Sociálna ekonomika je súhrn aktivít, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Aktivity sociálnej ekonomiky slúžia primárne k napĺňaniu verejného a komunitného záujmu. Ide o spoločensky prospešné služby, ktoré možno realizovať v širokom spektre oblastí spoločenského a hospodárskeho života: od zdravotnej starostlivosti, cez sociálnu pomoc, vzdelávanie a výchovu, po rozvoj telesnej kultúry, či ochranu životného prostredia. Aké majú byť ciele novej právnej úpravy sa dozviete v našom novom článku.
Sociálna ekonomika je dnes v krajinách EÚ uznaným a etablovaným sektorom ekonomiky. Jej integrácia do verejných politík má pozitívny dopad na dosahovanie cieľov spoločenského záujmu.
Fungovanie sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania je upravené zákonom č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon“). V súčasnosti prebieha legislatívny proces PI/2021/49, ktorého výsledkom by mala byť novelizácia zákona. Cieľom novej právnej úpravy má byť ustálenie pojmov, regulácie a odstránenie prekážok a vytvorenie systému podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Následkom novelizácie zákona by malo byť dotvorenie vhodných podmienok pre plnohodnotný rozvoj sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania na Slovensku.
Zásadnú zmenu očakávame v súvislosti s plánovanou legislatívnou úpravou tzv. rodinných podnikov. Nakoľko sa v zákone o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní plánuje vytvoriť samostatný právny rámec pre rodinné podnikania. Zásadnosť tejto zmeny očakávame z dôvodu, že v súčasnosti žiadna osobitná právna úprava k tejto „forme podnikania“ na Slovensku neexistuje, hoci v praxi bežne funguje a v zahraničí je bežná aj jej osobitná regulácia. Právna regulácia môže tejto forme podnikania na Slovensku poskytnúť nové možnosti napríklad pri úprave vnútorných vzťahov či pri možnostiach podpory pre rodinné podnikanie, ktoré by zohľadnili špecifiká týchto podnikateľských vzťahov.
Zákon definuje sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý umiestňuje svoje tovary a služby na trhu, pričom jeho hlavným cieľom nie je zisk, ale spoločenský prospech. Ak zo svojej činnosti zisk dosiahne, väčšinu z neho reinvestuje do svojho hlavného cieľa (min. 51 % sa použije na chod spoločnosti napr. aj úhradu bežných faktúr) – spoločenského prospechu, podľa nastavenia predmetu činností a príslušného podnikateľského plánu.
Do svojej činnosti sociálny podnik zapája svojich zamestnancov, spotrebiteľov, miestnych obyvateľov alebo iné osoby, ktorým záleží na úspešnom napĺňaní jeho poslania. Sociálny podnik musí byť životaschopný a finančne udržateľný, čo zahŕňa aj schopnosť splácať úvery, ktoré mu môžu byť poskytnuté za zvýhodnených podmienok. Svoju spoločensky prospešnú službu môže sociálny podnik realizovať v nasledovných oblastiach:
- poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
- poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
- tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
- ochrana ľudských práv a základných slobôd,
- vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
- výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
- tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
- služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu,
- poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.
O pridelenie štatútu sociálneho podniku môže požiadať novo založený podnik alebo už existujúci podnik. Hlavné dokumenty, z ktorých sa posudzuje spôsobilosť podniku pre získanie štatútu sociálneho podniku, sú zakladateľská listina/spoločenská zmluva, podnikateľský plán, preukázanie bezúhonosti a pod.
Z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik (je možných aj viac registrácii súčasne):
- integračný podnik (zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb a znevýhodnených/značne znevýhodnených uchádzačom o zamestnanie, príp. aj zraniteľné osoby)
- sociálny podnik bývania (výstavba a prenájom sociálnych bytov)
- všeobecne registrovaný sociálny podnik.
Možnosti podpory pre sociálny podnik:
- priama podpora
- investičná pomoc (výzvy z EŠIF / Min. Práce sociálnych vecí a rodiny)
- kompenzačná pomoc (refundácia mzdových nákladov pre Integračné podniky až do 75%)
- pomoc na podporu dopytu
- nepriama podpora
- úľavy na dani s príjmu
- úľavy na DPH voči fyzickým osobám
- úvery za zvýhodnených podmienok.
Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa súčasťou zákona stali prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré počas trvania mimoriadneho stavu spôsobeného týmto ochorením zjemňovali zákonné povinnosti týkajúce sa najmä požiadaviek na elektronické podpisovanie dokumentov a plynutia lehôt. Navrhovaná novelizácia má za cieľ rozšíriť výnimky, ktoré sa aplikujú počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktorý bol vyhlásený v súvislosti s pandémiou COVID-19, keďže práve počas obdobia nepriaznivej hospodárskej situácie je potrebné udržať znevýhodnené osoby v zamestnaní a podporovať rozvoj spoločensky prospešných činností.
Zákonodarca si je vedomý, že počas mimoriadnych situácií je aj pre morálne bezúhonné spoločnosti náročné splniť všetky odvodové a daňové povinnosti. Súčasťou novely by malo byť pozastavenie platnosti podmienok týkajúcich sa odvodových a daňových povinností, či už pri novovznikajúcich alebo existujúcich sociálnych podnikoch počas trvania mimoriadnych situácií. Ďalej je navrhované rozšíriť v súčasnosti platné výnimky o výnimky týkajúce sa pracovných úväzkov znevýhodnených osôb, čo má za cieľ udržať znevýhodnené osoby v zamestnaní aj za predpokladu, že budú pracovať na kratšie pracovné úväzky.
