Zatiaľ čo iné krajiny EÚ ťažia z výhodného daňového prostredia a regulácií umožňujúcich voľný pohyb kapitálu, Slovensko sa namiesto prilákania investorov zmieta v legislatívnej nečinnosti. Passporting by mohol otvoriť dvere fintechu, crowdfundingu či kryptoaktívam, no podnikateľské prostredie brzdia zbytočné regulácie a nepriaznivé daňové podmienky.
Členstvo v Európskej únii prináša množstvo významných ekonomických výhod, ktoré by mohli zásadne posilniť hospodársku stabilitu Slovenska. Napriek tomu ich naša krajina nevyužíva naplno.
Jednou z výhod je passporting – mechanizmus, ktorý umožňuje podnikateľským subjektom autorizovaným v jednom členskom štáte poskytovať svoje služby v celej EÚ, a to bez potreby ďalších rozsiahlych povoľovacích procesov.
Slovensko je malá krajina, a preto jej môže daný mechanizmus poskytnúť značné výhody. Napriek tomu sa tejto oblasti nevenuje nikto z kompetentných. Slovensku tak uteká vlak, ktorý bude ťažké dobehnúť.
Passporting ako strategická výhoda v regulovaných sektoroch
Passporting nie je zakotvený v jednom univerzálnom predpise, ale vychádza z viacerých harmonizovaných právnych predpisov EÚ, ktoré vytvárajú spoločný rámec pre jednotlivé členské štáty. Najčastejšie sa využíva v regulovaných oblastiach, kde je nevyhnutná licencia alebo schválenie regulátora.
Typické príklady sú crowdfunding a trh s kryptoaktívami, kde právny základ pre slobodné poskytovanie týchto služieb v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru stanovuje:
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania pre podniky, ktoré zavádza harmonizované pravidlá pre crowdfundingové platformy v celej EÚ a umožňuje im poskytovať služby na cezhraničnej úrovni.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami (MiCA), ktoré stanovuje právny rámec pre vydávanie, obchodovanie a poskytovanie služieb v oblasti kryptoaktív v rámci EÚ, čím poskytuje regulovaným subjektom možnosť passportingu.
Tento mechanizmus umožňuje subjektom v oblasti crowdfundingu a kryptoaktív pôsobiť na jednotnom európskom trhu bez potreby získavať samostatné licencie v každom členskom štáte.
To predstavuje významnú výhodu pre fintech spoločnosti, ktoré chcú expandovať do celej EÚ. Viaceré menšie krajiny z EÚ, ktoré sa chopili príležitosti, pritiahli viaceré zaujímavé projekty z tretích krajín.
Napriek veľmi proaktívnemu riešeniu týchto tém a ústretovému prístupu zo strany Národnej banky Slovenska naša krajina naďalej stráca obrovské príležitosti, pretože jej chýbajú legislatívne a daňové výhody, ktoré by podporili rast týchto sektorov.
Ako by mohlo Slovensko profitovať z passportingu?
Ak by Slovensko nastavilo konkurencieschopné daňové zaťaženie – napríklad nižšie dane pre tieto regulované odvetvia, ktoré môžu využívať passporting –, mohlo by pritiahnuť množstvo zahraničných subjektov.
Tie by sídlili na Slovensku, ale svoje služby by poskytovali naprieč celou EÚ, čím by prispievali k vyšším príjmom do štátneho rozpočtu vďaka vytvorenému zázemiu v našej krajine. Samozrejme, téma zdaňovania je komplikovanejšia, ale prínos pre krajinu, a to aj vo forme príjmov do štátneho rozpočtu, je nespochybniteľný.
Byť malá krajina je niekedy výhodné, ale musíte byť „smart“ a podporovať správne veci s vyššou pridanou hodnotou. Kumulácia kapitálu a využitie tejto výhody aj pre slovenské rozvíjajúce sa firmy by mohla byť signifikantná.
Samozrejme, passporting je len parciálna vec, podmienok na ďalší rozvoj a prilákanie zaujímavých projektov na Slovensko je viac. Je to však téma a treba začať konečne rozmýšľať európskym spôsobom.
Tento model funguje v krajinách ako Írsko, Estónsko či Malta, ktoré nastavili priaznivé daňové podmienky a pritiahli veľké množstvo finančných a technologických spoločností. Slovensko má rovnakú možnosť, no doteraz ju nevyužilo.
Namiesto prilákania kapitálu zvyšujeme daňové zaťaženie
Namiesto vytvorenia atraktívneho podnikateľského prostredia Slovensko neustále zvyšuje daňové zaťaženie a dokonca zavádza nové dane, napríklad transakčnú daň, čím vytvára negatívne podmienky na podnikanie. Výsledkom je:
- Odchod firiem do krajín s priaznivejším daňovým systémom (napríklad Česko, Maďarsko, Írsko).
- Ukončenie podnikateľskej činnosti viacerých subjektovpre neúnosné daňové a regulačné náklady.
- Strata daňových príjmov, ktoré štát kompenzuje zavádzaním nových daní, čím sa podnikateľské prostredie ešte viac zhoršuje.
Slovenský kapitálový trh prakticky neexistuje, čo znamená, že akékoľvek očakávania rastu tohto sektora sú minimálne. Transakčná daň je skôr snaha zabiť aj to posledné životaschopné, čo na Slovensku máme.
Existujú subjekty, ktoré sa snažia rozvíjať crowdfunding, fintech či oblasť kryptoaktív, ale v súčasnom nastavení sa väčšina z nich podobá na stroskotancov na opustenom ostrove – sú podvyživené, s nízkym prísunom zdrojov a čakajú na záchranu.
Treba im však vzdať uznanie za odhodlanie a dobrú prácu. Je to sektor budúcnosti. Nielen regulačné a daňové nastavenia, ale aj celkové nastavenie spoločnosti a spoločenské témy v krajine neprispievajú k rozvoju inovácií v týchto oblastiach.
Súčasná daňová politika týkajúca sa napríklad dlhového financovania výrazne obmedzuje možnosti podnikateľov získavať kapitál. Namiesto podpory alternatívnych foriem financovania, ktoré by mohli prispieť k rozvoju inovácií a podnikania na Slovensku, je kapitál zbytočne blokovaný bez reálnej pridanej hodnoty pre ekonomiku.
Práve táto absencia efektívneho kapitálového trhu je jeden z hlavných dôvodov, prečo mnoho perspektívnych projektov hľadá priaznivejšie podmienky v zahraničí. Lepšie nastavenie daňových a legislatívnych stimulov by nielen prilákalo investorov, ale aj priamo podporilo tvorbu pracovných miest a rast celého podnikateľského ekosystému.
Čas na zmenu: Slovensko ako regulačne inteligentná krajina
Je nevyhnutné zvážiť, či vyššiu efektivitu neponúka opačná stratégia – teda vybudovanie Slovenska ako regulačne inteligentnej krajiny, ktorá by naplno využila výhody členstva v EÚ.
Správne nastavené daňové a regulačné podmienky by mohli z našej krajiny spraviť moderné podnikateľské centrum, ktoré by prilákalo zahraničné subjekty a posilnilo hospodársku stabilitu.
Ak chceme prosperovať, musíme prestať odrádzať podnikateľov a namiesto toho im vytvoriť podmienky, v ktorých sa im oplatí na Slovensku ostať a investovať. Kľúčom je atraktívne daňové zaťaženie, moderná regulačná politika a podpora subjektov v regulovaných odvetviach.
Stále nie je neskoro – na obzore sú možnosti, ktorých sa dá chytiť. Je však nevyhnutné, aby sa kompetentní konečne prebudili a prestali riešiť zastupiteľné témy, ktoré majú nulový prínos pre rozvoj Slovenska.
