Už v máji roku 2022 nadobudol účinnosť nový zákon o riešení hroziaceho úpadku, ktorým boli súčasne zmenené a upravené aj ďalšie právne predpisy, a to vo významnej miere zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Obchodný zákonník a ďalšie, ktoré v prevažnej miere nadobudli účinnosť až neskôr, od 17. júla 2022. Nový zákon zaviedol do slovenského právneho poriadku nové inštitúty, postupy a pravidlá, ktorých hlavným účelom je predchádzanie negatívnym dôsledkom ekonomického zlyhania hospodárskych subjektov. V nasledovnom článku vám bližšie predstavíme prijaté zmeny.
Úpadok predstavuje dozaista neželaný stav a nočnú moru každého podnikateľa. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií definuje úpadok ako stav, kedy je dlžník platobne neschopný alebo predĺžený. Nakoľko platobná neschopnosť aj predlženie vedú v drvivej väčšine prípadov k zániku podnikania, rozhodol sa zákonodarca pristúpiť k prijatiu právnej úpravy, ktorá by mohla do istej miery eliminovať riziko vyhlásenia konkurzu a predísť tak zániku podniku. Reč je o zákone č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 17.07.2022 a ktorým bola do Slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica o reštrukturalizácií a insolvencií.
Tento zákon upravuje niektoré nástroje napomáhajúce riešiť hroziaci úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorými sú verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia. Prijatím tohto zákona zároveň došlo aj k novelizácií ďalších právnych predpisov, napríklad Obchodného zákonníka ale aj Zákona o konkurze a reštrukturalizácií.
Rezort hospodárstva pripravil s ohľadom na novú právnu úpravu praktické usmernenia pre malých a stredných podnikateľov, ktoré sú dostupné na webovej stránke Ministerstva, a to aj v anglickom jazyku. Tieto usmernenia a príručky majú napomôcť v orientovaní sa v novej legislatíve a ozrejmiť postupy a spôsoby využívania jednotlivých inštitútov. Ministerstvo takisto pripravilo príručku pre podnikateľov pre preventívnu reštrukturalizáciu a využitie poradenských služieb v tejto oblasti, ktorá môže byť s ohľadom na čerstvosť právnej úpravy vhodným pomocníkom.
Vyššie sme uviedli, že za úpadok je považovaný stav, kedy je dlžník buď platobne neschopný alebo predĺžený. Zjednodušene povedané, za predĺženého sa dlžník považuje v tom prípade, pokiaľ má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Táto definícia zostala aj prijatím nového zákona nezmenená. Čo je však podstatné uviesť, zmena nastala v definícií platobnej neschopnosti. Stará právna úprava považovala dlžníka za platobne neschopného vtedy, pokiaľ mal tento minimálne 2 záväzky voči dvom rôznym veriteľom po splatnosti dlhšie ako 30 dní. S účinnosťou zákona o hroziacom úpadku však nastala zmena, a uvedená lehota bola z 30 dní predĺžená až na 90 dní. Pri fyzickej osobe platí, že táto je platobne neschopná, pokiaľ nie je schopná splniť čo i len jeden finančný záväzok viac ako 180 dní po lehote splatnosti.
Vysvetlili sme si, čo je to úpadok, platobná neschopnosť a aj predĺženie. Čo však nový zákon o hroziacom úpadku skutočne prináša?
Ako uvádza dôvodová správa, nová právna úprava má predstavovať účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Základným cieľom zákona je „poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“. Je dôležité uviesť, že takýmito preventívnymi opatreniami a predchádzaním insolventným konaniam sa nie len zvyšuje miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, ale zároveň sa zachovávajú vytvorené pracovné miesta a napr. aj know-how podnikateľa.
Aké možnosti riešenia tento zákon zavádza?
Pre naplnenie týchto cieľov bolo zavedených aj niekoľko nových inštitútov, ako napríklad preventívna reštrukturalizácia, dočasná ochrana alebo takzvané nástroje včasného varovania. Ďalej si podrobnejšie popíšeme jednotlivé dostupné inštitúty.
Preventívna reštrukturalizácia
Zákon ďalej zavádza preventívnu reštrukturalizáciu ako nový spôsob ozdravovania obchodných spoločností. V preventívnej reštrukturalizácií môže dlžník riešiť svoj hroziaci úpadok prostredníctvom ozdravného plánu, ktorý zákon označuje ako verejný preventívny reštrukturalizačný plán a ktorého splnenie musí byť reálne. Preventívna reštrukturalizácia je v porovnaní s „klasickou“ podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií jednoduchšia a menej finančne náročná. Ozdravný plán môže dlžník vypracovať sám, alebo môže požiadať o pomoc poradcu v preventívnom konaní, zo zoznamu zverejneného na webovej stránke Ministerstva. Následne musí byť ozdravný plán schválený veriteľmi a súdom.
Zákon zavádza 2 formy preventívnej reštrukturalizácie – verejnú a neverejnú. Základný rozdiel je v tom, že neverejná preventívna reštrukturalizácia môže prebiehať len s veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Naproti tomu, verejná preventívna reštrukturalizácia je možná so všetkými veriteľmi.
Výhodou neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je priestor pre podnikateľa sústrediť sa na najväčšie záväzky, v menej formálnom procese a v užšom kontakte s veriteľmi.
Výhodou verejnej preventívnej reštrukturalizácie, vzhľadom na zahrnutie všetkých veriteľov, je komplexné riešenie záväzkov podnikateľa, pričom k tomuto dochádza stále v relatívne krátkom čase. V tomto prípade však dlžník musí byť v čase podávania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Priebeh preventívnej reštrukturalizácie
Verejná preventívna reštrukturalizácia prebieha v niekoľkých krokoch, v rámci ktorých je dlžník povinný spĺňať viacero povinností a požiadaviek predpokladaných zákonom. Jej proces by sme mohli rozdeliť na niekoľko častí.
- V prvom kroku je potrebné, aby sa dlžník v čo najvyššej možnej miere pripravil na samotnú preventívnu reštrukturalizáciu. Zamerať sa treba najmä na § 10 zákona, ktorý stanovuje podmienky, za splnenia ktorých dôjde k povoleniu preventívnej reštrukturalizácie, resp. naopak vymedzuje prípady, kedy súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí, napríklad ak je dlžník v likvidácií alebo existujú dôvody na zrušenie dlžníka a pod.
- Pokiaľ sú splnené podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podá dlžník príslušnému súdu návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Návrh sa podáva výlučne elektronicky a okrem všeobecných náležitostí podania musí obsahovať aj vyhlásenie dlžníka o splnení podmienok na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie a koncept verejného plánu (Náležitosti tohto verejného plánu a jeho konceptu sú uvedené nižšie).
- Pokiaľ súd v súlade s § 10 zákona povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu je dlžník povinný zvolať informatívnu schôdzu tak, aby sa konala najskôr 15 dní a najneskôr 20 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Právo zúčastniť sa informatívnej schôdze má každý, kto o sebe tvrdí, že je veriteľom dlžníka. Základnou úlohou tejto informatívnej schôdze je oboznámenie veriteľov s konceptom verejného plánu dlžníka, teda spôsobom jeho ozdravenia.
- Následne je dlžník povinný zvolať schôdzu veriteľov. Táto sa musí konať najskôr 60 dní a najneskôr 70 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, pričom je vedená dlžníkom. Základnou úlohou schôdze veriteľov je schválenie verejného plánu veriteľským výborom. Veriteľský výbor má troch alebo piatich členov a jeho činnosť riadi predseda veriteľského výboru. Jeho úlohy sú vymedzené v § 33 zákona, pričom podstata jeho činnosti spočíva vo vykonávaní dohľadu nad činnosťou dlžníka počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
- Po schválení verejného plánu je dlžník povinný v sedemdňovej lehote podať návrh na potvrdenie verejného plánu súdom. Tento ho buď potvrdí alebo zamietne. Zamietne ho najmä v prípade, kedy neboli dodržané pravidlá prípravy, tvorby a schvaľovania verejného plánu, verejný plán je neurčitý alebo nezrozumiteľný alebo nové financovanie potrebné na plnenie verejného plánu nespravodlivo poškodzuje záujmy veriteľov. Kompletný výpočet dôvodov pre jeho zamietnutie je uvedený v § 45 ods. 1 zákona. Podotýkame však, že pokiaľ aj súd návrh verejného plánu neschváli, dlžník nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dôležité je si uvedomiť, že dlžník sa stále nachádza v stave „hroziaceho úpadku“ a nie priamo v „úpadku“.
- Pokiaľ však súd verejný preventívny reštrukturalizačný plán schváli, tento sa stáva pre dlžníka záväzným a dlžník sa zaväzuje ho dodržiavať a plniť. V záujme zvýšenia právnej istotu veriteľov je možné vo verejnom pláne určiť, že na čas jeho plnenia sa zavádza dozorná správa, ktorej úlohou je dohliadať a kontrolovať podnikateľskú činnosťou dlžníka, a to v súlade so schváleným verejným plánom.
Verejný preventívny reštrukturalizačný plán
Zákon stanovuje niekoľko základných kritérií, ktoré musí verejný reštrukturalizačný plán spĺňať, a to napríklad zrozumiteľnosť, reálnosť, udržateľnosť a spravodlivosť v zmysle spravodlivého rozdelenia hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov.
Verejný preventívny reštrukturalizačný plán sa delí na tri časti – (i) úvodná časť, (ii) opisná časť a (iii) záväzná časť.
Úvodná časť obsahuje základné identifikačné údaje ako označenie dlžníka označenie správcu a príslušného súdu. V opisnej časti (§ 36 ods. 3 zákona) dlžník vymedzí napríklad podrobný opis svojej ekonomickej situácie, označí dotknutých veriteľov a uvedie predpokladanú mieru uspokojenia každého dotknutého veriteľa v najlepšom alternatívnom scenári. V záväznej časti (§ 36 ods. 4 zákona) dlžník opíše spôsob nakladania s majetkom, označí subjekty, ktoré poskytujú dlžníkovi financovanie alebo opíše iné právne vzťahy, ktoré majú na základe verejného plánu vzniknúť.
K verejnému preventívnemu reštrukturalizačnému plánu sa prikladá napríklad zoznam veriteľov, zoznam majetku, zoznam spriaznených osôb alebo zoznam zamestnancov. Konečný výpočet príloh je uvedený v § 36 ods. 6 zákona.
V zmysle § 8 zákona musí koncept verejného plánu obsahovať náležitosti verejného plánu podľa § 36, t. j. v zásade všetky vyššie uvedené náležitosti.
Dočasná ochrana
Dočasná ochrana predstavuje inštitút vytvorený zákonom, v zmysle ktorého má byť dlžníkovi poskytnutý dostatočný vecný a najmä časový priestor pre účinné dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, teda ozdravenie podniku.
Dočasná ochrana podľa novej právnej úpravy bude predstavovať trojmesačné obdobie (ktoré môže byť následne na návrh dlžníka predĺžené o ďalšie 3 mesiace), počas ktorého dlžník nemusí podať návrh na vyhlásenie konkurzu a už začaté konania sa prerušia. Dôležité je však uviesť, že na to, aby bola dočasná ochrana dlžníka povolená, je potrebné získať súhlas väčšiny veriteľov z veriteľského výboru.
Zavedenie dočasnej ochrany má pre dlžníka niekoľko pozitívnych účinkov napríklad:
- dlžník nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu a počas dočasnej ochrany nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu; už začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preruší;
- počas dočasnej ochrany nie je možné viesť voči dlžníkovi exekučné konanie;
- počas dočasnej ochrany nie je možné voči dlžníkovi začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi a takéto zabezpečovacie právo vykonať.
Dočasná ochrana predstavuje pre dlžníka jednoznačne priaznivý inštitút, ktorý ho po určitý čas ochraňuje pred negatívnymi vplyvmi, ktoré so sebou prináša konkurz, exekúcia alebo výkon zabezpečovacieho práva. Teda dlžník môže naďalej zabezpečovať chod prevádzky jeho podniku a súčasne sa zamerať na efektívne riešenie hroziaceho úpadku. Výhodou je, že účinky dočasnej ochrany pôsobia generálne, t. j. voči všetkým veriteľom dlžníka. To znamená, že neexistujú veritelia s privilegovaným postavením, ktorí by mohli účinky poskytnutej dočasnej ochrany obísť a podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo začať s výkonom rozhodnutia.
Poradca v preventívnom konaní
Novinkou je aj zavedenie funkcie poradcu v preventívnom konaní. Zákon ustanovuje, že štatutárny orgán dlžníka zváži využitie poradcu, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie, ktoré je potrebné pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka, a požíva dôveru relevantných veriteľov. Úlohou poradcu je napríklad vypracovať projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, skúmať obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti, alebo napríklad skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka. Dlžník môže využiť poradcu v preventívnom konaní prakticky počas celého konania, a to už od obdobia, ktoré bezprostredne predchádza začatiu konania o povolenie preventívnej reštrukturalizácie až po jeho skončenie, kedy bude dlžník „ozdravený“.
Funkcia poradcu je vykonávaná za odplatu, pričom výška odplaty má byť primeraná. Za primeranú sa považuje v tom prípade, ak v súhrne nie je vyššia ako jedno percento z obratu dlžníka za posledný kalendárny rok. Z pohľadu dlžníka je určite vhodné požiadať o pomoc poradcu, najmä v prípade, kedy dlžník nemá dostatočné ekonomické a právne znalosti, nakoľko poradca v preventívnom konaní je garantom odbornosti a zo svojej pozície by mal byť zárukou poskytnutých kvalitných služieb. Nevýhodou však bude ďalšie finančné zaťaženie úpadcu. Zákon nelimituje využitie služby len jedného poradcu, preto dlžník môže využiť služby viacerých poradcov, napríklad advokáta a daňového poradcu súčasne.
Ministerstvo hospodárstva je povinné na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam poradcov pre malé a stredné podniky v prípade hroziaceho úpadku, pričom ku dňu vydania tohto článku je v tomto zozname zapísaných viac ako 50 subjektov, prevažne z právneho prostredia. Kompletný zoznam je dostupný tu.
V prípade verejnej preventívnej reštrukturalizácie je dlžník povinný využiť poradcu, pokiaľ nezíska súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1 zákona.
Osobitné procesné ustanovenia a kauzálna príslušnosť súdov
Nová právna úprava priniesla aj zavedenie kauzálnej príslušnosti súdov pre konania na riešenie hroziaceho úpadku. Zákon určuje tri kauzálne príslušné okresné súdy, na ktoré sa môže obrátiť dlžník so svojim návrhom na povolenie preventívnej verejnej reštrukturalizácie. Konkrétne sú nimi Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove, ďalej Okresný súd Žilina pre obvody Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne a posledným je Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnava a Krajského súdu v Bratislave. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie príslušnosti súdu je sídlo dlžníka v čase podávanie návrhu. O opravnom prostriedku (odvolaní) bude rozhodovať výlučne Krajský súd v Banskej Bystrici.
Vplyv zákona o hroziacom úpadku na iné právne predpisy
Nakoľko je problematika hroziaceho úpadku bezprostredne spojená so zákonom o konkurze a reštrukturalizácií, zmeny nastali aj v tomto právnom predpise, pričom boli prijaté aj iné zmeny pre zlepšenie a zjednodušenie procesov. Došlo k zmene v definícií platobnej neschopnosti, uvedenej vyššie, doplnila sa definícia hroziaceho úpadku a povinností dlžníka v súvislosti s hroziacim úpadkom, ale napr. aj domnienka platobnej schopnosti. Významnou zmenou je povinnosť dlžníka podať návrhu na vyhlásenie konkurzu už aj v prípade platobnej neschopnosti (do 16.7.2022 bola povinnosť len pri predlžení) a tiež zákaz dlžníka, ktorý sa dozvedel alebo mohol dozvedieť (pri zachovaní odbornej starostlivosti) o svojom úpadku plniť splatné peňažné pohľadávky v rozsahu vyššom než by na veriteľa pripadali pri uspokojení v rámci konkurzu (ak by bol vyhlásený). Tento zákaz, resp. tomu korelujúca povinnosť dlžníka nesplniť peňažný záväzok vo vyššej sume, platí už od samotného okamihu, kedy sa dlžník o svojom úpadku dozvedel alebo mohol dozvedieť pri zachovaní odbornej starostlivosti, t. j. bez ohľadu na to, či už bol/nebol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.
Ďalšie podrobnosti, týkajúce sa určovania platobnej neschopnosti a hroziacej platobnej neschopnosti upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 197/2022 Z. z.
Ostatné zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii sa dotkli aj podávania prihlášok, ktoré je po novom možné podávať výlučne elektronicky a len správcovi. Veriteľ teda nie je ďalej povinný doručovať jeden rovnopis prihlášky súdu. Upozorňujeme však, že v platnosti stále zostáva 45 dňová hmotnoprávna lehota na doručenie prihlášky, v zmysle ktorej platí, že prihlášku musí byť v posledný deň lehoty doručená, jej samotné odoslanie nepostačuje. Ďalšou novinkou je možnosť zvolávania schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie, čo určite vnímame ako pozitívnu zmenu, ktorá môže prispieť k efektívnosti a lepšej dostupnosti samotných schôdzí. Zmenili sa aj termíny pre zvolanie prvej schôdze veriteľov. Podľa pôvodnej právnej úpravy sa mala prvá schôdza veriteľov zvolať nie skôr ako 15. deň a nie neskôr ako 20. deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Po novom sa má prvá schôdza veriteľov konať nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, a teda vytvoril sa väčší časový priestor.
Zákon o hroziacom úpadku sa ďalej dotkol aj znenia Obchodného zákonníka v ktorom sa rozšírila definícia spoločnosti v kríze, za ktorú sa po novom považuje aj spoločnosť ktorej úpadok hrozí, t. j. nemusí sa nachádzať priamo v stave úpadku.
Prijatím zákona sa do slovenského právneho poriadku transponovala smernica EÚ. Prijatie zákona o hroziacom úpadku vnímame pozitívne avšak jeho prínos ukáže až reálna prax a využívanie dostupných nových riešení. Včasné odhalenie hroziaceho úpadku a jeho aktívne riešenie môžu prispieť k zachovaniu existencie mnohých podnikov. Pokiaľ si aj podnikateľ sám nebude vedieť v danej situácií poradiť, môže o pomoc požiadať niektorého z poradcov v preventívnom konaní. Zároveň môže požiadať o poskytnutie dočasnej ochrany, čím získa minimálne trojmesačný časový priestor na riešenie nepriaznivej finančnej situácie.
