V súvislosti so šírením koronavírusu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vyzýva občanov, aby zvážili nevyhnutnosť cestovania do krajín, v ktorých bolo ochorenie potvrdené. Na svojom webovom portáli www.mzv.sk zverejňuje informácie o stupni rizika nákazy vo svete a v nadväznosti na to konkrétne odporúčania pre vycestovanie do jednotlivých krajín. Viaceré štáty vyhlásili výnimočný stav a prijali striktné cestovné obmedzenia proti šíreniu ochorenia COVID-19. Opatrenie dvojtýždňovej karantény tak môže byť nariadené nie len v štáte, do ktorého sa chystáte vycestovať, ale povinnosť karantény Vás neminie ani po návrate na Slovensko. Mnohí z Vás preto stoja pred otázkou, ako možno stornovať dovolenku. V nasledujúcom článku Vám priblížime právne možnosti odstúpenia od zmluvy o zájazde, upresníme povinnosti súvisiace s uhradením odstupného, zmenu zmluvy o zájazde, ak je cestovná kancelária pred začatím zájazdu nútená podstatne zmeniť základné znaky služieb cestovného ruchu a rozsah zodpovednosti za poskytovanie zájazdu.
A. Odstúpenie od zmluvy o zájazde
Zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon“) upravuje v § 21 tri prípady možného odstúpenia od zmluvy o zájazde.
1. Prvý prípad možného odstúpenia od zmluvy upravuje ust. § 21 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde kedykoľvek pred začatím zájazdu. Môže tak urobiť bez uvedenia dôvodu. V tejto súvislosti možno v zmluve o zájazde dohodnúť odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od zmluvy pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriaceho zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Výška odstupného nemusí byť v zmluvných dokumentoch výslovne upravená. Ak výška odstupného nie je výslovné upravená v zmluve ani vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, v zmysle § 21 ods. 1 sa jeho výška vypočíta ako cena zájazdu znížená o súčet úspory nákladov za neposkytnuté služby cestovného ruchu a príjmov z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Cestovná kancelária je povinná Vám na žiadosť poskytnúť odôvodnenie výšky odstupného.
Pre prípad vzniku povinnosti uhradiť odstupné (tzv. storno poplatok) je možné uzavrieť poistenie stornovania zájazdu. Poistenie sa vzťahuje na storno zájazdu, no spravidla zahŕňa aj storno letiskových poplatkov či cestovné lístky na iné dopravné prostriedky (autobus/loď/vlak). Nárok na poistné plnenie sa obvykle vzťahuje na zdravotné dôvody (ako je choroba, úraz, úmrtie cestujúceho či jemu blízkej osoby), straty cestovných dokladov a iných udalostí v závislosti od konkrétnych zmluvných podmienok poistnej zmluvy.
2. Druhý prípad možného odstúpenia od zmluvy upravuje § 21 ods. 2 zákona. V zmysle tohto ustanovenia cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta. V takomto prípade cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez povinnosti zaplatiť odstupné a súčasne má nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.
V praxi sa možno stretnúť so situáciami, kedy sa cestovné kancelárie vo svojich všeobecných zmluvných podmienkach zmieňujú len o práve cestujúceho odstúpiť od zmluvy o zájazde s následnou povinnosťou uhradiť odstupné. Právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného v prípade vyššie citovaných neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností je vo všeobecných zmluvných podmienkach buď zamlčané, alebo je v nich zahrnuté vyhlásenie, v zmysle ktorého sa cestujúci takéhoto práva vzdáva.
V prípade, ak v zmluvných dokumentoch právo odstúpiť od zmluvy o zájazde podľa ust. § 21 ods. 2 zákona vôbec nie je upravené, právo cestujúceho je naďalej zachované, nakoľko vyplýva priamo zo zákona, podľa ktorého je zmluva o zájazde uzavretá a v dôsledku toho práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve neupravené alebo upravené len čiastočne sa spravujú príslušnými ustanovenia tohto zákona.
V nadväznosti na rozšírenú zmluvnú prax cestovných kancelárii, ktoré do zmluvných dokumentov zahŕňajú vyhlásenia, v zmysle ktorých sa cestujúci vzdáva práv priznaných mu zákonom, by sme chceli pripomenúť, že zmluva o zájazde je klasifikovaná ako spotrebiteľská zmluva. Na jej základe sa v zmysle § 16 ods. 1 zákona cestovná kancelária zaväzuje, že za dohodnutú cenu cestujúcemu obstará zájazd, a cestujúci sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu zájazdu. Podľa § 2 písm. b) zákona je cestujúcim fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu o zájazde, ako aj fyzická osoba, ktorej na základe uzatvorenej zmluvy majú byť služby cestovného ruchu poskytnuté. Pojem obchodník je v zmysle § 2 písm. c) zákona definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o zájazde koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom môže ísť o cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo poskytovateľa služieb cestovného ruchu. Z citovaných ustanovení v spojení s ust. § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 170/2018 Z.z. a ust. § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj len ,,OZ“) tak vyplýva, že zmluva o zájazde má povahu spotrebiteľskej zmluvy a na cestujúceho sa preto vzťahujú ustanovenia ochrany spotrebiteľa.
V zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: ,,Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ,,neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ Zákonodarca výslovne vymedzuje, že za individuálne dojednané zmluvné podmienky nemožno považovať také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ide o typický príklad ustanovení obsiahnutých vo všeobecných zmluvných podmienkach, s ktorými sa cestujúci síce môže oboznámiť, ale ich obsah nemôže ovplyvniť a súčasťou zmluvy o zájazde sa stávajú na základe inkorporačnej doložky zahrnutej v zmluve.
V nadväznosti na to je preto potrebné spomenúť ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého: ,,Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Ekvivalent tejto právnej ochrany následne nachádzame v ust. § 27 ods. 2 zákona, podľa ktorého: ,,Cestujúci sa nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva. Zmluvné dojednania alebo vyhlásenia cestujúceho, ktorými sa cestujúci vzdáva svojich práv podľa tohto zákona, ktorými tieto práva obmedzí alebo ktorými sa tento zákon obchádza, sú neplatné.“
Z uvedeného tak možno vyvodiť že, vyhlásenia cestujúceho obsiahnuté vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré by vylučovali právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného v prípade, keď v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich (ako napr. dvojtýždňová karanténa či samotné riziko nakazenia sa koronavírusom ako ochorením epidemiologického charakteru) nemožno považovať za platné.Cestujúci tak má právo od zmluvy o zájazde odstúpiť pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného a súčasne má nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.
Pre úplnosť dodávame, že je rovnako tak neprípustné sankcionovať odstúpenie od zmluvy o zájazde zmluvnou pokutou. Zmluvnú pokutu je možné dohodnúť len v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy je však výkonom práva, ktoré cestujúcemu vyplýva priamo zo zákona.
3. Tretí možný prípad odstúpenia od zmluvy o zájazde je upravený v § 21 ods. 5 zákona a vzťahuje sa na zmluvy o zájazde uzavreté mimo predajného miesta. V takom prípade je cestujúci oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde aj bez uvedenia dôvodu a bez povinnosti zaplatiť odstupné v lehote 14 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o zájazde. Oprávnenie cestujúceho odstúpiť od zmluvy sa však nevzťahuje na zájazdy, ktorých cena je znížená z dôvodu ich poskytnutia v krátkom čase po uzatvorení zmluvy o zájazde a vylúčenia práva cestujúceho odstúpiť od zmluvy o zájazde podľa prvej vety ust. § 21 ods. 5 zákona. V tomto prípade zákon teda výslovne priznáva možnosť v zmluve o zájazde vylúčiť právo cestujúceho odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu a bez zaplatenia odstupného v lehote 14 dní odo dňa uzavretia zmluvy.
V zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona sa cestovnej kancelárii ukladá povinnosť vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od cestujúceho alebo v jeho mene prijala na základe zmluvy o zájazde alebo v súvislosti s ňou bezodkladne, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde alebo odo dňa odstúpenia cestovnej kancelárii od zmluvy o zájazde.
B. Zmena zmluvy o zájazde
V prípade, ak je cestovná kancelária ešte pred začatím zájazdu nútená podstatne zmeniť niektorý z ustanovených znakov služieb cestovného ruchu (napr. cieľové miesto, trasu cesty, termín začatia a skončenia zájazdu, dĺžku pobytu, druh a kategóriu dopravného prostriedku a pod.) alebo nemôže splniť osobitné požiadavky cestujúceho, s ktorými súhlasila, alebo navrhuje zvýšiť cenu zájazdu o viac ako 8%, navrhne cestujúcemu zmenu zmluvy o zájazde. V zmysle § 20 ods. 3 je v takýchto prípadoch povinná bezodkladne informovať cestujúceho jednoznačným, zrozumiteľným a určitým spôsobom na trvanlivom nosiči o
a) navrhovaných zmenách a ich vplyve na cenu zájazdu,
b) práve cestujúceho navrhované zmeny v určenej primeranej lehote prijať alebo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného,
c) skutočnosti, že ak cestujúci v takto určenej primeranej lehote neprijme navrhované zmeny zmluvy o zájazde, zmluva zanikne a
d) cene náhradného zájazdu, ak je takýto náhradný zájazd cestujúcemu ponúknutý.
Podľa § 20 ods. 4 zákona je totiž cestovná kancelária oprávnená cestujúcemu, ktorý odstúpil od zmluvy o zájazde z dôvodu neprijatia navrhovaných zmien v zmysle § 20 ods. 3 písm. b), ponúknuť náhradný zájazd, ak je to možné v rovnakej alebo vyššej kvalite ako pôvodný zájazd. Ak cestujúci neprijme ponuku takéhoto náhradného zájazdu, cestovná kancelária je povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby uskutočnené cestujúcim alebo v jeho mene bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde. Ustanovenie § 23 zákona upravujúce nárok na náhradu škody sa použijú primerane.
Ak by sa v dôsledku zmeny zmluvy o zájazde alebo prijatia náhradného zájazdu mal by byť poskytnutý zájazd nižšej kvality alebo s nižšími nákladmi, cestujúci má v zmysle § 20 ods. 5 zákona právo na primerané zníženie ceny zájazdu.
C. Zodpovednosť cestovnej kancelárie za poskytovanie zájazdu Zákon č. 170/2018 Z. z. v § 22 ods. 1 ustanovuje zodpovednosť cestovnej kancelárie za porušenie zmluvy o zájazde, a to aj v prípade, ak ide o povinnosti iných poskytovateľov služieb cestovného ruchu v rámci zájazdu (ďalej len ,,porušenie zmluvnej povinnosti“). Cestovná kancelária sa v zmysle ust. § 23 ods. 2 môže zbaviť zodpovednosti za škodu len, ak preukáže, že porušenie zmluvy o zájazde bolo spôsobené
a) cestujúcim,
b) treťou osobou, ktorá nie je poskytovateľom služieb cestovného ruchu poskytovaných v rámci zájazdu, ak porušenie nebolo možné predvídať ani odvrátiť, alebo
c) neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami.
V tomto smere možno konštatovať, že je síce pochopiteľné, že cestovné kancelárie sa vzhľadom na svoje podnikateľské záujmy zdráhajú rušiť pripravované a zaplatené zájazdy, na druhej strane, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti hrozí riziko nákazy koronavírusom a toto riziko je známe ešte pred začatím zájazdu, skutočnosť, že cestovná kancelária nevykoná zákonom predpokladané opatrenia (zmena zmluvy, odstúpenie od zmluvy), hoci pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti možno predpokladať, že záväzok nebude schopná plniť riadne a včas, v zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 2 zákona, ako aj všeobecnej preventívnej povinnosti v zmysle nebude sa môcť odvolávať na liberačný dôvod ,,neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, ktoré by ju zbavovali zodpovednosti a bude povinná poskytnúť náhradu škody.
Cestujúci má v zmysle ust. § 23 ods. 1, upravujúceho náhradu škody, okrem práva na primeranú zľavu aj právo na primeranú náhradu majetkovej škody, ako aj právo na primeranú nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o zájazde, za ktoré zodpovedá cestovná kancelária. Podľa § 23 ods. 4 zákona náhradu škody, ktorú má cestovná kancelária uhradiť, možno v zmluve o zájazde obmedziť, len ak sa toto obmedzenie nevzťahuje na zranenie, úmyselne spôsobenú škodu alebo na škodu spôsobenú z nedbanlivosti a ak náhrada škody nepredstavuje menej ako trojnásobok celkovej ceny zájazdu.
