Dňa 27.06.2024 bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon č. 166/2024 Z. z. o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike (ďalej aj len „Zákon“), ktorý dostal prívlastok tzv. lex atentát. Dôvodom na predloženie návrhu Zákona bolo podľa predkladateľa, Vlády SR reflektovanie na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike po atentáte na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica dňa 15. mája 2024 v Handlovej. Obsahom návrhu Zákona bola zatiaľ prvá skupina opatrení, ktorá cieli na niekoľko oblastí, ktoré si v tomto článku predstavíme, s dôrazom na novú právnu úpravu zákona o zhromažďovacom práve.
Zákon zmenil nasledovné právne predpisy v súlade s jeho cieľom:
- zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve
- zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
- zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe
- zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky
- zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
- zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Prvou oblasťou opatrení prijatým Zákonom je rozšírenie poskytovania ochrany určeným osobám a ochrany určených objektov, a to rozšírením ich okruhu, a to priamo v zákone ako právnom predpise vyššej právnej sily a nie v uzneseniach vlády. Zároveň sa v tejto súvislosti ustanovila aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov (ktorá sa týka detí a rodinných príslušníkov vybraných osôb, ako aj tzv. lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky).
Druhou a najvýznamnejšou oblasťou je úprava podmienok výkonu zhromažďovacieho práva a rozsahu a podmienok, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť, pričom má ísť výlučne o prípady, kedy takéto obmedzenie patrí do niektorej z oblastí podľa článku 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Treťou oblasťou úpravy Zákona sú zmeny v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, spočívajúce v sprísnení sankcií za vybrané priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj zmeny v oprávneniach príslušníkov Policajného zboru za účelom zvýšenia objasniteľnosti týchto priestupkov spáchaných prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby.
Ďalšou oblasťou je doplnenie pôsobnosti štátneho orgánu, kde sa explicitne zaraďuje medzi úlohy civilnej spravodajskej služby aj získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií týkajúcich sa ochrany určených osôb a ich nahlasovanie orgánom Policajného zboru. Zákonom sa tiež upravuje ukladanie sankcií za nezákonné filmovanie a fotografovanie, ako aj letecké snímkovanie
Ďalšou oblasťou je úprava zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, kde sa Zákonom priznáva právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“ namiesto práva na „primerane vybavený byt“ prezidentovi, predsedovi národnej rady a predsedovi vlády. Zároveň sa po novom upravilo právo na doživotný plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nielen prezidentovi Slovenskej republiky, ale aj predsedovi parlamentu a predsedovi vlády ako druhému a tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi vo výške a za podmienok určených Zákonom.
Zákon o zhromaždovacom práve
Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve bol Zákonom upravený nasledovne:
- explicitne sa zaviedol zákaz rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať (má ísť o snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv)
- rozširuje sa zákaz zhromaždení u niektorých objektov tak, že sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 metrov od
- objektu, v ktorom má stále sídlo prezident Slovenskej republiky,
- objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky,
- objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
- objektu iného ako podľa písmen a) až c), kde rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť ústavný orgán podľa písmena a) až c),
- objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre potreby prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;
(Podľa dôvodovej správy ide o dôvody, ktoré predpokladá aj čl. 11 (poznámka) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Cieľom tohto ustanovenia je podľa predkladateľa zabezpečiť podmienky plynulého a nerušeného chodu činnosti vyššie uvedených štátnych orgánov. Osobitná právna úprava podľa zákona č. 314/2018 Z. z. sa uplatní v prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde je vzdialenosť stanovená na 100 metrov. Z rovnakých dôvodov sa navrhlo obmedzenie zhromažďovania aj v miestach, kde pravidelne vykonáva činnosť všeobecný súd. Cieľom je zabezpečiť riadny chod a činnosť týchto orgánov a obmedziť tak tlak na nezávislosť súdnej moci. V prípade objektov bude cieľom zabezpečiť ochranu práva na súkromie a nerušené užívanie týchto objektov ústavnými činiteľmi ako aj objektov občanov Slovenskej republiky.)
- ustanovilo pravidlo pre určovanie miest, kde konanie zhromaždenia nepodlieha oznamovacej povinnosti - boli prednostne určené mimo rezidenčných častí a do miest, kde je všeobecný predpoklad sústreďovania väčšieho počtu osôb, a tomuto by mali byť prispôsobené aj dopravná kapacita územia, ako aj očakávania spojené so zásahom do súkromia a iných práv tam bývajúcich osôb to konkrétne prednostne na verejnom priestranstve, ktoré je námestím, parkom, trhoviskom alebo iným obdobným miestom
- zaviedla sa povinnosť Policajného zboru informovať písomne obec o konkrétnych dôvodoch pre zákaz zhromaždenia vzhľadom na to, že informáciami o dôvodoch potenciálne vedúcich k zákazu zhromaždenia môže disponovať najmä Policajný zbor, osobitne pokiaľ ide o nový dôvod zákazu viažuci sa na viacero konkurujúcich si zhromaždení. V tejto súvislosti nedošlo k zmene právomoci obce vyhodnotiť existenciu dôvodov na zákaz zhromaždenia sa, doplnil sa však postih pre prípady, ak obec bude na základe informácií Policajného zboru disponovať informáciami o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, toto nezakáže a oznámené riziká sa naplnia
- ustanovili sa nové dôvody zákazov zhromaždenia, a to v prípadoch, ak:
- sa má zhromaždenie konať v blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta konania zhromaždenia,
- existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení ani s nasadením dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním,
- sa má zhromaždenie konať na mieste, ktoré sa nachádza v oblasti určenej prevažne na bývanie a nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto, z oznámených skutočností alebo iných informácií plynie dôvodná obava, že konaním zhromaždenia dôjde k zásahu do základného práva na súkromie väčšieho počtu osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb nad mieru bežne spojenú s pokojným zhromaždením, a ochranu ich práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami
- sa má zhromaždenie konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu.
- zaviedla sa možnosť zákazu zhromaždenia obcou, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia
- zaviedli sa nové skutkové podstaty priestupkov (a niektoré sa doplnili) proti zhromažďovaciemu právu (pričom sa upravili aj výška sankcií za tieto priestupky), kedy sa priestupku proti zhromažďovaciemu právu sa dopustí ten, kto
- zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona,
- neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinnosti,
- neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni,
- neoprávnene zabráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,
- neoprávnene vnikne do zhromaždenia,
- neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,
- bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli,
- opakovane alebo úmyselne neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám opakovane alebo úmyselne bráni v plnení ich povinnosti,
- ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu, alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, a ak možno z okolností alebo z jeho správania usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo na hrozbu násilím,
- neoprávnene a úmyselne bráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,
- neoprávnene a úmyselne bráni účastníkom v prístupe na zhromaždenie alebo v tom, aby sa pokojne rozišli,
- hrubo neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,
- úmyselne a aktívnym konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje,
- ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie tváre ho príslušník Policajného zboru vyzval
Podľa novej právnej úpravy, ak to povaha priestupku umožňuje, priestupku je možné sa dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby – nejde o meritórnu právnu úpravu, tu ide skôr o zdôraznenie toho, že ani online priestor nie je neprávny priestor, v ktorom by neplatili právne normy Slovenskej republiky, voči adresátom práva.
Zákon je účinný od 15.07.2024 a jeho znenie ako aj znenia novelizovaných právnych predpisov boli terčom kritiky mnohých organizácií, ako aj niektorých politikov a inštitúcií (verejný ochranca práv, advokáti, Súdna rada SR, Slovenská advokátska komora, Amnesty International Slovensko a iní). Títo upozorňujú na možné zneužitie tejto novej legislatívy na potláčanie slobody prejavu a politickej opozície. Podľa nich sú ustanovenia v Zákone formulované príliš nejasne, čo môže viesť k ľubovoľným rozhodnutiam zo strany štátu. To by mohlo ohroziť nielen demokratické zhromaždenia, ale aj narušiť dôveru občanov v demokratické procesy. Rovnako upozorňujú na potenciálne riziká v Zákone, nakoľko tento by mohol byť využitý na potlačenie protestov, ktoré sú nepohodlné pre nositeľov moci v štáte, či na možné obmedzenie slobody prejavu. Zároveň upozorňujú na dôsledky tejto novej právnej úpravy na mnohé iné právne predpisy (napr. Trestný zákon).
ČLÁNOK 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , cit.:
„Sloboda zhromažďovania a združovania
- Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, vrátane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory, alebo vstupovať do nich.
- Výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky alebo ochranu práv a slobôd iných. Tento článok nebráni zavedeniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a úradníkmi štátnej správy.“
