Startupový ekosystém v USA dominuje svetu nielen inováciami, ale aj rýchlosťou rastu, dostupnosťou kapitálu a mentalitou, ktorá toleruje zlyhanie. Európa síce nezaostáva v talente či infraštruktúre, no jej byrokratické prekážky a konzervatívne myslenie jej bránia rozvinúť plný potenciál.
V posledných dvoch desaťročiach sme boli svedkami raketového rastu globálneho startupového ekosystému, pričom dve veľmoci – Spojené štáty a Európska únia – sa stali prirodzenými porovnávacími bodmi.
Startupy už dávno nie sú len technologické hračky pre „geekov“, ale legitímni hráči ovplyvňujúci pracovné trhy, investičné toky aj politické diskusie.
Právne, ekonomické a mentálne nastavenie spoločností, v ktorých tieto firmy vznikajú, však zásadne ovplyvňuje ich šance uspieť. Práve v tomto porovnaní USA vychádzajú ako jednoznačný víťaz.
Americký kapitál, európska byrokracia
Americké startupy majú k dispozícii mimoriadne priaznivé podmienky. Prístup k rizikovému kapitálu je rýchly, investorov netreba presviedčať o tom, že riziko je prirodzená súčasť hry. Finančné kolo vo výške miliónov dolárov môže prebehnúť v priebehu dní, niekedy dokonca hodín.
Kultúra Silicon Valley vytvorila prostredie, kde nie je hanba zlyhať – naopak, skúsenosť s neúspechom sa považuje za cennú investíciu do budúcnosti.
História aj súčasnosť ponúkajú konkrétne príklady: Tomáš Baťa, Henry Ford, Reid Hoffman (zakladateľ LinkedInu), Ben Silbermann (zakladateľ Pinterestu) či Stewart Butterfield (zakladateľ Slacku) – všetci čelili zlyhaniam, no tie sa stali odrazovým mostíkom k ich neskoršiemu úspechu.
Európa oproti tomu pôsobí ako úradnícky aparát, ktorý sa síce snaží inovácie podporovať, no často ich nechtiac dusí. Rozdiely v národných legislatívach, komplikované cezhraničné fungovanie, pomalý prístup ku kapitálu a obmedzená ochota riskovať sú faktory, ktoré brzdia rýchlosť aj odvahu európskych zakladateľov.
Granty ako Horizon Europe či EIC Accelerator sú síce dostupné, no ich získanie sprevádza zložitá administratíva a dlhé čakacie lehoty. Medzičasom americký konkurent spúšťa produkt a buduje si trhový podiel. V Európe však musí prísť rozvoj kapitálového trhu – musíme dostať do obehu kapitál, ktorý je k dispozícii na miestne projekty.
Založiť firmu nie je všade rovnako jednoduché
Založiť firmu v USA je otázka niekoľkých kliknutí. Delaware sa stal symbolom právnej jednoduchosti – firmy si tam zakladajú nielen Američania, ale aj podnikatelia z celého sveta. V Európe to nie je také jednoduché.
Hoci Estónsko s konceptom e-Residency predstavuje výnimku, vo väčšine krajín Európskej únie čakajú startupistov notári, živnostenské úrady, kolky a rôznorodé právne požiadavky.
Ani po založení firmy nie je situácia jednoduchšia – zamestnať niekoho znamená zaviazať sa k množstvu zákonných povinností a rozviazať pracovný pomer je často beh na dlhú trať.
Aj pracovné právo hrá v startupovom svete významnú rolu. V USA prevláda model „at-will employment“, ktorý umožňuje firmám rýchlo reagovať na meniacu sa situáciu. Európsky model je omnoho rigidnejší, najmä v krajinách ako Nemecko či Francúzsko, kde zákon silno chráni práva zamestnancov.
Síce to podporuje stabilitu, no startupom uberá z flexibility. V prostredí, kde sa trh mení z týždňa na týždeň, môže byť pomalá schopnosť reagovať na zmeny rozhodujúcim faktorom medzi úspechom a zánikom. V tejto oblasti musia európske štáty urobiť zásadné zmeny, ak nechcú, aby im ušiel zvyšok sveta.
Myslenie, ktoré stavia na odvahe alebo na opatrnosti
Nejde však len o legislatívu či kapitál. Dôležité je aj mentálne nastavenie, v ktorom zakladatelia a investori fungujú. V USA je podnikanie romantizované – deti vyrastajú na príbehoch podnikateľských hrdinov. Odmalička sú vedené k tomu, aby rozmýšľali v pojmoch typu „čo, ak to vyjde“.
V Európe naopak prevláda mentalita opatrnosti a istoty. Zlyhanie sa často považuje za stigmu, nie za skúsenosť. Investori sú preto konzervatívnejší a startupy častejšie zvažujú, ako minimalizovať straty, než ako maximalizovať rast.
Tento rozdiel má hlbšie historické korene. Americká spoločnosť bola od svojho vzniku postavená na individualizme, slobode a podnikateľskom duchu.
Európa prešla stáročiami centralizovaných štátov, vojen a sociálnych modelov, ktoré formovali inštitucionálnu aj osobnú opatrnosť. Príležitosti existujú na oboch stranách Atlantiku, no ich vnímanie je diametrálne odlišné.
Viaceré prieskumy v rámci Európy – vrátane Slovenska – potvrdzujú, že najväčšie obavy ľudí sa spájajú s nezamestnanosťou a stratou istôt. Naopak medzi najvyššie hodnotené spoločenské hodnoty v USA patrí sloboda a nezávislosť.
Tento rozdiel v hodnotovom nastavení má priamy vplyv aj na mieru podnikateľskej odvahy a ochotu niesť riziko. Individualizmus má, samozrejme, aj svoje tienisté stránky, no učiť ľudí k individuálnej zodpovednosti za svoj život je nevyhnutné – v opačnom prípade prichádza alibizmus a úpadok.
Rozvoju podnikania nepomáhajú ani momentálne trendy populizmu a prekrúcaniu faktov, ktoré sa dnes, žiaľ, stávajú štandardom.
Bez finančnej gramotnosti si inovačný potenciál neudržíme
Zásadným problémom Európy a hlavne Slovenska je chýbajúca finančná gramotnosť, ktorá sa nezačína tam, kde by mala – v školách. Napriek viacerým snahám zaradiť finančnú výchovu do učebných osnov, na úrovni implementácie zostáva minimum.
Mladí ľudia odchádzajú zo škôl s vedomosťami o dejinách 18. storočia, ale bez schopnosti prečítať výpis z banky či rozlíšiť fixný a variabilný úrok. Ak chceme mať viac podnikateľov, investorov a finančne sebavedomých ľudí, musíme začať už v detstve.
Startupový ekosystém je lakmusový papierik spoločnosti. Ukazuje, do akej miery podporujeme odvahu, zvedavosť a zodpovednosť. Spojené štáty stavajú na dôveru v jednotlivca, dynamiku a chuť riskovať. Európa ponúka stabilitu, ochranu a kvalitu, no ak chce reálne konkurovať, bude musieť prehodnotiť nielen zákony, ale aj svoj „mindset“.
Nechcem však glorifikovať americký systém – aj ten má svoje limity a problémy. Európa má množstvo pozitívnych hodnôt a mechanizmov, na ktorých sa dá budovať. Ak sa však chceme pohnúť z miesta, bude nevyhnutná zmena.
A práve v tom spočíva najväčšia výzva. Nie v tom, ako zmeniť legislatívu, ale v tom, ako zmeniť našu predstavu o tom, čo znamená úspech a ako by mali ľudia prevziať zodpovednosť za svoj život a niečo s tým urobiť. Nie každý človek je predurčený na podnikanie, ale každý vie prispieť do spoločnosti tým najlepším, čo v ňom je – bez čakania, že to zaňho urobí niekto druhý.
Podnikanie nebolo nikdy môj primárny cieľ, ale asi to bolo pre mňa prirodzené a život ma k tomu priviedol sám. Nikdy by však nebolo úspešné bez zodpovednosti, neustáleho vzdelávania, tvrdej disciplíny, ale aj ochoty riskovať a vzdať sa komfortnej zóny.
