval podnikateľskú iniciatívu a vytvoril rigidnú centralizovanú ekonomiku. Podnikanie sa stalo synonymom špekulácie a morálneho zlyhania.
Tí, ktorí mali ambíciu budovať a tvoriť, boli označení za nepriateľov režimu, nútení odovzdať svoje firmy štátu alebo emigrovať. Výsledkom bol fenomén „zabudnutého podnikateľa“ – generácie vyrastali bez podnikateľských vzorov, bez skúsenosti s trhom, konkurenciou či zodpovednosťou za rozhodnutia.
Tento stav sa hlboko vryl do kolektívneho vedomia a jeho dôsledky pociťujeme dodnes. Mentalita formovaná počas štyroch desaťročí sa prenášala medzigeneračne – či už prostredníctvom rodinných postojov, alebo vzdelávacieho systému.
V mnohých prípadoch ostáva prítomná opatrnosť, nedôvera k štátu, averzia k riziku a zisku. Podnikanie je často stále vnímané s podozrením.
Zároveň v mnohých ľuďoch ostáva bremeno minulosti. Ľudia, ktorí stratili svoje firmy alebo boli ekonomicky zlomení zmenou režimu, nesú tieto traumy nielen v sebe, ale prenášajú ich aj do správania svojej generácie či rodiny.
Prenos medzigeneračných vzorcov správania – najmä v otázkach rizika, zodpovednosti a postoja k budúcnosti – je jedna z najväčších výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme.
Zmena tohto medzigeneračného vzorca správania je nevyhnutná – a začína práve vo vzdelávaní detí. Už v mladom veku je potrebné budovať zodpovednosť, samostatnosť a zdravý vzťah k riziku ako prirodzenej súčasti života aj podnikania.
Len tak môžeme prelomiť reťaz historického podmienenia a vytvoriť novú generáciu lídrov a inovátorov.
Multikulturalizmus a historická otvorenosť Československa
Aj keď komunizmus zatváral hranice, historicky bolo Československo pomerne multikultúrne. Pred druhou svetovou vojnou tu žili silné židovské, nemecké, maďarské a rusínske komunity.
Tieto skupiny výrazne prispievali k obchodnému duchu regiónu – židovská komunita bola známa obchodom, Nemci prinášali technickú precíznosť, Maďari a Slováci z juhu podnikali v poľnohospodárstve.
Multikulturalizmus v Československu mal preto zásadný vplyv na vzájomné obohatenie celej spoločnosti. Prelínanie jazykov, kultúr a obchodných modelov vytváralo inovatívne prostredie a prirodzene rozširovalo obzory.
Po vojne a najmä po komunistickom prevrate však bola táto diverzita z veľkej časti potlačená. Výsledkom bola kultúrna homogenizácia – národ, ktorý kedysi profitoval zo svojej rozmanitosti, sa uzavrel do seba.
Čechoslovák ako fenomén: medzi šikovnosťou a pasivitou
Čechoslovák – a najmä v očiach zahraničia – bol dlho vnímaný ako človek pracovitý, technicky zručný, no zároveň opatrný, skeptický, často cynický a nedôverčivý k autoritám.
Kombinácia historickej remeselnej tradície, kvalitného školstva a skúseností z komunizmu vytvorila špecifický typ človeka – šikovného „kutila“, ktorý si vie poradiť, ale bojí sa veľkých ambícií.
Zmena tohto myslenia je možná len prostredníctvom dlhodobej práce s hodnotami a výchovou. Je nevyhnutné vyzdvihovať skutočne úspešných ľudí, ktorí svoj úspech dosiahli tvrdou, poctivou prácou a kreativitou.
Potrebujeme viac autentických vzorov, ktoré dokazujú, že úspech nie je náhoda ani podvod, ale výsledok dlhodobej snahy.
Baťa – ikona, ktorá predbehla dobu
Protikladom tejto mentality je Tomáš Baťa – podnikateľ, ktorého filozofia bola založená na inovácii, sociálnej zodpovednosti, lokálnom patriotizme a globálnom výhľade.
Baťa nebudoval len továrne, ale celé mestá, vzdelávacie systémy a firemnú kultúru. Bol presvedčený, že podnikateľ má byť služobník spoločnosti – nie len výrobcom tovaru, ale aj formovateľom charakteru ľudí.
Prvky Baťovej filozofie uplatňujeme aj v našej firme – dôraz na kvalitu, vzdelávanie, komunitu a dlhodobú hodnotu. Jeho princípy sú nadčasové a inšpirujú aj v digitálnej dobe.
A čo dnes? Očakávania od súčasného mindsetu
Dnešné podnikateľské prostredie sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. V čase globálnych kríz, technologických skokov a generačných posunov už nestačí len mať dobrý produkt alebo službu.
To, čo oddeľuje priemerných od výnimočných, je spôsob myslenia – ako firma (a ľudia v nej) reaguje na zmenu, neistotu a tlak.
Od podnikateľov, manažérov aj zamestnancov sa dnes očakáva viac než technická zdatnosť. Očakáva sa osobná zrelosť, schopnosť prevziať zodpovednosť a viesť – nie autoritatívne, ale hodnotovo.
Úspešní lídri už nie sú len tí, ktorí majú plán. Sú to tí, ktorí vedia inšpirovať, spolupracovať a adaptovať sa. Nestačí len vedieť, čo robiť. Dôležité je mať jasno v tom, prečo to robím – a vedieť o tom presvedčiť tím aj zákazníka.
Zároveň sa mení postoj k neúspechu. Zatiaľ čo v minulosti bola chyba koniec, dnes sa stáva súčasťou rastu. Schopnosť učiť sa za pochodu, prispôsobovať sa a nezastaviť sa pri prvom zlyhaní je dnes nevyhnutnosť.
V popredí je takzvaný „growth mindset“ – rastové nastavenie, ktoré kladie dôraz na neustále zlepšovanie namiesto túžby po dokonalosti hneď na prvý pokus.
Podstatná súčasť modernej podnikateľskej mentality je aj otvorenosť – k spolupráci, k novým kultúram, k inému pohľadu. Svet je príliš prepojený na to, aby sme si vystačili s lokálnou perspektívou.
Úspech dnes prichádza tam, kde ľudia dokážu prekonať individuálnu uzavretosť a zapojiť sa do tímovej práce, partnerstiev či medzinárodných iniciatív. Uvažovať v medzinárodnom kontexte už nie je nadštandard – je to nový štandard. Relevantný produkt dnes musí byť škálovateľný a pripravený expandovať do zahraničia.
Podnikateľský duch sa rozvinie, ak dostane istotu. Istotu stabilného legislatívneho prostredia, kde sa zmeny dejú v priebehu dekád, nie mesiacov. Kde sa politika neorientuje na iluzórnu sociálnu stabilitu, ale na stabilitu pravidiel, predvídateľnosť a dlhodobú víziu pre budúcnosť.
