Crowdfunding sa v súčasnosti teší mimoriadnej popularite vo sfére podnikania. Ešte donedávna mu však chýbala plnohodnotná právna úprava, či už na vnútroštátnej, alebo európskej úrovni. Vďaka Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo dňa 7.10.2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie“) sa ale crowdfunding stane legislatívne regulovanou činnosťou.
Jasný zámer európskych normotvorcov regulovať činnosť subjektov prevádzkujúcich crowdfundingové platformy vyplýval už z návrhu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie z 8. marca 2018 (viď. článok Crowdfunding: kolektívne financovanie a plánovaná legislatívna úprava). Tento legislatívny zámer bol pretavený do Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie“) po vyše dva a pól roka od prijatia jeho návrhu a len pár dní po prijatí návrhov troch nariadení a jednej smernice tvoriacich tzv. Digital finance package, ktorých predmetom je regulácia trhov s kryptoaktívami, zavedenie pilotného režimu pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a požiadavky týkajúce sa digitálnej prevádzkovej odolnosti finančných inštitúcií. Európsky finančný sektor a osobitne oblasť inovatívnych spôsobov financovania tak zažívajú „digitálnu“ regulačnú revolúciu, ktorej podstatnou súčasťou je práve Nariadenie o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie.
Pojem „crowdfunding“ donedávna nemal ustálený slovenský ekvivalent, prípadne sa slovenské pomenovanie tejto inovatívnej formy financovania vôbec nepoužívalo. Nariadenie o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie však vo svojom článku 2 ods. 1 písm. a) zavádza legislatívnu definíciu pojmu „služba hromadného financovania“, ktorou je v zmysle uvedeného ustanovenia „spárovanie záujmov investorov a vlastníkov projektov o financovanie podnikania prostredníctvom využívania platformy hromadného financovania, ktorá zahŕňa ktorúkoľvek z týchto činností:
- uľahčenie poskytovania pôžičiek;
- ii) umiestňovanie finančných nástrojov bez pevného záväzku uvedené v bode 7 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ (MiFID II – poz. red.) v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi a prijatými nástrojmi na účely hromadného financovania, ktoré emitovali vlastníci projektov alebo účelovo vytvorený subjekt, a prijímanie a postúpenie pokynov klientov uvedené v bode 1 uvedeného oddielu v súvislosti s uvedenými prevoditeľnými cennými papiermi a prijatými nástrojmi na účely hromadného financovania;“
K pojmu služby hromadného investovania samozrejme korešponduje pomenovanie regulovaného subjektu, ktorým bude poskytovateľ služieb hromadného financovania, ktorým je právnická osoba poskytujúca služby hromadného financovania, najmä prostredníctvom platformy hromadného financovania, t. j. verejne prístupného internetového informačného systému. Zvyk z oblasti regulácie finančného trhu automaticky sugeruje, že orgánom povoľujúcim činnosť poskytovateľov služieb hromadného financovania a vykonávania dohľadu nad nimi bude v rámci Slovenskej republiky Národná banka Slovenska, avšak v skutočnosti to tak nemusí byť. V zmysle článku 29 Nariadenia o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie Slovenská republika určí príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie úloh a povinností ustanovených v tomto nariadení a informuje o tom Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, pričom takýchto orgánov môže určiť aj viacero. Z povahy predmetného nariadenia možno predpokladať, že za príslušný orgán bude ustanovené Ministerstvo financií Slovenskej republiky, alebo práve Národná banka Slovenska.
V procese hromadného investovania vystupujú okrem poskytovateľov služieb hromadného financovania aj ich klienti, ktorými sú investori a vlastníci projektov. Investorom je v zmysle článku 2 ods. 1 písm. i) „j každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prostredníctvom platformy hromadného financovania poskytuje pôžičky alebo nadobúda prevoditeľné cenné papiere alebo prijaté nástroje na účely hromadného financovania.“ Zaujímavosťou v tomto smere je delenie na „sofistikovaných“ a „nesofistikovaných“ investorov, pričom definícia sofistikovaného investora je spätá s definíciou profesionálneho klienta uvedenej v ustanovení oddielu I bodu 1, 2, 3 alebo 4 prílohy II k smernici 2014/65/EÚ (MiFID II – poz. red.) s doplnením o ďalšiu množinu osôb spĺňajúcich kritériá s postupom stanoveným v prílohe II predmetného Nariadenia. Nesofistikovaným investorom je, ako býva zvykom pri obdobných definíciách v rámci regulácie finančného trhu, investor, ktorý nie je sofistikovaným investorom. Vlastníkom projektu je zas v zmysle článku 2 ods. 1 písm. h) „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa snaží získať financovanie prostredníctvom platformy hromadného financovania“ a projektom hromadného financovania je v zmysle písm. l) predmetného ustanovenia „podnikateľská činnosť alebo činnosti, na ktoré sa vlastník projektu usiluje získať financie prostredníctvom ponuky hromadného financovania.“
Podstatnou zložkou motivácie normotvorcu prijať Nariadenie o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie, resp. najnižšie poschodia pomyselnej Maslowovej regulačnej pyramídy sú ochrana spotrebiteľov (resp. investorov), snaha o dobudovanie únie kapitálových trhov (hlavne elimináciou rozdielov medzi existujúcimi vnútroštátnymi pravidlami brániacimi cezhraničnému poskytovaniu služieb a spôsobujúcimi fragmentáciu vnútorného trhu) a snaha uľahčiť malým a stredným podnikom prístup k financovaniu, najmä prostredníctvom takejto inovatívnej formy financovania, ktorá okrem poskytnutia alternatívneho zdroja financovania môže ponúknuť podnikom aj ďalšie výhody, ako napr. potvrdenie podnikateľskej myšlienky, prístup k veľkému počtu ľudí poskytujúcich náhľad na informácie a know-how a rovnako môže byť aj silným marketingovým nástrojom.
Tím Hronček & Partners, s. r. o. je v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami pripravený poskytnúť Vám kompletné právne poradenstvo na získanie povolenia pre vykonávanie služieb hromadného financovania (crowdfundingu). Viac informácií sa dočítate v portfóliu našich služieb v sekcii Ostatné služby.
