Opcia sama o sebe predstavuje inštrument finančného trhu, na základe ktorého má jedna zmluvná strana, ktorou je kupujúci, teda majiteľ opcie, právo požadovať od druhej strany, ktorou je predávajúci, teda vypisovateľ opcie, kúpu alebo predaj bázického inštrumentu počas alebo po uplynutí stanovenej doby za vopred stanovenú cenu, tzv. realizačnú cenu („strike price“), pričom druhá strana má povinnosť tento bázický inštrument predať alebo kúpiť. Bázický inštrument opcií predstavuje zvyčajne akcie, majetkové cenné papiere, dlhopisy a iné.
Put options vs. call options, alebo prečo vlastne „staviť“ na opcie?
Poznáme dva základné druhy opcií na základe kúpneho práva. Prvý druh sú ponukové alebo predajné opcie („put options“), kde má majiteľ opcie právo predať bázický inštrument, pričom predpokladá silný pokles ceny bázického inštrumentu, zatiaľ čo vypisovateľ opcie očakáva stabilitu alebo rast. Ďalší druh opcií predstavujú opcie dopytové alebo kúpne opcie („call options“), kde má majiteľ opcie právo, nie však povinnosť, bázický inštrument kúpiť, pričom predpokladá rast ceny bázického inštrumentu zatiaľ čo vypisovateľ opcie predpokladá stabilitu alebo pokles. Opcia predstavuje pre kupujúceho obrovskú výhodu v možnosti neuplatnenia opcie, keď nedôjde k ním očakávanému vývoju ceny bázického inštrumentu, keďže kupujúci má vždy právo, nie však povinnosť uskutočniť predaj alebo kúpu bázického inštrumentu a riziko kupujúceho je týmto spôsobom limitované len na výdavky na obstaranie opcie samej.
Opčná cena
Kupujúci opcie je povinný zaplatiť predávajúcemu odmenu, tzv. opčnú cenu alebo opčnú prémiu. Opčnú cenu tvorí vnútorná hodnota opcie a časová hodnota opcie.
opčná cena = vnútorná hodnota & časová hodnota
Vnútorná hodnota predajnej opcie predstavuje kladný rozdiel medzi realizačnou cenou opcie a aktuálnym kurzom bázického inštrumentu („spot price“), pričom vnútorná hodnota kúpnej opcie je kladný rozdiel medzi aktuálnym kurzom bázického inštrumentu a realizačnou cenou opcie. Vnútorná hodnota opcie nemôže byť nižšia ako nula.
vnútorná hodnota = realizačná cena opcie – aktuálny kurz bázického inštrumentu
Časová hodnota opcie („time value“) označuje opčnú cenu po odčítaní vnútornej hodnoty opcie. Počas trvania opcie sa časová hodnota opcie postupne znižuje až sa v okamihu vypršania opcie rovná nule.
časová hodnota = opčná cena – vnútorná hodnota opcie
Americký a európsky typ opcie
Podľa doby, kedy je možné opciu uplatniť, rozoznávame opcie amerického typu a opcie európskeho typu. Americký typ opcie je pomerne výhodnejší pre kupujúceho opcie, lebo opcia môže byť uplatnená kedykoľvek po dobu jej platnosti, čo predstavuje značnú nevýhodu pre predávajúceho. Na rozdiel od amerického typu, európsky typ opcie môže byť uplatnený len v krátkom časovom termíne – v jeden konkrétny deň, ktorý je okamihom exspirácie životnosti opcie. Treba poznamenať, že dané termíny nepredstavujú reálnu prax na amerických alebo európskych trhoch v súčasnosti a označenie má len historické dôvody, tieto dva trhy využívajú oba typy opcií.
Zamestnanecké opčné a akciové plány
Opčné plány pre zamestnancov bývajú navrhnuté tak, aby zamestnancom poskytli príležitosť na nákup akcií spoločnosti za vopred stanovenú cenu (tzv. realizačná cena), v stanovenom časovom rámci. Primárnym cieľom garantovanej zamestnaneckej opcie je zosúladiť záujmy zamestnancov s dlhodobým úspechom spoločnosti.
Pri zamestnaneckých plánoch možno hovoriť o opčných plánoch a akciových plánoch.
O opčné plány sa jedná v prípade, keď zamestnanec dostane určitý počet opcií s vopred stanovenou realizačnou cenou a po splnení určitých podmienok, ako napríklad zotrvanie v spoločnosti, nastáva možnosť uplatniť opciu na nákup akcií za realizačnú cenu, ktorá bola stanovená. Sám zamestnanec si teda vie určiť, či je pre neho výhodné opciu využiť, na základe toho, či je trhová cena akcie vyššia ako realizačná cena.
Na základe aktuálnej legislatívy zamestnanec dosiahne príjem z takéhoto plánu, keď zrealizuje svoje zamestnanecké opcie, a tento príjem predstavuje rozdiel medzi trhovou cenou akcií v deň realizácie opcie a realizačnou cenou akcií, pričom daňový režim zamestnaneckých opčných programov je upravený v zákone o dani z príjmov.
Druhým typom plánov sú akciové plány. Akciové plány sa s opčnými plánmi zhodujú najmä v tom, že ich základ spočíva v prevedení dopredu dohodnutého počtu akcií po uplynutí vopred dohodnutej lehoty, pričom je potrebné splnenie určených podmienok, tak, ako pri opčných plánoch. Výnimočnosť akciových plánov spočíva najmä v zľave poskytnutej zamestnancovi pri nákupe akcií, ak je akcia na zamestnanca prevedená priamo, nie je teda potrebný opčný kontrakt.
Možno tiež spomenúť inštitút tieňových akcií („phantom stocks“), ktoré predstavujú súbor motivačných odmeňovacích nástrojov, pričom zamestnanec nezískava priamo akcie, ale získava len určité práva bežne spojené s vlastníctvom akcií, predovšetkým ku je pravidelne vyplácaný bonus podľa toho, ako sa vyvíja podnikanie spoločnosti.
Aj tieňové akcie môžu byť nie len priamo poskytnuté, ale môžu predstavovať špecifické opčné programy - „phantom stock options“. Fantómový opčný plán býva alokovaný primárne pre zamestnancov a dodávateľov (fyzické osoby), ktorí podporujú spoločnosť pri rozvoji jej podnikania. Fantómové opčné plány môžu byť prispôsobené tak, aby vyhovovali špecifickým potrebám spoločnosti a jej zamestnancov. Môžu byť navrhnuté ako krátkodobé alebo dlhodobé motivačné plány, pričom trvanie a výplatná štruktúra sa líšia v závislosti od cieľov spoločnosti a úloh zamestnancov. Okrem toho môžu byť tieto plány štruktúrované tak, aby zahŕňali výpočty bonusov založené na výkone, ako je splnenie cieľov predaja alebo dosiahnutie konkrétnych finančných cieľov spoločnosti, čo ešte viac napomáha zosúladeniu záujmu zamestnancov a spoločnosti na dobrých výsledkoch podnikania. Keď nastane čas na výplatu bonusov z fantómového opčného plánu, zamestnancom sa zvyčajne vypláca peňažná suma na základe hodnoty ich tieňových akcií, ktorá sa spravidla počíta ako rozdiel medzi hodnotou tieňových akcií zamestnanca na začiatku opčného plánu a ich hodnotou na konci opčného plánu.
Na záver možno konštatovať, že dnes ani opčný, ani akciový plán nepredstavuje pre zamestnanca potencionálnu nevýhodu a ani daňovú nevýhodu. Zdaňovaniu zamestnaneckých akcií a opcií sa však budeme venovať v najbližšom článku.
