V treťom pokračovaní článku venovanom daňovej kontrole si bližšie rozoberieme práva a povinnosti daňového subjektu, ktoré mu priznáva daňový poriadok v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Hneď na začiatku článku je potrebné uviesť skutočnosť, že práva a povinnosti daňového subjektu sú úzko späté s právami a povinnosťami správcu dane. Právam daňového subjektu zodpovedajú povinnosti správcu dane a naopak. Napríklad daňový subjekt má právo na predloženie písomného poverenia od zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, čomu zodpovedá povinnosť správcu dane predložiť daňovému subjektu, u ktorého vykonáva daňovú kontrolu písomné poverenie.
zdroj: https://podnikam.sk/postup-pri-danovej-kontrole-povinnosti-danovnika-roku-2018/
Práva a povinnosti daňových subjektov a správcu dane možno odvodiť jednak zo základných zásad správy daní a zároveň z ust. § 45 Daňového poriadku. Súvisu medzi právami a povinnosťami daňového subjektu a základnými zásadami daňovej kontroly sme venovali bližšiu pozornosť v predchádzajúcom článku.
V zmysle § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“), všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti, a teda rovnaké postavenie. Správca dane nemôže zvýhodňovať či robiť rozdiely medzi daňovými subjektmi, ale naopak je povinný zaobchádzať s nimi totožne. Zákon vyžaduje od daňových subjektov a správcu dane, aby pri výkone daňovej kontroly spolupracovali v úzkej súčinnosti, čím zákonodarca sleduje hlavne účinnejšie naplnenie účelu daňovej kontroly. Zo základných zásad možno vyvodiť aj právo daňového subjektu, aby správca dane vykonal daňovú kontrolu bez zbytočných prieťahov a v zákonom stanovenej lehote jedného roka odo dňa jej začatia.
Práva kontrolovaného daňového subjektu:
Kontrolovanému daňovému subjektu zákon priznáva vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:
- na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly
Inak povedané, ide o oprávnenie daňového subjektu overiť si skutočnosť či ide o zamestnanca správcu dane oprávneného na výkon daňovej kontroly. Cieľom tohto práva je ochrániť daňový subjekt pred podvodníkmi ale aj pred zneužívaním právomoci zo strany zamestnancov správcu dane. Hoci daňový poriadok neuvádza aké náležitosti by poverenie malo mať, z povahy veci vyplýva, že by malo obsahovať údaje, ktoré daňovému subjektu umožnia overiť či ide o oprávnenú osobu. Zamestnanec správcu dane je povinný predložiť písomné poverenie aj bez vyzvania zo strany daňového subjektu. V prípade ak by zamestnanec nepredložil písomné poverenie, daňový subjekt nemá povinnosť umožniť mu vykonanie daňovej kontroly.
- na predloženie služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec
Služobným preukazom zamestnanec preukazuje svoju totožnosť a skutočnosť, že je zamestnancom správcu dane. Ak daňový subjekt pozná totožnosť správcu dane, má právo vzniesť voči nemu námietku zaujatosti v zmysle § 60 daňového poriadku.
- byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami
V zmysle § 45 ods. 2 písm. f) daňového poriadku je daňový subjekt povinný umožniť zamestnancovi správcu dane rokovanie s jeho zamestnancami, no daňový subjekt je oprávnený zúčastniť sa rokovania. Ak by zamestnanec správcu dane znemožnil prítomnosť daňového subjektu na rokovaní, mohol by sa svojím konaním dopustiť nezákonného postupu.
Tu poukazujeme na situácie, ktoré žiaľ v praxi často nastávajú, a to v situáciách, kedy správca dane vykonáva miestne zisťovanie u daňového subjektu, pričom prítomným osobám (napr. zamestnancom daňového subjektu) kladie otázky, a to v neprítomnosti daňového subjektu. Správca dane potom často takto získané odpovede používa v ďalšom konaní, pri daňovej kontrole a vyvodzuje na ich základe rôzne závery. Tento postup však považujeme za nesprávny a odporúčame daňovým subjektom sa voči takémuto postupu brániť, nakoľko možno hovoriť o obchádzaní inštitútu výsluchu svedka, na ktorom má daňový subjekt právo byť prítomný (musí byť vopred upovedomený) a tiež má právo klásť svedkovi otázky, vyjadrovať sa k výpovedi svedka a pod. Opísaným postupom správcu dane, ku ktorému často v praxi dochádza tak de facto dochádza ku odňatiu práv daňového subjektu súvisiacich s inštitútom výsluchu svedka a takýto postup odporúčame namietať ako nezákonný.
- predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia
Daňový subjekt by mal vedieť preukázať skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR v sp.zn. 5 Sžf 11/2007 kde sa uvádza: „že žalobca ( pozn. daňový subjekt) je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov, výšku dane na vstupe a výšku dane na výstupe, poprípade výšku samotnej daňovej povinnosti).“ Zároveň však podotýkame, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, daňové bremeno daňového subjektu nie je neobmedzené a absolútne. Ak má daňový subjekt vedomosť o dôkaze, ktorý sám nemôže predložiť, ale pre správcu dane je zabezpečenie tohto dôkazu dostupné, daňový subjekt by mal správcovi dane jasne a určito navrhnúť a domáhať sa, aby správca dane tento dôkaz zabezpečil. V praxi pri daňových kontrolách často dochádza ku nesprávnemu právnemu posúdeniu prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní zo strany správcu dane a správca dane neprimerane prenáša dôkazné bremeno na daňový subjekt. V zásade by sa v procese dokazovania malo vychádzať z pravidla, že ak správca dane spochybňuje vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, malo by ísť o preukázateľné spochybnenie dôkazov, t.j. také, ktoré je založené na reálnych a preukázateľných skutočnostiach, dôkazoch, a nie len formálne skonštatované. Veľmi častým záverom správcu dane konštatovaným v protokoloch z daňových kontrol je, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal – napr. že ku dodaniu tovaru/služby došlo alebo že tovar/službu dodal subjekt uvedený vo faktúre.
- nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu
Ak sa daňový subjekt priamo nezúčastnil miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu, správca dane je povinný umožniť daňovému subjektu nazrieť do zápisnice v prípade, ak výsledky miestneho zisťovania majú súvis s daňovou kontrolou vykonávanou u daňového subjektu. Ak v tomto prípade však navrhujeme, aby v prípade kedy správca dane vychádza z formálnych tvrdení osôb v rámci iného daňového konania (miestneho zisťovania), daňové subjekty žiadali na vykonaní výsluchu týchto osôb ako svedkov aj v daňovej kontrole u daňového subjektu.
- klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
Zákon ukladá správcovi dane povinnosť včas vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu o výsluchu svedka / znalca. Výsluch svedka definoval NS SR napr. v rozsudku sp.zn. 6 Sžf 28/2011 nasledovne : „ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka.“ Výpoveď svedka získaná bez vyrozumenia daňového subjektu o jeho výsluchu tak, aby mal možnosť sa výsluchu zúčastniť, je ako dôkaz neplatná.
- vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim
Správca dane je povinný v priebehu daňovej kontroly informovať daňový subjekt o ním zistených skutočnostiach ako aj o spôsobe, ktorý k ich zisteniu viedol. Daňový subjekt má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré zistil správca dane pri výkone daňovej kontroly. Vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu sú následne súčasťou protokolu, ak tak daňový subjekt požaduje. Daňový subjekt má právo na priebežné informovanie zo strany zamestnanca správcu dane. Účelom je zabezpečiť, aby sa daňový subjekt vedel k skutočnostiam vyjadriť v priebehu daňovej kontroly, a nie až na jej konci, resp. až po doručení protokolu, ktorým sa daňová kontrola končí.
NS SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 4 Sž 65/2001 zo dňa 30.10.2001, zverejnenom aj v Zbierke rozhodnutí NS SR č. R 91/2002 uviedol, že :„predpokladom na zistenie ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť, vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania. Nedodržanie tohto procesného postupu je nielen ohrozením účelu daňového konania, ale, a to predovšetkým, porušením práv daňového subjektu, ktoré mu výslovne zákon priznáva.“
- nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe
Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, a do súhrnného protokolu podľa to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.
Povinnosti kontrolovaného daňového subjektu:
V tejto časti si bližšie priblížime povinnosti daňového subjektu uvedené v § 45 ods. 2 daňového poriadku, no je dôležité uviesť, že daňový subjekt je viazaný aj inými povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z ustanovení tohto zákona a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane najmä tieto povinnosti:
- umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu
Daňový subjekt je povinný umožniť vykonať daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Výnimkou je situácia ak by správca dane postupoval v rozpore s daňovým poriadkom, napríklad ak by ani na žiadosť daňového subjektu nepredložil písomné poverenie. Ak daňový subjekt neumožní zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu správca dane uplatní náhradný spôsob určenia dane a určí daň podľa pomôcok.
- zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly
Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Najčastejšie sa daňová kontrola vykonáva v sídle/prevádzkarni spoločnosti daňového subjektu.
- poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou
Informácie, o ktoré požiada zamestnanec správcu dane mu môže poskytnúť jednak sám kontrolovaný daňový subjekt alebo ním poverený zamestnanec.
- predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia
Ak daňový subjekt vedie a následne predloží záznamy v inej forme ako požaduje zamestnanec správcu dane, povinnosť daňového subjektu predložiť záznamy sa považuje za splnenú a správca dane nie je oprávnený potrestať daňový subjekt za to, že záznamy predložil v inej forme. Správca dane má povinnosť podávať k predložením záznamom aj ústne alebo písomné vysvetlenia na požiadanie správcu dane.
- predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
Predkladať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu je nielen jeho právom, ale aj povinnosťou. Daňový subjekt dokazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri výkone daňovej kontroly. Je potrebné si uvedomiť, že v rámci daňovej kontroly môže správca dane preverovať len skutočnosti súvisiace s uvedeným druhom dane za uvedené zdaňovacie obdobie. Správca dane preto nemôže od daňového subjektu požadovať predloženie dôkazov, ktoré nesúvisia s preverovaným druhom dane za zdaňovacie obdobie. Daňový subjekt nie je povinný predložiť ani dôkazy, ktoré s výkonom daňovej kontroly nesúvisia.
- umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom
Daňový subjekt je povinný umožniť zamestnancovi správcu dane vstup do sídla (v prípade právnických osôb), miesta podnikania (v prípade fyzických osôb) alebo do prevádzkových priestorov, v prípade ak je to potrebné pre vykonanie daňovej kontroly. Daňový subjekt musí umožniť vstup aj v prípade, ak zamestnanec správcu dane potrebuje vstúpiť do sídla, miesta podnikania alebo do prevádzkových priestorov za účelom rokovania so zamestnancami kontrolovaného subjektu.
- zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie
Prevzatie dokladov a iných vecí potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapožičané doklady v uvedenej lehote, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom, je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť.
- umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov
Kontrolovaný daňový subjekt je povinný umožniť zamestnancovi správcu dane prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom len vtedy, ak je to potrebné pre zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.
Advokátska kancelária Hronček & Partners, s. r. o. má rozsiahle skúsenosti pri zastupovaní subjektov v daňových kontrolách na rôznych druhoch daní, kde pomáha daňovým subjektom hájiť a presadzovať ich práva a chrániť ich záujmy voči nesprávnym alebo nezákonným postupom orgánov verejnej moci. V oblasti daňovej problematiky úzko spolupracujeme s uznávaným odborníkom v oblasti daní, daňovým poradcom Ing. Mgr. Martinom Tužinským, PhD. Ak riešite problém týkajúci sa oblasti daní, s ktorým potrebujete pomôcť, naši odborníci sú pripravení poskytnúť Vám pomocnú ruku.
