Prvý diel zo série článkov venovanej rodinným podnikom, ktoré v prípade, že novela zákona č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vstúpi do platnosti v predkladanom znení, nadobudnú samostatný právny rámec.
Pripravovaná novela zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike“) počíta s niekoľkými zásadnými zmenami právnej úpravy. Medzi inými ňou bude do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená definícia rodinného podniku, ktorá v ňom doteraz absentovala. Keďže sa očakáva, že navrhovaná úprava môže ovplyvniť podnikateľské prostredie, na tomto mieste Vám radi poskytneme viac informácii o tom, čo je to rodinný podnik, aké sú jeho funkcie a význam a aké je možné využitie tohto inštitútu v podnikateľskom prostredí.
V našom nedávnom článku sme poukázali na zákonodarnú iniciatívu, ktorej výsledkom bude okrem iného aj zavedenie kategórie tzv. rodinných podnikov. Ako vyplýva z predbežnej informácie k pripravovanej novelizácií zákona o sociálnej ekonomike, rodinnému podnikaniu bude venovaná samostatná časť tohto zákona a rodinné podnikanie tým nadobudne samostatný právny rámec. V prípade, že navrhovaná právna úprava vstúpi do platnosti v predkladanom znení, problematika rodinných podnikov bude v gescií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ministerstvo“).
Medzi základné výhody navrhovanej úpravy rodinných podnikov, ktoré budú mať oproti iným podnikateľským subjektom, možno zaradiť predovšetkým priaznivejšie podmienky zamestnávania rodinných príslušníkov, možnosť využívať časť zisku na posilnenie vonkajších a vnútorných vzťahov v rámci rodinného podniku, efektívnejšie riadenie rodinného podniku s ohľadom na prepojenie jeho jednotlivých členov, alebo aj zefektívnenie procesu generačnej výmeny a na to nadväzujúcej problematiky dedenia, pričom dediči budú mať možnosť prebrať vedenie podniku. Viac k samotným výhodám ale aj nedostatkom navrhovanej úpravy rodinného podnikania sa dočítate v samostatnom článku. Zároveň je plánované aj prijatie niekoľkých opatrení slúžiacich rozvoju rodinného podnikania, o čom sme pre Vás pripravili takisto samostatný článok.
Predkladaná novela zákona o sociálnej ekonomike obsahuje pomerne obšírnu definíciu rodinného podniku. Čo sa jeho základných znakov týka, platí, že rodinný podnik je obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorý:
- je podnikateľom (podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka),
- má základný dokument, ktorý obsahuje záväzok zosúlaďovania riadiacich, obchodných, vlastníckych a rodinných vzťahov spôsobom smerujúcim k udržiavaniu a rozvíjaniu rodinných väzieb a rodinných hodnôt,
- má zriadenú radu rodinného podniku,
- je tvorenými členmi spoločnej rodiny; uvedená podmienka sa následne odlišuje v závislosti od toho, o akú formu podnikania sa jedná. Pre ilustráciu uvádzame, že pri obchodnej spoločnosti sa bude jednať o rodinný podnik napríklad v tom prípade, kedy najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo keď najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania obchodnej spoločnosti spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení.
Pre úplnosť podotýkame, že pre rodinné podniky sa nevytvára nová samostatná právna forma, ale ustanovujú sa definičné znaky rodinného podniku pre subjekty už existujúcich právnych foriem podnikateľov. V praxi to teda znamená, že založenie samostatného rodinného podniku možné nie je, nakoľko je potrebné najskôr byť podnikateľom (napríklad zriadiť si spoločnosť s ručením obmedzeným), a až následne Vám môže byť za splnenia všetkých podmienok priznaný status rodinného podniku.
Ako aj na vyššie uvedených znakoch možno vidieť, dôležité bude posúdenie členstva v spoločnej rodine. Podľa predkladanej novely sa za členov spoločnej rodiny považujú (i) manželia, (ii) príbuzní v priamom rade, (iii) súrodenci a (iv) iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktoré sú si navzájom blízke (blízka osoba je definovaná v ust. § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Zákonodarca následne počíta s rozdelením rodinných podnikov na evidované a registrované.
Osobitne je definovaný pojem rodinná farma, pričom sa jedná o rodinný podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť vrátane hospodárskeho chovu rýb, alebo produkuje, spracováva a obchoduje s poľnohospodárskymi surovinami a výrobkami.
EVIDOVANÉ A REGISTROVANÉ RODINNÉ PODNIKY
Počíta sa s vyhotovením evidencie rodinných podnikov, do ktorej budú rodinné podniky zapísané. Ministerstvo do tejto evidencie zapíše subjekt, ktorý bude spĺňať všetky vyššie opísané znaky rodinného podniku a ktorý za týmto účelom zašle Ministerstvu písomnú žiadosť na predpísanom formulári. K žiadosti bude potrebné priložiť doklady preukazujúce skutočnosť, že naozaj ide o rodinný podnik, štatút rady rodinného podniku a základný dokument. Ministerstvo bude samozrejme posudzovať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre evidenciu podniku. Preto odporúčame, aby interné dokumenty upravujúce vzťahy v rámci rodinného podniku, boli zverené do rúk odborníkov, čím predídete prípadným komplikáciám pri zápise rodinného podniku do evidencie. Následne Ministerstvo zaradí rodinný podnik do evidencie ku dňu podania žiadosti. Tento typ rodinného podniku je potom oprávnený uvádzať pri svojom obchodnom mene označenie „rodinný podnik“, resp. skratku „r.p.“, napríklad aj pri výkone svojej bežnej podnikateľskej činnosti.
Registrovaný rodinný podnik predstavuje určitú nadstavbu voči evidovanému rodinnému podniku. Okrem splnenia základných podmienok, ktoré sú vyžadované aj pre evidovaný rodinný podnik, je pre registrovaný vyžadované aj preukázanie vykonávania hospodárskej činnosti, umiestnenia sídla (miesta podnikania) na území SR alebo iného členského štátu, bezúhonnosť štatutárov a iné. V rámci negatívnych podmienok platí, že takýto subjekt v predchádzajúcich 3 rokoch neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Rovnako tak nemá na majetok vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácií a ani v likvidácií. Rovnako, ako v prípade evidovaného rodinného podniku, je nevyhnutné podať písomnú žiadosť o registráciu rodinného podniku na predpísanom formulári, ktorou sa preukazujú vyššie uvedené skutočnosti. Pokiaľ subjekt spĺňa všetky podmienky a jeho registrácii nič nebráni, Ministerstvo mu doručí Osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného rodinného podniku. Registrovaný rodinný podnik sa označuje ako „registrovaný rodinný podnik“, resp. skratkou „r.r.p.“, ktorú je oprávnený používať spoločne so svojim obchodným menom.
Registrovanému rodinnému podniku budú v porovnaní s evidovanými podnikmi zo zákona vyplývať niektoré výhody, ale sú s nimi spojené aj dôležité povinnosti.
Predovšetkým je to povinnosť použiť najmenej 15 % zo svojho zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných vzťahov a vonkajších vzťahov, t. j. napríklad na vzdelávanie, dôchodkové zabezpečenie, rekreačné pobyty nielen členov spoločnej rodiny, ale aj zamestnancov registrovaného rodinného podniku. Tieto prostriedky je možné využiť aj na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci a starostlivosti členov svojej rodiny. Rodinný podnik si vo svojich interných dokumentoch môže stanoviť aj vyššie percento čistého zisku, ktoré bude používať na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov. V prípade, že navrhovaná právna úprava bude v predkladanom znení schválená, bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá je registrovaným rodinným podnikom, povinná zároveň s ohlásením živnosti uviesť aj percento zo zisku po zdanení, ktoré sa registrovaný rodinný podnik zaväzuje použiť na posilnenie svojich vnútorných vzťahov a vonkajších vzťahov. Cashflow takto použitých prostriedkov musí registrovaný rodinný podnik dôsledne sledovať a vykazovať vo svojom účtovníctve.
ZAPISOVANIE RODINNÝCH PODNIKOV DO OBCHODNÉHO REGISTRA
V prípade, že by došlo k prijatiu predmetnej právnej úpravy v intenciách zverejneného návrhu, je samozrejme nevyhnutné sa zaoberať aj tým, aký dopad a vplyv by malo zavedenie predmetnej problematiky do platnej legislatívy. Nakoľko vo veľkej väčšine rodinných podnikov možno predpokladať, že tieto budú obchodnými spoločnosťami, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra, je nevyhnutné, aby bolo zapisovanie rodinných podnikov reflektované aj v zákone č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o Obchodnom registri“). Navrhovaná právna úprava preto počíta aj s tým, že obchodné spoločnosti zapisované do Obchodného registra, ktoré sú rodinnými podnikmi, budú povinné v Obchodnom registri zapísať ako aj označenie, že sa jedná o rodinný podnik, tak aj výšku percent zisku, ktoré budú použité na posilnenie vnútorných a vonkajších vzťahov.
RADA RODINNÉHO PODNIKU AKO POVINNE KREOVANÝ ORGÁN
Jednou zo základných podmienok pre priznanie statusu rodinného podniku je existencia rodinnej rady podniku. Rodinná rada predstavuje kolektívny orgán rodinného podniku, ktorý je tvorený najmenej tromi členmi. Činnosť rodinnej rady a jej organizácia je upravená jej štatútom.
Medzi jej základné funkcie a úlohy patrí napríklad určovanie strategického smerovania rodinného podniku, príprava budúcej generácie na prebratie rodinného podniku, určovanie práv a povinnosti členov spoločnej rodiny vo vzťahu k rodinnému podniku alebo plánovanie a tvorba rodinnej politiky zameranej na rodinný podnik, vrátane zaisťovania súladu cieľov rodinného podniku a cieľov rodiny. Väčšina členov rady rodinného podniku musí byť tvorená z členov spoločnej rodiny.
Spôsob fungovania rady rodinného podniku možno prirovnať k valnému zhromaždeniu obchodnej spoločnosti. Rovnako platí, že ako valné zhromaždenie, tak aj rada rodinného podniku je povinná zasadať najmenej raz za rok, pričom zo zasadnutí sa vyhotovuje zápisnica. Obdobné podmienky platia aj pre prijímanie rozhodnutí radou rodinného podniku a schopnosť uznášať sa. Rodinná rada je uznášaniaschopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny jej členov a rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, t.j. väčšinou hlasov prítomných členov. Zároveň však platí, že štatút rady rodinného podniku môže určiť odlišné kvórum.
Pre úplnosť uvádzame, že Rada rodinného podniku nijakým spôsobom nenahrádza kreovanie a činnosť ostatných orgánov obchodných spoločností podľa zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) pre príslušnú právnu formu spoločnosti, ako napríklad valné zhromaždenie alebo dozornú radu.
RODINNÝ PODNIK VS. SOCIÁLNY PODNIK
Sociálny podnik a rodinný podnik vykazujú určité známky podobnosti, čo môže byť práve dôvodom, prečo zákonodarca zaradil právnu úpravu rodinných podnikov do zákona o sociálnej ekonomike. Jedným zo základných účelov sociálneho podniku je napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu. V prípade rodinného podniku sa jedná o sledovanie vyššieho zámeru. Oba tieto ciele sú si navzájom blízke, rozdielnou je azda len tá skutočnosť, že v prípade rodinného podniku sa sledovanie vyššieho zámeru upriamuje na značne užší okruh subjektov (členov rodiny). Spoločným znakom je aj nakladanie so ziskom, aj keď v rozdielnej výške. Zatiaľ čo sociálny podnik je povinný viac ako 50 % zo zisku použiť na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu (napr. poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti alebo poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť), pri registrovanom rodinnom podniku platí, že tento je povinný 15 % zo zisku použiť posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov (napr. na dôchodkové zabezpečenie alebo vzdelávanie členov rodiny). Právne úpravy procesu priznávania štatútu registrovaného sociálneho podniku a registrovaného rodinného podniku sú obdobné.
RODINNÉ PODNIKY V ZAHRANIČÍ
Rodinné podnikanie a zavedenie rodinných podnikov do právnych poriadkov jednotlivých štátov nie je ničím výnimočným. Ako príklad možno uviesť Maltu, ktorá problematike rodinného podnikania venovala osobitný zákon platný už od roku 2016.
Nezaostávajú však ani naši susedia, napríklad Česká republika zakomponovala definíciu rodinného podniku priamo do Občianskeho zákonníka, kde podľa ust. § 700, cit.: „Za rodinný se považuje závod, ve kterém společně pracují manželé nebo alespoň s jedním z manželů i jejich příbuzní až do třetího stupně nebo osoby s manžely sešvagřené až do druhého stupně a který je ve vlastnictví některé z těchto osob. Na ty z nich, kteří trvale pracují pro rodinu nebo pro rodinný závod, se hledí jako na členy rodiny zúčastněné na provozu rodinného závodu.“
Poľsko, Rakúsko a Maďarsko síce nemajú zakotvenú jednotnú definíciu rodinného podnikania, avšak nemožno tvrdiť, že tento inštitút by bol spomínaným krajinám neznámy, práve naopak. Neexistencia jednotnej definície rodinného podniku len dáva možnosť širšej interpretácie, ktoré podniky môžu byť následne označené ako rodinné podniky, napríklad za účelom prijatia rôznych dotácii určených špeciálne pre uvedený typ podnikov, resp. zabezpečenia možnosti účasti na špeciálnych programoch, zameraných napríklad na vzdelávanie, mentorovanie, prehlbovanie rodinných vzťahov a pod. Obdobné platí aj pre väčšinu ostatných členských štátov Európskej únie.
