„...od čias Frankensteina od Mary Shelleyovej až po klasického Pygmaliona, cez príbeh o pražskom Golemovi po robota od Karla Čapka, ktorý tento pojem zaviedol, ľudia snívali o možnosti vytvorenia inteligentných strojov, najčastejšie vo forme androidov s ľudskými vlastnosťami...“ tak znie úvod Uznesenia Európskeho parlamentu č. 2015/2103, ktorým odporúča Komisii prijať legislatívne kroky v úprave občianskeho práva v oblasti robotiky. Samotný úvod zdôrazňuje ľudskú potrebu zakomponovať umelú inteligenciu do každodenného života a preto nevyhnutnosť stanovenia všeobecnej definície robotov a UI a ich právnej úpravy.
Problém so stanovením všeobecnej definície
Prvú definíciu umelej inteligencie ponúka Komisia vo svojom oznámení č. 2018/237, kde tento pojem definuje ako „systémy, ktoré vykazujú inteligentné správanie tým, že analyzujú okolité prostredie a podnikajú kroky – s istou mierou samostatnosti – na dosiahnutie konkrétnych cieľov“. Právna úprava postavenia umelej inteligencie nie vždy stíha napredovať v rovnakom tempe ako umelá inteligencia samotná. Neskôr preto definície AI predstavujú nielen vymedzenie umelej inteligencie per se, ale skôr AI ako systému.
Výhody, riziká a výzvy AI
Umelá inteligencia predstavuje množstvo výhod najmä pre občanov, ktorým dokáže zjednodušiť rýchlosť a efektivitu vykonávania každodenných životných potrieb v oblasti dopravy, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a podobne. Vyššie spomenuté Uznesenie EP pripisuje neustály rast zamestnanosti za posledných 200 rokov najmä technologickému rozvoju pričom odhadovaný nárast produktivity práce by mal do roku 2035 vďaka umelej inteligencií predstavovať 11 až 37 percent.
Dopomôcť môže umelá inteligencia takisto v posilňovaní demokracie pomocou využívania AI pri prevencií dezinformačných kampaní alebo kybernetických útokov. Momentálne sa AI využíva aj na detekcie a reagovanie na nevhodné správanie v online prostredí.
S umelou inteligenciou je spojených množstvo rizík, obzvlášť stále nevyriešená otázka právnej subjektivity systémov umelej inteligencie priamo spojená so zodpovednosťou za náhradu škody. Predstavuje teda do budúcna kvantum výziev predovšetkým v nutnosti kvalitného nastavenia definícii pojmov. Nezanedbateľným rizikom je tiež zásah do súkromia a osobných údajov jednotlivcov.
Čo sa zamestnanosti týka, umelá inteligencia na jednej strane predstavuje vyššie spomínané výhody, avšak na strane druhej až 14 % pracovných miest v krajinách OECD je možné ľahko automatizovať, čím predstavuje pre nemálo ľudí aj riziko nahradenia v práci, ktorému sa dá len ťažko konkurovať.
Riziká AI spojené so sociálnymi sieťami
Sociálne siete sú dnes pre mnohých primárnym zdrojom správ a informácií pričom ponúkajú umelej inteligencii obrovský priestor. Práve v tomto prostredí je AI rizikom, keďže predstavuje priamy, každodenný a veľmi ťažko kontrolovateľný stret algoritmov umelej inteligencie s ľudskou podstatou ľahko ovplyvniteľnou emóciami. V Spojených štátoch amerických preto zákonodarcovia zvažujú právnu úpravu zodpovednosti umelej inteligencie za šírenie škodlivého obsahu, avšak opäť prichádza na rad otázka právnej subjektivity AI pri uplatňovaní tejto zodpovednosti. (1)
Slovenská legislatíva
AI, tak ako aj s ňou súvisiaci pojem kybernetickej bezpečnosti nie sú viazané štátnymi hranicami a predstavuje výzvu pre celú Úniu, ktorú nie je možné riešiť len vnútroštátnymi iniciatívami. Preto je celá slovenská právna úprava umelej inteligencie priamo závislá od tej európskej.
Vie byť umelá inteligencia dôveryhodná?
V júni 2018 bola Európskou komisiou zriadená Expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, pričom stanovuje 3 zložky, ktoré by mala dôveryhodná umelá inteligencia mať. Dôveryhodná AI by mala byť „a) zákonná, čiže by sa mala riadiť celým platným právom a právnymi predpismi; b) mala by byť etická, čiže by mala zabezpečiť súlad s etickými zásadami a hodnotami, a c) mala by byť odolná, a to z technického aj sociálneho hľadiska, keďže systémy umelej inteligencie môžu aj pri dobrých úmysloch spôsobiť neúmyselnú ujmu.“ (2) Neskôr sa zákonodarca môže týmito postrehmi expertnej skupiny inšpirovať.
Rovnako silná regulácia ako pri GDPR
Cieľom právnej úpravy AI Úniou je však aj to, aby táto právna úprava bola relevantná aj za jej hranicami. Návrh legislatívy únie ohľadom AI zahŕňa poskytovateľov systémov AI v Únií nezávisle od toho, či sú usadaní v Únií alebo nie (3). Zdá sa, že takouto právnou úpravou sa Únia snaží napodobniť podobnú reguláciu, ako dosiahla so zavedením GDPR. Tento návrh však čaká iba prvé čítanie v Európskom Parlamente, a preto sa nemôžme náhliť k jasným záverom.
Zdroje:
1) https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-10-26/facebook-s-algorithms-increasingly-in-sights-of-u-s-lawmakers
2) https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/d3988569-0434-11ea-8c1f-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF
3) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN-SK/TXT/?fromTab=ALL&from=EN&uri=CELEX%3A52021PC0206
