Oblasť finančného sprostredkovania je regulovaná mnohými právnymi predpismi s rozličnou právnou silou. Základným právnym predpisom je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ten je finančným agentom a finančným poradcom v praxi notoricky známy, preto sa mu v článku nebudeme dopodrobna venovať. V tomto článku si priblížime v praxi možno menej známe povinnosti finančných agentov, ktoré nevyplývajú z právnych predpisov upravujúcich finančný trh.
Finančné sprostredkovanie predstavuje tú časť finančného trhu ktorá je zameraná na distribúciu finančných produktov a služieb. V praxi sa však častokrát mylne hovorí o finančnom sprostredkovaní aj ako o finančnom poradenstve. V skutočnosti sa však jedná o dve odlišné činnosti, ktoré sa rôznia jednak subjektom, s ktorým má daná osoba uzatvorenú zmluvu a taktiež osobou, ktorá je povinná za ich služby uhradiť príslušnú odmenu. Zatiaľ čo finančný sprostredkovateľ (legislatívny pojem: finančný agent) má uzatvorenú zmluvu s finančnou inštitúciou, na základe ktorej sa snaží čo v najvyššej možnej miere sprostredkovať finančné služby, ktoré daná inštitúcia poskytuje priamo klientom, finančný poradca uzatvára zmluvný vzťah s klientom, ktorý si jeho spoplatnené služby vyžiada, za účelom poskytnutia cenných rád pri výbere niektorého finančného produktu. Pri finančnom poradenstve uhrádza odmenu finančného poradcu priamo klient, kdežto na druhej strane, finančný agent je odmeňovaný finančnou inštitúciou.
Oblasť finančného sprostredkovania je regulovaná mnohými právnymi predpismi s rozličnou právnou silou – či už sa jedná o pramene Európskeho práva, najmä s ohľadom na tzv. sekundárne právo Európskej únie, v rámci ktorého sú v platnosti viaceré smernice, ktoré ovplyvnili súčasnú podobu finančného sprostredkovania, alebo zákony a podzákonné právne predpisy na vnútroštátnej úrovni. Základným právnym predpisom je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoFS“). Na činnosť finančného sprostredkovania však vplývajú či už priamo, alebo nepriamo aj mnohé iné právne predpisy, spomenúť možno napríklad zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, ktorý ustanovuje spôsob a pravidlá pre výkon dohľadu a zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska., ktorý určuje postavenie NBS v systéme regulácie a dohľadu nad finančným trhom
ZoFS v ust. § 18 ustanovuje podmienky na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania. Základnou podmienkou vykonávania činnosti v oblasti finančného sprostredkovania je vydanie povolenia na výkon činnosti od NBS. Podmienky, ktoré musí osoba spĺňať pre vydanie povolenia sa líšia v závislosti od toho, či je žiadateľom o jeho vydanie právnická alebo fyzická osoba. Spoločne však platí, že v oboch prípadoch je nevyhnutné preukázať dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť. Ako ďalšie podmienky možno uviesť napríklad preukázanie skupiny s úzkymi väzbami a v neposlednom rade technickú a organizačnú pripravenosť.
Vyššie uvedené povinnosti sú finančným agentom a finančným poradcom v praxi notoricky známe, preto sa im v článku nebudeme dopodrobna venovať. V tomto článku si priblížime v praxi možno menej známe povinnosti finančných agentov, ktoré nevyplývajú z právnych predpisov upravujúcich finančný trh.
Azda najznámejšími predpismi mimo legislatívy regulujúcej finančný trh, z ktorých vyplývajú povinnosti pre finančných agentov Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (ďalej len „Nariadenie GDPR“) a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o GDPR“). Nariadenie GDPR sa vzťahuje bezpodmienečne na každého, kto prichádza do styku s osobnými údajmi a kto spracováva osobné údaje, a to bez ohľadu na rozsah spracovávaných osobných údajov, či „veľkosť“ prevádzkovateľa. Nariadenie GDPR sa teda týka každého prevádzkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje zamestnancov, zákazníkov, obchodných partnerov, dokonca aj odoberateľov newsletterov, a teda bez pochyby aj na finančných agentov. Prevádzkovateľom je teda orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, iný orgán verejnej moci alebo akákoľvek iná právnická alebo fyzická osoba, ktorá sama alebo spoločne s inými vymedzí účel a podmienky spracúvania osobných údajov a spracúva osobné údaje fyzických osôb vo vlastnom mene.
Na druhej strane, dotknutou osobou je každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú. Dotknutou osobou môže byť len fyzická osoba – jednotlivec, nie právnická osoba. Z uvedeného vzťahu tak vyplýva, že spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorého osobné údaje sú spracovávané vystupuje v danom právnom vzťahu ako dotknutá osoba a finančný agent, ktorý osobné údaje spracúva vystupuje v pozícií prevádzkovateľa. Finančnému agentovi ako prevádzkovateľovi tak vyplýva niekoľko právnych povinností, predovšetkým dodržiavanie základných zásad pri spracúvaní osobných údajov, ktorými sú napríklad:
- zásada zákonnosti,
- zásada obmedzenia účelu,
- zásada minimalizácie osobných údajov,
- zásada správnosti,
- zásada minimalizácie uchovávania,
- zásada integrity a dôvernosti,
- zásada zodpovednosti.
Oblasť ochrany osobných údajov môže byť pre finančných agentov do značnej miery chaotická, a preto odporúčame pomoc odborníkov v danej oblasti, ktorí Vám pripravia okrem iného aj základné GDPR dokumenty ako pravidlá ochrany osobných údajov alebo súhlas dotknutej osoby.
Na záver uvádzame, že neplnenie povinností v oblasti GDPR môže mať nepriaznivé následky, nakoľko v prípade porušovania povinností v oblasti GDPR hrozia vysoké sankcie. Výška pokuty v týchto prípadoch môže dosiahnuť až 20 miliónov eur alebo 4 % ročného obratu daného podnikateľa v závislosti od toho, ktorá suma je vyššia.
Ďalšie, nemenej významné povinnosti vyplývajú pre finančných agentov ale aj finančných poradcov zo zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o AML“), nakoľko povinnou osobou na účely daného zákona je aj finančný agent, finančný poradca, a to okrem výkonu činností súvisiacich s neživotným poistením. Pre povinné osoby vyplýva niekoľko zásadných povinností, napr. povinnosť overiť identifikáciu klientov pred uzatvorením obchodu, povinnosť nahlasovať neobvyklé transakcie finančnej spravodajskej jednotke, povinnosť vypracovania internej smernice, tzv. program vlastnej činnosti, v rámci ktorého sa zohľadnia rizikové faktory a určí sa rozsah starostlivosti, ktorú povinná osoba vykonáva.
Program vlastnej činnosti zahŕňa hlavne výpočet foriem neobvyklých obchodných operácii, školenie zamestnancov, spôsob hodnotenia a riadenia AML rizík, postupy pri zisťovaní neobvyklých obchodných operácií, hlásenie neobvyklých obchodných operácií, vzor vyhlásenia klienta podľa AML zákona a iné.
Dôkladné a precízne vypracovanie programu vlastnej činnosti je základným a nevyhnutným krokom v prípade, ak je subjekt tzv. povinnou osobu na účely zákona o AML. Za porušovanie povinností vyplývajúcich zo zákona o AML hrozia taktiež nemalé sankcie, pričom tieto sa závislosti od typu porušenej povinnosti môžu vyšplhať až na státisíce eur. Odporúčame preto zveriť prípravu programu vlastnej činnosti do rúk odborníkov, čím zamedzíte prípadným komplikáciám v budúcnosti.
Advokátska kancelária Hronček & Partners, s. r. o. poskytuje komplexné právne poradenstvo pri získavaní povolení na výkon rôznych činností, v rámci ktorých zabezpečujeme aj prípravu vyššie spomínaných dokumentov, ako aj ďalších dokumentov, ako všeobecných obchodných podmienok a zmluvnej dokumentácie.
