V predchádzajúcom článku sme Vás informovali o účinnosti konkrétnych ustanovení zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj len „zákon č. 40/2024 Z. z.“), ktorý priniesol rozsiahlu a zásadnú zmenu právnej úpravy trestných kódexov - a to zákona č. 300/2005 Z. z. TRESTNÝ ZÁKON (ďalej aj len „Trestný zákon“) a zákona č. 301/2005 Z. z. TRESTNÝ PORIADOK (ďalej aj len Trestný poriadok“) resp. v článku sme bližšie informovali o odlišnom nadobudnutí účinností novej právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku a ich jednotlivých častí.
V rámci priebehu legislatívneho procesu a následnom stave legislatívy sme rovnako ozrejmili, že Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2024, č. k. PL. ÚS 3/2024-112 (ďalej len „Uznesenie ÚS SR“) pozastavil účinnosť niektorých článkov zákona č. 40/2024 Z. z. - rozhodol konkrétne tak, že pozastavuje účinnosť čl. I, čl. II bodu 39, čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a čl. XVII zákona č. 40/2024 Z. z. takto:
a) novele Trestného zákona v zmysle zákona č. 40/2024 Z. z. bola v celom rozsahu pozastavená účinnosť Uznesením ÚS SR
b) novela Trestného poriadku nadobudla účinnosť od 15.03.2024
okrem častí:
- čln II bodu 52
konkrétne: „bod 52. V§196ods.1 druhej vete sa vypúšťajú slová "Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, a“),
ktorý nadobudol účinnosť dňa 20.03.2024 v zmysle schváleného znenia návrhu zákona - čl. II bodu 39
konkrétne: bod 39. § 119 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Ak bol dôkaz získaný nezákonným spôsobom a je dôvodný predpoklad, že bude svedčiť v prospech obvineného, orgány činné v trestnom konaní alebo súd ho môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, a to iba v prospech obvineného; to neplatí, ak ide o dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia, ktoré boli použité za účelom získania dôkazu v prospech obvineného.“
bola pozastavená účinnosť Uznesením ÚS SR
čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4
„(4) Ustanovenie § 370 ods. 1 v znení účinnom od 15. marca 2024 sa použije aj na dohody o vine a treste schválené pred 15. marcom 2024.“
bola pozastavená účinnosť Uznesením ÚS SR
Bez ohľadu na účinnosť zákona č. 40/2024 Z. z. a jeho častí resp. uvedené pozastavenie účinnosti je potrebné (nielen) v existujúcich súdnych konaniach na súdoch ďalej konať. Orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy sa museli s aktuálnym stavom právnej úpravy vysporiadať a zákon č. 40/2024 Z. z. správne aplikovať. V tomto zmysle sa javí v našom článku uvedené Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj len „Uznesenie“) prelomové s eventuálnym dosahom na trestné konania všeobecne.
Vo veci, o ktorej v odvolacom konaní rozhodol tento krajský súd ako súd odvolací, pôvodne okresný súd rozsudkom rozhodol o uznaní viny obžalovaného. Nakoľko obžalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie, rozsudok nenadobudol právoplatnosť a vec bola predložená odvolaciemu súdu na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd vo veci rozhodol Uznesením tak, že trestné stíhanie proti obžalovanému PRERUŠIL a to podľa § 318 ods. 1 v spojení s § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku.
V zmysle § 318 ods. 1 Trestného poriadku, cit.:
„(1) Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho súdu.“
V zmysle § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, cit.:
„(2) Policajt preruší trestné stíhanie, ak
e) ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo“
Uvedené Uznesenie odvolacieho súdu o prerušení trestného stíhania považujeme za prelomové z dôvodu vyslovenia záveru, že na základe názorov súdu v tejto veci, ktoré si ďalej uvedieme, odvolací sud dospel k záveru, podľa ktorého uznesením ústavného súdu pozastavená účinnosť čl. I zákona č. 40/2024 Z. z. je na základe imperatívu čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej tak, ako to predpokladá ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. Preto odvolací súd bol povinný splniť ustanovením § 318 ods. 1 Tr. por. uloženú zákonnú povinnosť rozhodnúť o prerušení trestného stíhania v prejednávanej veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu bolo teda podľa nášho právneho názoru kľúčové posúdenie, či pozastavenie účinnosti čl. I zákona č. 40/2024 Z. z. je zákonným dôvodom pre prerušenie trestného stíhania podľa § 318 ods. 1 Trestného poriadku (v spojení s § 228 bodu 2 písm. e) Trestného poriadku, ak sa berie do úvahy imperatív čl. 50 ods. Ústavy Slovenskej republiky (Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie).
Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní okrem iného z § 1 Trestného poriadku a § 2 ods. 6 prvej vety Trestného poriadku, z ktorých pokladá za zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku, teda aj rozhodovať podľa imperatívov príslušných ustanovení Trestného poriadku, ak nastane skutková alebo právna situácia vymedzená v týchto ustanoveniach.
V Uznesení odvolacieho súdu vyslovil tiež názor, že v zmysle ustanovenia § 318 ods. 1 Tr. por. nastali v priebehu odvolacieho konania nové podstatné skutočnosti, ktorými sú vyhlásenie zákona č. 40/2024 Z. z. a vyhlásenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2024, č. k. PL. ÚS 3/2024-112, ktorým bola v bode 2 okrem iného pozastavená účinnosť čl. I zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákona publikovaného pod č. 40/2024 Z. z. po vyhlásení uvedeného uznesenia ústavného súdu).
Z citovaných ustanovení zákona podľa názoru súdu nepochybne vyplýva, že podľa § 318 ods. 1 Tr. por. odvolací súd má zákonom uloženú povinnosť prerušiť trestné stíhanie, ak vyjde najavo okolnosť uvedená v ustanovení aj § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. Povinnosť rozhodnúť o prerušení trestného stíhania nie je daná na vôľu odvolacieho súdu, ale ide o obligatórnu zákonnú povinnosť. Preto pri posudzovaní, či má odvolací súd rozhodnúť o prerušení trestného stíhania, je rozhodujúce len to, či v zmysle § 228 ods. 2 psím. e) Tr. por. došlo k pozastaveniu účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti a (kumulatívne) či právny predpis (jeho časť), účinnosť ktorého bola pozastavená, je rozhodujúci pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. Z tohto názoru je teda zrejmé, že odvolací súd ma za nepochybné, že súd nie je oprávnený o prerušení trestného stíhania rozhodnúť na základe jeho posúdenia resp. z vôle súdu, ale o prerušení rozhodnúť musí bez ohľadu na skutočnosti, nakoľko ide zákonom uloženú obligatórnu povinnosť.
Teda v otázke posúdenia splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie o prerušení trestného stíhania podľa § 318 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zdôraznil, že súd je povinný vychádzať zo stavu (skutkového a právneho) v čase jeho rozhodovania a preto bol v tejto veci povinný skúmať, či pozastavená účinnosť čl. I. zákona č. 40/2024 Z. z. (rozsiahla novelizácia Trestného zákona) je rozhodná
- pre konanie (pre postup v konaní) alebo
- rozhodnutie vo veci samej
V tejto veci sa súd vyjadril tak, že uviedol:
- že nezistil, že Uznesením ÚS SR pozastavená účinnosť článku I a teda Trestného zákona mohla byť rozhodná pre postup v konaní (v zmysle § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku) avšak
- dospel k záveru, podľa ktorého Uznesením ÚS SR pozastavená účinnosť čl. I zákona č. 40/2024 Z. z. je na základe imperatívu čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky rozhodná pre rozhodnutie vo veci samej tak ako to predpokladá ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku.
Uvedené konštatácie odvolací súd odôvodnil aj tým, že pri absencii uznesenia ústavného súdu, publikovaného pod č. 41/2024 Z. z., by podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a aj podľa platného a účinného § 2 Trestného zákona museli byť na prejednávaný prípad aplikované aj ustanovenia čl. I zákona č. 40/2024 Z. z., pretože sú pre obžalovaného priaznivejšie už len z hľadiska novej úpravy výšky škody podľa § 125 ods. 1 Tr. zák., ako kvalifikačného znaku trestného činu. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (aj podľa § 2 ods. 1 Tr. zák.) by tak v súčasnosti museli byť v prejednávanom prípade aplikované aj ustanovenia čl. I zákona č. 40/2024 Z. z., účinného od 15.3.2024, ak by ich účinnosť nebola pozastavená vyššie uvedeným uznesením ústavného súdu.
Odvolací súd sa v prejednávanej veci vyjadril aj nad rámec uvedeného a uviedol, že je oboznámený s odlišným právnym názorom na rozhodovanie o prerušení trestného stíhania v obdobných prípadoch, kde bolo zreteľne vyjadrené, že nakoľko novela Trestného nenadobudla účinnosť, keďže bola pozastavená uznesením ÚS SR, jej ustanovenia nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodovanie vo veci samej.
Nakoniec, odvolací súd tiež poukázal na to, že rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti právneho predpisu vo svojej podstate spôsobuje právnu neistotu. Je tomu tak preto, že takýmto rozhodnutím ústavného súdu v rámci vzájomných „bŕzd a protiváh“ medzi základnými zložkami štátnej moci je (zákonným) spôsobom zasiahnuté do výlučnej právomoci zákonodarcu zákonmi (právne záväzným spôsobom) upravovať spoločenské vzťahy. Aj v prípade platných zákonov platí vyvrátiteľná právna fikcia ich súladu s ústavou, dokiaľ ústavný súd nerozhodne inak. Uvedená právna fikcia platí až do konečného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým je vyslovený nesúlad zákona (právneho predpisu) s ústavou, teda aj počas (predbežného) pozastavenia účinnosti zákona (právneho predpisu) na základe rozhodnutia ústavného súdu.
Pozastavenie účinnosti právneho predpisu ústavným súdom nemôže mať účinky prejudikovania konečného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej v tom zmysle, že návrhu na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s ústavou bude iba vyhovené a Možnosť stavu takejto právnej neistoty v budúcnosti si zákonodarca zrejme predvídavo uvedomoval pri zakotvení úradnej povinnosti prerušiť trestné stíhanie v dobe pozastavenia účinnosti právneho predpisu ústavným súdom v prípade, že použitie takéhoto právneho predpisu je rozhodné pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.
Záverom odvolací súd dodal, že splnenie príkazu zákonodarcu prerušiť toto trestné stíhanie preventívne predchádza riziku budúcej ústavnej sťažnosti obžalovaného pre porušenie jeho základného práva podľa § 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v dôsledku nerešpektovania imperatívu zákonodarcu prerušiť trestné stíhanie, ak by ústavný súd nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu pre obžalovaného priaznivejších ustanovení čl. I zákona č. 40/2024 Z. z. s ústavou.
Z uvedených názorov odvolacieho sudu, laicky povedané, vyplýva, že súdy by mali postupovať z úradnej povinnosti tak, že trestné konania resp. stíhania prerušia podľa § 318 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2 Trestného poriadku, (konkrétne v písm. e) Trestného poriadku) nakoľko pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona by malo byť v konkrétnej prejednávanej veci považované za rozhodné pre rozhodnutie vo veci samej (opätovne, nie rozhodné pre postup súdu, ale pre rozhodovanie súdu vo veci) - a to na základe imperatívu čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie). Uvedené by malo platiť až do času kým o súlade zákona č. 40/2024 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky (a s inými právnymi predpismi) nebude rozhodnuté, inak tu vzniká riziko porušenia základného práva dotknutého subjektu uvedeného v § 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.
Uvedené je tak v kontraste s doteraz prezentovaným názorom, že nakoľko novela Trestného zákona nenadobudla účinnosť, keďže bola pozastavená uznesením ÚS SR, jej ustanovenia nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodovanie vo veci samej.
