Digitalizáciu možno zjednodušene definovať ako automatizáciu procesov uľahčujúcu a zefektívňujúcu produktivitu práce či iných oblastí života. Ani oblasť práva či poskytovania právnych služieb neostala digitalizáciou nedotknutá. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že pripravíme sériu článkov obsahujúcu viaceré témy súvisiace práve s právnymi aspektami digitalizácie.
Život jednotlivca v spoločnosti v 21. storočí je úzko spätý s technologickým pokrokom, automatizáciou a digitalizáciou prejavujúcou sa vo všetkých oblastiach života – v oblasti zamestnania, vzdelávania či poskytovania rôznych služieb verejným alebo súkromným sektorom jednotlivcovi či konkrétnym skupinám jednotlivcov.
S cieľom zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19 v roku 2020 sme sa stiahli do svojich domovov a celá spoločnosť sa stala závislou od využívania digitálnych technológií viac ako kedykoľvek predtým. Prebiehajúca pandémia ochorenia COVID-19 tak len opätovne a intenzívne vyzdvihla dôležitosť týchto technológii v našom živote a prehĺbila potrebu digitalizácie, ktorých nevyhnutnosť sa predpokladala už dávno predtým.
V dnešnej dobe sa však táto otázka aktuálne vracia späť v súvislosti s potrebou šetrenia energií vzhľadom na vysokú cenu plynu, elektrickej energie či ropy a ich nedostatku z dôvodu geopolitickej situácie vo svete v nadväznosti na prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a v súvislosti so zatiaľ len úvahami o opätovných opatreniach spočívajúcich napr. v skrátenom pracovnom čase, zavedením tzv. práce z domu, či vzdelávania z domu a uskutočňovania čo najväčšieho počtu činností efektívnou formou, pri ktorých sa tieto energie šetria.
Elektronické podpisovanie – kvalifikovaný elektronický podpis
Postupnou digitalizáciou administratívy a verejnej správy vzrastá význam elektronického podpisovania (nielen) právnych dokumentov. Definíciu kvalifikovaného elektronického podpisu v slovenskej legislatíve nenájdeme, v tomto smere je potrebné siahnuť po európskej normotvorbe. V zmysle čl. 3 ods. 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa kvalifikovaným elektronickým podpisom rozumie „zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy.“
Kvalifikovaný elektronický podpis v praxi označovaný skratkou KEP je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá za splnenia podmienok daných zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách, umožňuje spoľahlivo a jednoznačne určiť fyzickú osobu, ktorá ho vyhotovila. Používanie kvalifikovaného elektronického podpisu je viazané na vlastníctvo občianskeho preukazu s čipom tzv. elektronickej identifikačnej karty (eID) umožňujúcej preukazovať totožnosť držiteľa v digitálnom svete.
Zakladené informácie o kvalifikovanom elektronickom podpise a spôsobe jeho použitia je možné nájsť priamo na stránke slovensko.sk.
KEP elektronického dokumentu zabezpečuje predovšetkým autenticitu (je umožnené overiť identitu subjektu, ktorý podpis vytvoril), integritu (je umožnené preukázať, že po podpísaní dokumentu nedošlo k žiadnej úmyselnej alebo neúmyselnej zmene obsahu dokumentu) a nepopierateľnosť (podpisovateľ nemôže tvrdiť, že nevyhotovil daný podpis elektronického dokumentu).
Na vyhotovenie elektronického podpisu je potrebné mať elektronický dokument, súkromný kľúč uložený na kvalifikovanom zariadení na vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu, kvalifikovaný certifikát vydaný poskytovateľom dôveryhodných služieb pre verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču a prostriedok a príslušné softvérové vybavenie na vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu, pričom sa odporúča používať certifikované softvérové vybavenie resp. softvérové vybavenie z dôveryhodných zdrojov.
Súkromný kľúč je tajná informácia, ktorá slúži na vyhotovenie elektronického podpisu alebo kvalifikovaného elektronického podpisu elektronického dokumentu. Verejný kľúč je informácia dostupná overovateľovi, ktorá slúži na overenie správnosti elektronického podpisu alebo kvalifikovaného elektronického podpisu vyhotoveného pomocou súkromného kľúča patriaceho k danému verejnému kľúču. Súkromný a verejný kľúč sú kryptograficky previazané a preto spolu tvoria kľúčový pár. Sú to pojmy spojené s asymetrickou kryptografiou, ktorá tvorí základ vytvárania elektronického podpis.
Občan môže požiadať o vydanie kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru pri preberaní eID alebo kedykoľvek neskôr.
Cudzinec môže požiadať o vydanie kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru pri preberaní eDoPP alebo kedykoľvek neskôr.
Vydať kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis na občiansky preukaz alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom je možné aj z pohodlia domova prostredníctvom Aplikácie pre eID, ktorá je spolu s používateľskou príručkou k dispozícii na internetovom portáli Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Vzhľadom na spôsob tvorby certifikátov, verejného a súkromného kľúča pri kvalifikovanom elektronickom podpise a kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatke je ich autenticita nepochybná vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Pre vysvetlenie právnych účinkov kvalifikovaného elektronického podpisu uvádzame znenie § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. OBČIANSKY ZÁKONNÍK (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), cit.:
„(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
(5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.“
Z uvedenej citácie Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že:
- každý právny úkon podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou je rovnocenný s právnym úkonom podpísaným vlastnoručným podpisom;
- na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje (podpis ma rovnaké právne účinky ako podpis osvedčený napr. notárom).
V aplikačnej praxi však často môže nastať situácia, že niektoré subjekty odmietajú dokumenty podpísané (iba) kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo neakceptujú doručenie elektronického dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo napr. vo svojich interných predpisoch vylučujú použitie ustanovenia § 40 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka. Z povahy daných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka však jednoznačne vyplýva, že sa od nich nemožno ani dohodou odchýliť, pretože majú verejnoprávnu, a teda kogentnú povahu. Každý subjekt je povinný akceptovať elektronické dokumenty so zaručeným elektronickým podpisom - samozrejme za predpokladu, že spĺňajú všetky legislatívou vyžadované náležitosti a sú v zákonom predpísanej forme.
Vyžadovaním listinných dokumentov s osvedčeným podpisom resp. odmietaním akceptovať dokumenty podpísane kvalifikovaným elektronickým podpisom s kvalifikovanou časovou pečiatkou ako dokumenty s osvedčeným podpisom je možné hovoriť aj ako o konaní spôsobujúcom druhej strane škodu.
Škodu vo všeobecnosti môžeme definovať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, pričom sa nahrádza skutočná škoda a v jej rámci náklady, ktoré musela poškodená strana vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany a ušlý zisk, resp. alternatívne zisk obvyklý. V obchodnom práve prichádza do úvahy aj vznik nemajetkovej ujmy, t. j. ujmy na iných než majetkových právach a oprávnených záujmoch. Uvedená škoda by v tomto prípade tak mohla spočívať aj vo vzniku zbytočných nákladov na úradné osvedčenie podpisu na listinnom dokumente. Navyše takéto konanie zaťažuje subjekt potrebou fyzickej návštevy orgánu vykonávajúceho úradné osvedčenie podpisov, zároveň predlžuje a zdržuje celý proces konkrétneho právneho úkonu. Do úvahy prichádza aj argumentácia spôsobovania škody porušovaním prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Prevenčná povinnosť prichádza do úvahy vtedy, ak určitý spôsob správania nie je zákonom zakázaný. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí.
Do budúcnosti je možné predpokladať, že elektronické podpisovanie postupne nahradí vlastnoručné podpisovanie listinných dokumentov. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že správne poplatky sú pri elektronických podaniach o polovicu lacnejšie v porovnaní s podaniami v listinnej forme. Je zrejmé, že zákonodarca preferuje elektronické podania a používanie kvalifikovaného elektronického podpisu zvýhodňuje nižšími poplatkami. Nahradenie papierového podpisu elektronickým teda šetrí peniaze, skracuje čas podpísania dokumentu a v neposlednom rade šetrí životné prostredie.
Pomocou kvalifikovaného elektronického podpisu je možné elektronicky realizovať právne úkony, ktoré v papierovom svete vyžadujú písomnú formu, kvalifikovaný elektronický podpis v tomto prípade nahrádza písomnú podobu vlastnoručného podpisu. Zjednodušene môžeme povedať, že kvalifikovaný elektronický podpis je v elektronickom svete ekvivalentom vlastnoručného podpisu pri listinnej komunikácii. Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom má rovnaké právne účinky ako listinný dokument podpísaný vlastnoručným podpisom. Zároveň v zmysle § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka v prípade, ak kvalifikovaný elektronický podpis zahŕňa kvalifikovanú časovú pečiatku, má právny účinok úradne overeného podpisu.
V súčasnosti sa kvalifikovaný elektronický podpis využíva pri komunikácii realizovanej prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk, napr. s obchodným či živnostenským registrom, katastrom nehnuteľností, notármi, exekútormi, súdmi, políciou, matrikami, ďalej pri komunikácii cez špecializované portály Finančnej správy, Sociálnej či zdravotnej poisťovne ale rovnako tak je ho možné použiť na právne úkony medzi subjektami súkromného práva.
