Zatiaľ čo iné krajiny Európskej únie ponúkajú efektívne mechanizmy na ochranu rodinného majetku a jeho plynulú generačnú výmenu, Slovensko stále nemá legislatívu, ktorá by umožnila vytváranie trustov pod domácou jurisdikciou.
Na rozdiel od Českej republiky a iných štátov Európskej únie Slovenská republika doposiaľ nemá vlastnú zákonnú úpravu trustov. Trusty si možno predstaviť ako účelové vyčlenenie majetku do samostatnej právnej entity, ktorá nemá vlastníka, ale iba správcu.
Týmto procesom sa majetok oddelí od majetku zakladateľa, ktorý môže určiť princípy jeho správy a fungovania do budúcnosti. Napriek tomu, že trusty sú v zahraničí bežne využívané, Slovensko zatiaľ neprijalo legislatívu, ktorá by tento inštitút zakotvila do nášho právneho systému.
V klasickom poňatí trusty nemajú právnu subjektivitu, teda nie sú právnickými osobami a v ich mene koná správca. Tento mechanizmus sa často využíva v podnikateľských a majetných rodinách, ktoré hľadajú efektívnejšie spôsoby správy a ochrany svojho majetku.
Trusty umožňujú plynulé odovzdávanie majetku medzi generáciami a eliminujú riziká, ako je jeho rozdrobenie alebo znehodnotenie.
Chýbajúca právna úprava pre trusty
Podobným riešením môžu byť aj súkromné nadácie, respektíve „nadačné fondy“ v Českej republike. Ide o vyčlenenie majetku, ktoré má právnu subjektivitu – sú právnickými osobami so sídlom a povinnými orgánmi. V istom zmysle tak predstavujú obdobu trustov.
Slovensko navyše ani neuznáva zahraničné trusty bez právnej subjektivity, čo spôsobuje komplikácie pri ich registrácii ako vlastníkov nehnuteľností alebo cenných papierov. Z pohľadu daňových zákonov nie je jednoznačne stanovené, ako sa majú zdaňovať príjmy z trustov.
Slovensko nie je signatárom Haagskeho dohovoru o rozhodnom práve pre trusty a o ich uznávaní z roku 1985, ktorý by mohol situáciu zjednodušiť.
Ministerstvo spravodlivosti sa v roku 2023 pokúsilo zaviesť jednu formu trustu do slovenskej legislatívy prostredníctvom novelizácie zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách. Tento návrh však neprešiel ani druhým čítaním.
Návrh zákona o rodinných nadáciách
Navrhovaný zákon mal zaviesť novú právnu formu – súkromnú nadáciu určenú na súkromné účely. Ministerstvo zvolilo model právnickej osoby s povinným sídlom, správcom a možnosťou zriadenia ďalších orgánov (správnej alebo dozornej rady či revízora). Registrácia by prebiehala cez register mimovládnych neziskových organizácií.
Návrh sa inšpiroval inštitútmi z Českej republiky, Lichtenštajnska a Rakúska a jeho ciele zahŕňali:
umožnenie generačnej výmeny v rodinných podnikoch,
alternatívu k dedeniu prostredníctvom testamentu,
zdaňovanie príjmov súkromných nadácií podobne ako u právnických osôb,
vytvorenie nástroja pre nezosobášené páry na efektívnu správu majetku.
Ako to dopadlo?
Návrh neprešiel do druhého čítania a bol kritizovaný mimovládnymi organizáciami aj odbornými kruhmi. Kritici argumentovali aj tým, že takáto úprava si vyžaduje komplexnú rekodifikáciu súkromného práva, ktorá nebola dostatočne pripravená.
Je pravdou, že súkromné právo by si v Slovenskej republike zaslúžilo komplexnú rekodifikáciu, príkladom nám môže byť Česká republika, ktorá v roku 2014 vykonala rozsiahlu rekodifikáciu súkromného práva. Na Slovensku však chýba stabilná politická situácia na realizáciu takýchto reforiem.
Aké sú možnosti pre slovenských občanov?
Slovenskí občania síce môžu zakladať trusty v zahraničí, keďže však Slovensko zahraničné trusty neuznáva, komplikuje to situáciu.
Trusty bez právnej subjektivity nie je možné zapísať v slovenských registroch (s výnimkou obchodného registra) a ich príjmy nespadajú pod jednoznačnú definíciu v daňovom práve. Preto je pravdepodobné, že spadnú do kategórie takzvaných „ostatných príjmov“, pre ktoré sa uplatní nevýhodnejší zdaňovací režim než napríklad pri dividendách.
Aj napriek týmto obmedzeniam ostávajú trusty atraktívnym riešením pre rodiny a podnikateľov, keďže predstavujú pevný pilier – najmä pre rodinné firmy – potrebný pre medzigeneračnú výmenu. Preto by prvým krokom malo byť ich uznanie v slovenskej legislatíve a transparentné nastavenie ich daňového režimu.
Absencia právnej legislatívy v konečnom dôsledku znamená odliv kapitálu zo Slovenska. Slovensko totiž rezignovalo na hľadanie riešení, ako udržať hodnoty a kapitál doma, ktoré sa môžu vytvárať v trustoch pod slovenskou jurisdikciou ako pilier stability pre budúce generácie.
