Štúdium úspešne absolvovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2004. Po skončení štúdia pracovala ako právnik na Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky, Bratislavu, a má osobitnú odbornú spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Viac o JUDr. Zuzane Kováčikovej sa dočítate v našom rozhovore.
Vitajte v tíme Hronček & Partners, s. r. o....
Povedzte nám na úvod... Prečo ste sa rozhodli študovať právo?
Právo bolo pre mňa odjakživa jasnou voľbou. Vždy ma bavil dejepis a ostatné humanitné a spoločenské vedy. Na matematiku a fyziku som moc nebola, takže to bolo ľahké rozhodovanie v mojom prípade.
Počas vysokoškolského štúdia ste absolvovali pobyt v Miláne. Ako hodnotíte skúsenosť štúdia práva v zahraničí, konkrétne v Taliansku?
Pobyt som absolvovala cez program Erasmus a v roku 2003 to ešte nebolo také dokonalé ako je to v dnešnej dobe. Vtedy to bolo tak, že sme išli na univerzitu na pol roka, zabezpečili nám ubytovanie, dostali sme nejaké vreckové na tieto všetky náklady a čo sa týka výučby tak bola aj v taliančine veľa, aj v angličtine, takže čo sa týka tej obsahovej stránky mi to až tak veľa nedalo. Ja som sa učila taliančinu počas strednej a vysokej školy, takže dohovoriť sa tam v bežnej reči mi nerobilo problém, ale porozumieť odborným termínom, to bolo veľmi náročné. Z môjho pohľadu to bolo skôr také spestrenie vysokoškolského štúdia. Spoznávanie novej kultúry, ľudí, ale po odbornej stránke mi to veľa nedalo, keďže tá výučba prebiehala najmä v taliančine.
Spomínali ste spestrenie vysokoškolského štúdia a spoznávanie novej kultúry. To znamená, že Vás nejakým spôsobom ovplyvnila aj typická talianska nátura?
Boli tam študenti z celej Európy, zo Španielska, Fínska, ale aj z Nemecka, takže skôr z tohto pohľadu som mala na mysli to spoznávanie novej kultúry. Čo sa týka Talianska ako takého, je to podľa mňa pekné miesto na dovolenku, na spoznávanie ich histórie, minulosti a jedla, ale žiť tam by som určite nechcela, pretože tá ich nátura a ľahkomyseľnosť, že majú stále veľa času, taká tá nepresnosť, nedochviľnosť nebola podľa môjho gusta. Ja som úplne inak nastavená. Mám rada presnosť a zodpovednosť.
Z Vášho životopisu ma zaujalo najmä to, že ste počas svojej kariéry pracovali vo verejnom ale aj súkromnom sektore. V čom je iná práca pre štát?
Ja som bola teda najprv v štátnej správe, potom súkromný sektor, potom verejná správa a teraz som opäť v súkromnom sektore. Moja kariéra začala v štátnej správe na katastri v Bratislave, čo je veľká inštitúcia, vzhľadom na to, že je to hlavné mesto Slovenska, a teda rozsah práce je enormný. Keď som nastúpila, tak návrhy na vklad boli vybavované 1 rok po zákonnej lehote, ktorá bola inak 30 dní od doručenia takéhoto návrhu. Výhodou je, v tej štátnej správe určite pracovný čas. Od tej siedmej do tretej a človek ide domov, zavrie za sebou dvere a už na tú robotu nemusí ten deň myslieť. No už v tom čase som bola ochotná vybaviť aj 20 návrhov na vklad denne, prácu som si brávala aj domov, čo sa potom odrazilo aj na výške môjho platu, ktorý je za normálnych okolností nastavený podľa tabuliek. To je také dobré na tej štátnej správe z hľadiska platových podmienok, sú tam tabuľkové platy a taktiež aj osobné ohodnotenie. Ale myslím si, že je to všetko o postoji k práci. Keď chce človek niečo dosiahnuť, tak sa snaží napredovať každým dňom. Aj preto som sa rozhodla vyskúšať súkromný sektor, čo je oproti štátnej správe veľký rozdiel. Nastúpila som do advokátskej kancelárie, takej čo mala veľkú klientelu, aj medzinárodnú, takže tam som využívala aj jazyky, keďže som študovala na bilingválnom gymnáziu. No a tam už bol ten pracovný čas od rána do večera, prácu som si nosila aj domov, asi vzhľadom k tomu, že som chcela, aby to bolo urobené dobre, a nie to odfláknuť, to je taká povahová črta dobrá, ale asi aj nie dobrá, na druhej strane. Práca bola určite časovo náročnejšia, aj vedomostne samozrejme. Pôsobila som tam najprv ako advokátsky koncipient, potom som si spravila advokátske skúšky v roku 2010 a ostala tam pracovať aj ako advokát. Kúpila som si byt v Bratislave, pretože som si myslela, že budem teda pôsobiť tam. Ale po čase som si uvedomila, že ten život v Bratislave ma akosi ubíja. Nemala som priateľa, obmedzený sociálny život, pretože som bola od rána do večera zahltená prácou, strašné zápchy boli v tej Bratislave a všetko to tak na mňa nejako doľahlo. A tak som sa rozhodla, že sa vrátim do môjho rodného Martina a že si nájdem prácu tam. Ako z neba mi spadol Slovenský pozemkový fond, a tam som zase zažila opačný šok zo súkromného sektora do verejného. Na SPF som pôsobila 9 rokov na pozícii právnika fondu, pričom gro mojej práce bolo zastupovanie štátu a tých tzv. nezistených vlastníkov v súdnych sporoch.
Ovplyvnila Vás nejakým spôsobom zmena vlády vo verejnom sektore?
Doteraz, čo som pôsobila, tak nie, pretože stále boli tí istí pri moci. Ale momentálne čo prebehli voľby, tak prišla úplne iná garnitúra, čiže prebehla tam výmena funkcionárov na vedúcich pozíciách. Mňa sa to síce až tak bytostne nedotklo, to znamená, že mňa kvôli tomu nemohli prepustiť, ale tí noví vedúci pracovníci robia zmeny, ktoré sa nám ako pracovníkom nemusia páčiť, napríklad reorganizácia jednotlivých regionálnych odborov. Z môjho pohľadu ako právnika, ktorý sedí v Martine by ma táto zmena až tak neovplyvnila, ale napríklad niektorých iných zamestnancov určite áno. A človek to nemôže ovplyvniť, to je najhoršie v tej verejnej správe. Vás sa tam nikto neopýta, či súhlasíte, alebo nesúhlasíte, Vám predložia už hotovú vec a zamestnanec v takejto inštitúcii sa musí prispôsobiť.
Posledných 9 rokov ste pracovali ako právnička na Regionálnom odbore Slovenského pozemkového fondu v Martine, kde ste riešili zložitú právnu agendu a zastupovali SR v právnych sporoch. Prečo ste sa rozhodli zmeniť oblasť Vašej pôsobnosti a uchádzať sa o miesto v Hronček & Partners?
Počas tých 9 rokov na pozemkovom fonde som sa zoznámila s mojim terajším partnerom, narodila sa nám dcérka, a dnes už má 5 rokov. Takže ten dôvod, prečo som odišla z Bratislavy a neriešila stále len prácu sa mi v podstate splnil. No a po tých 9 rokoch to bola zase taká súhra rôznych okolností. Jedna vec bola tie organizačné zmeny na fonde, ktoré súviseli práve aj s tou zmenou vlády, ktoré ako som už spomínala, sa ma až tak veľmi nedotkli, ale nepriamo som ich vnímala prostredníctvom svojich kolegov. A aj toto bol pre mňa akýsi podnet, prečo odísť a skúsiť niečo iné. Ďalšia vec bol môj vek, lebo som si uvedomila, že mám 41 rokov, a za 5 rokov by už možno bolo na toto rozhodnutie príliš neskoro. Životopis do Hronček & Partners som poslala úplne náhodne. Advokátsku kanceláriu som predtým vôbec nepoznala. O pár dní na to mi volal pán Hronček s otázkou, čo by som konkrétne chcela v advokátskej kancelárii vykonávať. A ja som mu v tej chvíli nevedela odpovedať, lebo som nad tým najprv nerozmýšľala. No potom som začala uvažovať, že mám predsa advokátske skúšky, znalosť v jazykoch, najmä v angličtine, ktorú som študovala na strednej škole, pracovala som v angličtine aj v advokátskej kancelárii v Bratislave, kde som pôsobila ako advokátsky koncipient a neskôr aj ako advokát. Ďalšia pohnútka bola moja dcérka, ktorá je predsa len už väčšia. Keby bola bábätko, tak by sa to nedalo z hľadiska času, ale už je teda predškoláčka. Taktiež ma podporovali aj moje bývalé kolegyne z pozemkového fondu, pretože mali rovnako ako aj ja advokátske skúšky a obidve sa rozhodli odísť ešte predo mnou, a to ma tak navnadilo.
Aká je Vaša životná výzva?
V pracovnej sfére je to asi hlavne tá najväčšia cnosť advokácie, a tou je byť nápomocná svojim klientom. Aby tým mojim výstupom rozumeli a aby im to hlavne pomohlo. V súkromnej sfére je to najmä výchova mojej dcérky, pretože je to znamenie Baran, takže je taká tvrdohlavá, nebojácna a úplný opak mňa a môjho partnera, pretože my sme takí kľudní a ona je taká papuľa a veľká extrovertka.
Aké sú podľa Vás najčastejšie a najväčšie problémy vo vlastníckych vzťahoch a sporoch vo sfére pozemkov a nehnuteľností?
Veľký problém je rozdrobenosť pôdy, napr. na Kysuciach, na Orave kde jeden pozemok môže mať aj 15 vlastníkov, z ktorých niektorí sú mŕtvi, niektorí odišli do Ameriky, a pod. Takže tam je problém, keď si chce človek postaviť dom, musia sa dať najprv do poriadku vlastnícke vzťahy, čo je častokrát veľmi náročné a zdĺhavé. Vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov tu na severe Slovenska bolo tých sporov strašne veľa, 100 – 200 ročne. Za tie roky pôsobenia na Slovenskom pozemkovom fonde som vysporiadala mnoho pozemkov a prispela tak troškou k poriadku, ale aj tak je to ešte tak na 50 rokov práce. Takže to je z pohľadu fondu. A potom sú to také bežné veci, ako záložné práva, vecné bremená, a pod.
Čo robíte najradšej vo svojom voľnom čase?
Dá sa povedať, že všetok svoj voľný čas momentálne venujem dcérke v prvom rade. Kúpila som si bicykel, lyžujem... Kedysi dávno som lyžovala, ale som to zanedbala, a teraz by som sa k tomu chcela vrátiť a kúpiť lyže aj dcére Klárke. S kolegyňou z fondu sme radi chodili na kruhové tréningy a na jógu, ale priznám sa, že odkedy je Klárka, všetok svoj voľný čas trávim s ňou, ale to je len otázka času, lebo verím, že keď bude staršia, tak to bude zase iné a toho času pre seba bude viac.
Veľmi pekne Vám ďakujeme za rozhovor.
Celý životopis JUDr. Zuzany Kováčikovej si môžete prečítať v sekcii O nás: https://www.legalfirm.sk/stranky/o-nas
