Článok

Jednotlivé zmeny zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ktoré parlament schválil na konci roka 2021 sú účinné od 15. novembra 2021, od 1. januára 2022 a od júla 2022. V tomto článku prinášame prehľad zmien, ktoré zaviedla novela daňového poriadku, pričom tieto sa netýkajú len samotného daňového poriadku, ale aj zákona o DPH a zákona o dani z príjmov.

Boj proti daňovým podvodom ako primárny cieľ novely

Podľa dôvodovej správy je základným cieľom novely daňového poriadku vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom. Novela si dáva za cieľ aj motiváciu daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností.

Zavedenie nových informačných zoznamov

Na webovej stránke Finančnej správy budú zverejnené nové, resp. aktualizované informačné zoznamy. Pôjde o zoznam:

1. Čísiel bankových účtov platiteľov DPH - podľa dôvodovej správy k novele je jej nosným opatrením práve zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré platitelia dane používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH. Zoznamy bankových účtov platiteľov dane budú zverejňované a priebežne aktualizované na webovom sídle FR SR. Tento zoznam bude sprístupnený v informačnom zozname o platiteľoch DPH. Povinnosť oznámiť čísla bankových účtov vo vzťahu k existujúcim účtom platiteľov registrovaných do 15.11.2021 vznikla platiteľom dane už 15.11.2021, pričom čísla existujúcich bankových účtov bolo potrebné oznámiť do 30.11.2021.

Na splnenie povinnosti oznámiť bankové účty nezabúdajte ani v prípadoch, ak ste registrovaným platiteľom DPH a na účely podnikateľskej činnosti:

• zriaďujete nový bankový účet (tu vzniká oznamovacia povinnosť dňom jeho zriadenia), alebo
• sa rozhodnete začať používať iný, než skôr oznámený účet (tu oznamovacia povinnosť vzniká ešte predtým, ako ho začne používať na podnikanie).

Finančná správa vydala aj metodický pokyn k tejto oznamovacej povinnosti, ktorý nájdete tu. Finančná správa zároveň zverejňuje vzor tlačiva „Oznámenie o účtoch používaných na podnikanie platiteľa podľa § 6 a § 85kk zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“, ktorý je zverejnený na webovom sídle finančnej správy www.financnasprava.sk v Katalógu formulárov v časti Správa daní > Daň z pridanej hodnoty > Oznámenie o účtoch používaných na podnikanie. Prostredníctvom tohto tlačiva bude môcť platiteľ DPH splniť svoje oznamovacie povinnosti o bankových účtoch.

Ak platiteľ uvedie na tlačive, ktorým oznamuje bankové účty, nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, môže mu byť uložená pokuta až do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Neoznámenie, resp. neskoré oznámenie bankového účtu sa považuje sa nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, za ktoré správca dane uloží pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku.

2. Čísiel účtov správcu dane vedených pre daňové subjekty, ktoré sú platiteľmi DPH – tzv. osobný účet daňovníka. Tento zoznam bude sprístupnený v informačnom zozname o platiteľoch DPH
3. Daňových subjektov spolu s ich indexom daňovej spoľahlivosti – tento zoznam bude sprístupnený v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa indexu daňovej spoľahlivosti, o ktorých sme písali vyššie. Finančná správa tento zoznam zverejní najneskôr do 30.06.2022.

Novelou daňového poriadku sa mení a dopĺňa aj zákon č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) s cieľom zlepšenia výberu DPH. Novela predpokladá, že priamy vplyv na zlepšenie výberu DPH bude mať zavedenie novej skutočnosti pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň – tou je platba na bankový účet dodávateľa, ktorý v deň uskutočnenia platby nebol zverejnený na webovom sídle FR SR – teda platba na iný ako zverejnený účet. Riziko, ktoré v sebe nesie uplatnenie inštitútu ručenia za daň bude možné na strane odberateľa eliminovať. Novonavrhnutý osobitný spôsob úhrady dane totiž spočíva v tom, že pre prípad, ak bude mať odberateľ obavu, že by finančná správa mohla voči nemu uplatniť ručenie, bude môcť rozdeliť platbu (tzv. split-payment) a predmetnú sumu DPH zaplatiť priamo na účet správcu dane vedený pre dodávateľa tovaru alebo služby. Následne už správca dane nebude po odberateľovi požadovať sumu DPH, ktorú jeho dodávateľ neuhradil.

V praxi táto legislatívna zmena pre daňové subjekty, ktoré sa chcú vyhnúť riziku aplikácie ručenia za daň znamená ďalšiu byrokratickú povinnosť, pretože pred realizáciou platby svojmu dodávateľovi by mali overiť či úhrada, ktorú plánujú realizovať je na registrovaný bankový účet dodávateľa.

Index daňovej spoľahlivosti - bonusy ale aj malusy pre daňové subjekty

Na základe novely daňového poriadku došlo aj k zmene hodnotenia daňových subjektov, tzv. indexu daňovej spoľahlivosti, nazývaný aj ako verejný index, pričom sa prejde z neverejnej formy hodnotenia na verejnú. Tento index má byť nástrojom motivačného charakteru. Hodnotenie indexom daňovej spoľahlivosti bude odrazom toho, ako si daňový subjekt (podnikateľ registrovaný pre daň z príjmov) plní svoje povinnosti vyplývajúce z daňového poriadku a z ďalších osobitných predpisov.

Presné kritériá, na základe ktorých sa bude určovať index daňovej spoľahlivosti upravuje vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Ide najmä o podanie daňového priznania, platenie daní, dodržiavanie povinností pri daňovej kontrole, či možnosť zastihnutia na adrese sídla a ďalšie.

Oznámenia o pridelenom indexe budú zaslané daňovým subjektom prvýkrát do konca februára 2022. Zoznam bude zverejnený prvýkrát do konca júna roku 2022. Ak u daňového subjektu dôjde k zmene indexu daňovej spoľahlivosti, daňový úrad zašle oznámenie s odôvodnením do konca mesiaca po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok. Ak zmena indexu nenastane, oznámenie daňový úrad nezasiela.

V prípade nesúhlasu s hodnotením daňový subjekt môže podať námietku. Podanie námietky má odkladný účinok. V prípade, že neuspeje, bude sa môcť daňový subjekt domáhať svojich práv na súde cestou správnej žaloby. Daňový subjekt sa dostane do verejného zoznamu v súvislosti s indexom daňovej spoľahlivosti až po vyčerpaní všetkých obranných mechanizmov.

Daňové subjekty zodpovedne pristupujúce k svojim daňovým povinnostiam, ktoré budú označené ako spoľahlivé (napr. včasné podávanie daňových priznaní) budú odmeňované benefitmi. Tie budú uvedené na webovom sídle FR SR. Subjekty, ktoré budú považované na základe indexu daňovej spoľahlivosti považované za vysoko spoľahlivé, získajú:

• vyhotovenie čiastkového protokolu v rámci výkonu daňovej kontroly – správca dane ho pri takomto subjekte vyhotoví povinne, doteraz to bolo zo strany správcu dobrovoľné,
• určenie lehoty najmenej 15 dní vo výzve na plnenie si povinnosti, ktorá sa daňovému subjektu zasiela, alebo ktorá je uvedená v zápisnici (v súvislosti s výkonom daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania) – uplatní sa dlhšia ako je zákonom stanovená lehota (ostatné subjekty majú lehotu 8 dní),
• ďalším benefitom pre vysoko spoľahlivé daňové subjekty je napríklad aj skutočnosť, že so žiadosťou o záväzné stanovisko zaplatia len polovicu úhrady za toto záväzné stanovisko,
• zníženie výšky úhrady za vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 a rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na polovicu.

Na druhej strane podnikatelia, ktorí budú hodnotení ako nespoľahliví, majú byť stimulovaní k zodpovednejšiemu prístupu a to udelením tzv. malusu, ktorý je opakom bonusu – takýmto daňovým subjektom sa napríklad určí minimálna lehota 8 dní na splnenie si určitej povinnosti, napr. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly alebo s vyrubovacím konaním = skrátenie lehoty na vykonanie úkonu.

Znižovanie administratívnej záťaže - zrušenie registračných kartičiek ako aj niektorých oznamovacích povinností

Novela si postavila za cieľ aj znižovanie administratívnej záťaže a v súvislosti s týmto cieľom sa rušia osvedčenia o registrácii – tzv. kartičky. Správca dane daňovým subjektom tak už osvedčenia o registrácii nebude zasielať. Kartičky bolo potrebné doručiť správcovi dane vždy pri vykonaní zmien za účelom ich zapísania do osvedčenia a po skončení podnikania ich bolo potrebné správcovi dane vrátiť. Registračné kartičky sa zrušili od 1. januára 2022, pričom správca dane daňovým subjektom zasiela už iba rozhodnutia o registrácii.

V rámci znižovania administratívnej záťaže sa novela dotkla aj oznamovacích povinností. Údaje, ktoré finančná správa dostáva, resp. údaje, ktoré môže získať z iných zdrojov, ako sú napríklad rôzne verejné a neverejné registre, už daňové subjekty nebudú musieť nahlasovať. Pôjde napríklad o oznámenie zmeny priezviska či zmeny sídla a podobne.

Inštitút vylúčenia fyzickej osoby – štatutára

Novým § 157a daňového poriadku sa zaviedlo rozhodnutie o vylúčení fyzickej osoby, ktorá je štatutárom daňového subjektu v súvislosti s úpravou diskvalifikácie osôb v Obchodnom zákonníku (§ 13a Obchodného zákonníku ako nástroj na boj proti zneužívaniu „bielych koní“), ako aj v zákone o súdoch. Vylúčenie sa týka len tej fyzickej osoby, ktorá koná v mene subjektu, netýka sa samotného daňového subjektu. Správca dane môže v súlade s novým § 157a daňového poriadku rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby v nasledujúcich 2 prípadoch:

• ak ide o fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu daňového subjektu, ktorý mal ukončenú daňovú kontrolu dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a zároveň má daňový nedoplatok a nedoplatok na inom peňažnom plnení v úhrne aspoň 5000,- EUR viac ako 1 rok po splatnosti,
• ak ide o fyzickú osobu, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo bola členom štatutárneho orgánu v čase, keď daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu ukončená dňom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.

Ak správca dane rozhodne o vylúčení fyzickej osoby, tak táto osoba je vylúčená odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení. Doba vylúčenia je tri roky od právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o vylúčení. Počas tejto doby nemôže vylúčená fyzická osoba vykonávať funkciu štatutára, alebo člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti, resp. v družstve. Možnosť podnikať ako živnostník a byť spoločníkom vylúčenej fyzickej osobe však ostáva zachovaná.

Vylúčená fyzická osoba zároveň nemôže podať voči rozhodnutiu o vylúčení podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani návrh na obnovu konania (teda mimoriadne opravné prostriedky nie sú prípustné). Odvolanie proti takémuto rozhodnutiu však prípustné je, rovnako ako je rozhodnutie o vylúčení preskúmateľné súdom (podanie správnej žaloby).

Rozhodnutie o vylúčení nie je možné vydať, ak u daňového subjektu, ktorého konateľ má byť vylúčený, prebieha exekučné konanie na nedoplatok, ktorý je uspokojovaný aj po jednom roku od jeho splatnosti, alebo je voči nemu vedené konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, alebo má tento daňový subjekt povolený odklad platenia dane alebo daňového nedoplatku alebo má povolené splátky.

Inštitút vylúčenia je účinný od 01.01.2022.

Príklad 1:
Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:
- daňový nedoplatok vo výške 5000 eur počas 13 mesiacov od splatnosti a zároveň má
- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 0 eur.
Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu bude vylúčená, pretože výška aspoň jedného z uvedených nedoplatkov dosahuje 5000 eur a tento nedoplatok má viac ako jeden rok od splatnosti.

Príklad 2:
Daňový subjekt mal ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) a má:
- daňový nedoplatok vo výške 3000 eur počas 5 mesiacov od splatnosti a zároveň má
- nedoplatok na inom peňažnom plnení vo výške 2000 eur počas 14 mesiacov od splatnosti.
Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu u takéhoto daňového subjektu, nebude vylúčená, pretože nedoplatky síce dosahujú v úhrne minimálnu výšku 5000 eur, avšak v tejto výške neexistovali počas celého roka od ich splatnosti.

Nižšie daňové zvýhodnenie pre daňovníkov vykonávajúcich výskum a vývoj

Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa znižuje daňové zvýhodnenie, ktoré spočíva v odpočte výdavkov na výskum a vývoj od základu dane – tzv. superodpočet. Daňovník si ešte pred účinnosťou novely daňového poriadku mohol odpočítať zo základu dane 200 % oprávnených výdavkov vynaložených na činnosti výskumu a vývoja. Od 1. januára 2022 sa znižuje daňové zvýhodnenie vo forme takéhoto superodpočtu už len na 100 % oprávnených výdavkov vynaložených na činnosti výskumu a vývoja.

Úhrada za záväzné stanovisko sa zníži na 1000,- EUR

Novelou sa od 1. januára 2022 taktiež znížila suma za poskytnutie záväzného stanoviska, ktoré vydáva daňovému subjektu Finančná správa. Suma úhrady za poskytnutie záväzných stanovísk sa zníži na 1000,- EUR. Takéto zníženie má za cieľ sprístupniť záväzné stanovisko väčšej skupine daňových subjektov. Suma úhrady je viazaná na poskytnutie stanoviska k jednému obchodnému prípadu a jednému právnemu predpisu. Tak ako sme už spomínali v časti venujúcej sa benefitom pre vysoko spoľahlivé daňové subjekt, tak takéto daňové subjekty zaplatia so žiadosťou o záväzné stanovisko len polovicu tejto sumy. Úhrada sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o záväzné stanovisko.

Odpočet výdavkov na investície na podporu priemyslu 4.0

Novela priniesla zmeny aj v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) , pričom v novom ustanovení § 30e zákona o dani z príjmov zavádza odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Ide o dočasný nástroj zavedený za účelom podpory investícií s vyššou pridanou hodnotou – teda produktívnych investícií s previazaním na priemysel 4.0. Táto zmena má podporiť daňovníkov, ktorí sa rozhodnú vykonať investície do majetku s vyššou pridanou hodnotou a zároveň preinvestujú v úhrne najmenej 700 %, resp. 1400 % priemernej hodnoty investícií. Podpora priemyslu 4.0 je vo forme dodatočného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície vo výške ustanoveného percenta z daňového odpisu z tohto majetku uplatneného v daňových výdavkoch závisiaceho od plánovanej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to:

Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v %	Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v mil. eur
	od 1 do 20 (vrátane)	od 20 do 50 (vrátane)	viac ako 50
od 700 % do 1399,99 %	15 %	25 %	50 %
od 1400 % a viac	20 %	30 %	55 %

Ak by napríklad daňovník v skutočnosti preinvestoval 800 % a hodnota preinvestovanej sumy je 6 miliónov EUR, potom percentuálna výška možného odpočtu výdavkov na investície bude:
- viazaná na výšku preinvestovania priemernej hodnoty 700 % - 1399,99 % a
- hodnotu tohto preinvestovania v eurách, teda vo výške 15 %.

Novela ustanovuje pre odpočet výdavkov na investície nasledovné pravidlá:

• daňovník si môže uplatniť tento odpočet počas celej doby odpisovania tohto majetku, maximálne však počas 10 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,
• odpočet je možné uplatniť len na investíciu, ktorá je vymedzená v zákone – ide o investíciu do výrobného systému a logistického systému, pričom môže ísť o investíciu do hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 zákona o daní z príjmov, ako aj iného majetku, či počítačového programu,
• odpočet na investíciu je možné uplatniť len po splnení zákonom stanovených podmienok, ako je napr. vypracovanie investičného plánu.

Podanie prehľadu o zrazených preddavkoch do 5 dní po lehote bez sankcie

Novelou daňového poriadku bola schválená aj zmena v zákone o dani z príjmov, ktorej účelom je podpora podnikateľského prostredia. Zmena umožňuje zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a ktorý bol povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za uplynulý kalendárny mesiac a tento v lehote nepodal, podať dodatočne tento prehľad v lehote najneskôr do 5 dní po uplynutí lehoty na podanie prehľadu bez uloženia sankcie.

Určovanie dane podľa pomôcok

Povinnosť určovať daň podľa pomôcok v prípade, ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane sa mení na možnosť správcu dane.

Zároveň sa novelou upravilo aj doručovanie protokolu o určení dane podľa pomôcok a to rovnako, ako je tomu pri protokole z daňovej kontroly a teda výzva na vyjadrenie bude súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok. Touto zmenou sa má zabezpečiť efektívnejší spôsob doručovania.

Ďalšie zmeny zavedené novelou daňového poriadku s účinnosťou od 1. januára 2022

S účinnosťou od 1. januára 2022 nastali v súvislosti s prijatou novelou daňového poriadku aj nasledovné zmeny:

• Nazeranie do spisu – daňový subjekt alebo jeho zástupca sú oprávnení nazrieť do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností a to v nasledujúci pracovný deň po dni, kedy o nazretie do spisu požiadal (po prijatí žiadosti o nazretie správcovi dane). Daňové subjekty môžu o nazretie do spisu požiadať telefonicky, elektronicky, ale aj listinne.
• Dokazovanie – výkon spoločných úkonov – správcovia dane môžu od 1.1.2022 na účely dokazovania vykonávať aj tzv. spoločné úkony – ide najmä o ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a podobne. Spoločným úkonom nie je len úkon viacerých správcov dane, ale aj úkon jedného správcu dane u viacerých daňových subjektov súčasne. Cieľom tejto zmeny má byť skrátenie dĺžky času výkonu kontroly, ako aj zvýšenie hospodárnosti a odbremenenie daňových subjektov, ktoré sa v praxi často museli zúčastňovať tých istých úkonov.
• Vypočutie svedka a znalca prostredníctvom videokonferencie – novelou sa zaviedla aj nová možnosť uskutočniť správcom dane vypočutie svedka a znalca na účely správy daní prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, o čom sa vyhotoví zápisnica. Tento inštitút sa zavádza najmä za účelom zvýšenia efektívnosti a hospodárnosti.
• Predvolanie a predvedenie – do ustanovenia § 20 daňového poriadku sa doplnilo, aby predvolaná osoba spolu s ospravedlnením predložila aj dôkazy o tom, že sa nemohla zo závažných dôvodov alebo na základe okolností hodných osobitného zreteľa zúčastniť na požadovanom úkone pri správe daní, inak jej hrozí predvedenie.
• Zrušil sa inštitút súhrnného protokolu podľa § 19a daňového poriadku – tento mohlo vystavovať FR SR o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie daňových predpisov alebo obchádzanie daňových predpisov alebo aj na základe žiadosti OČTK, služby finančnej polície PZ alebo kriminálnej polície PZ. Toto ustanovenie týkajúce sa súhrnného protokolu sa z daňového poriadku vypustilo úplne.
• Zánik práva vyrubiť daň – v ustanovení § 69 ods. 1 sa novelou vypustila posledná veta: „Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.“ Zmena nadväzuje na zmenu v zákone o dani z príjmov, ktorá sa týka uplatňovania daňovej straty.
• Exekučné náklady a hotové výdavky – ustanovenie týkajúce sa poukazovania platieb z vykonávaných exekúcií sa novelou doplnilo o už zavedenú exekúciu zadržaním vodičského preukazu. Správca dane teda neurčí exekučné náklady ani pri výkone daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu.