V druhom článku zo série k farmaceutickej zrážkovej dani popisujeme osobitnú sadzbu dane vyberanej zrážkou a spôsob výpočtu zrážkovej dane.
Sadzba dane
Pre daň vyberanú zrážkou sa použije osobitná sadzba dane vyberanej zrážkou v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Pre zrážkovú daň aplikovanú na plnenia poskytnuté držiteľmi voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sú stanovené dve sadzby dane:
- vo výške 19 %, alebo
- vo výške 35 % v prípade ak sú príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, t. j. daňovému rezidentovi štátu, ktorý nie je uvedený v „Zozname spolupracujúcich štátov“ vedenom Ministerstvom financií SR, ktorý je verejne dostupný na tomto odkaze, Rovnaká výška dane je aj v prípade, ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. v situáciách kedy je platiteľom dane držiteľ (t. j. pri peňažných plneniach poskytnutých zo zdrojov v SR) a príjemcom je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého držiteľ nevie identifikovať. V tomto prípade platiteľ dane neuvádza v oznámení o zrazení a odvedení dane identifikačné údaje príjemcu plnenia.
Príjmom vyplácaným podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov je v tomto prípade príjem zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území SR.
Osobitosť tohto zdaňovania spočíva v tom, že základom zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov je v zmysle § 43 ods. 4 zákona o dani z príjmov iba príjem. Jedná sa o tzv. hrubý príjem, tzn. príjem neznížený o výdavky.
Hodnota peňažného plnenia je výška poskytovanej peňažnej sumy. Hodnotou nepeňažného plnenia treba rozumieť obstarávaciu cenu držiteľa (ide teda o cenu veci (plnenia) vrátane DPH). Jedná sa teda o finálnu hodnotu, ktorú by musel na obstaranie veci vynaložiť samotný príjemca takéhoto nepeňažného plnenia.
Spôsob výpočtu výšky dane
Vo všeobecnosti platí postup, že ak má byť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (PZS) vyplatené určité peňažné plnenie, toto peňažné plnenie držiteľ pri výplate zníži o sumu vyčíslenej 19% alebo 35% dane hneď pri vyplatení, t.j. poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vyplatí už zdanené plnenie. Následne je držiteľ postupom podľa § 43 ods. 10 až 12 alebo ods. 20 zákona o dani z príjmov povinný zraziť a odviesť príslušnému správcovi dane a splniť svoju oznamovaciu povinnosť.
V praxi môže byť postup vyčíslenia daňovej povinnosti nasledovný (príklad):
1. Ak sa držiteľ zaviaže zaplatiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti fyzickej osobe nepodnikateľovi finančnú sumu vo výške 100,- EUR a súčasne existuje medzi stranami dohoda, že vyplatená bude suma po zdanení, potom držiteľ vyplatí 81,- EUR a 19,- EUR zrazí, odvedie a zaplatí správcovi dane ako zrážkovú daň. Vyplatením sumy 81,- EUR na účet poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je záväzok držiteľa poskytnúť finančnú sumu vo výške 100,- EUR v plnom rozsahu splnený.
2. Ak by však dohoda neupravovala, že finančná suma 100,- EUR v sebe zahŕňa už aj zrážkovú daň a teda vyplatená bude suma znížená o zrazenú 19 % daň, bude nevyhnutné pre splnenie záväzku vyplatiť na účet poskytovateľa zdravotnej starostlivosti celú sumu 100,- EUR súčasne však musí osobitne zraziť a odviesť zrážkovú daň vo výške 23,46 EUR. Celková výška poskytnutého plnenia PZS by predstavovala sumu 123,46 EUR.
V tomto prípade ide o tzv. brutovanie plnenia, kedy sa výška daňovej povinnosti určí podľa nasledovného vzorca.
19 % resp. 35 % sa uvádza na základe sadzby zrážkovej dane aplikovanej na konkrétny prípad; 19 %, alebo 0,19 v prípade 19% sadzby zrážkovej dane, alebo 35 %, alebo 0,35 v prípade 35% sadzby zrážkovej dane.
V nadväznosti na uvedené odporúčame držiteľom, aby pri poskytovaní peňažných plnení poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, na ktoré sa aplikuje zrážková daň dbali na správnu formuláciu v zmluve/dohode s poskytovateľom, z ktorej bude jasné, že suma dohodnutého peňažného plnenia je uvedená už so sumou dane, ktorú držiteľ vyčísli, zrazí a odvedie a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bude vyplatená už len suma po zdanení. V opačnom prípade sa môže náklad držiteľa na poskytnuté peňažné plnenie nečakane navýšiť ešte o sumu zrážkovej dane.
V zmysle ust. § 43 ods. 6 prvá veta zákona o dani z príjmov „Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.“ Z uvedeného vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti už tento príjem vo svojom daňovom priznaní neuvádza, resp. nezahŕňa ho do základu dane a nemôže zrážkovú daň ani odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov a súčasne nie je oprávnený uplatniť v rámci výpočtu základu dane ani žiadny výdavok, ktorý daňovník vynaložil na dosiahnutie príjmu zdaneného zrážkovou daňou.
