Obranný priemysel zaznamenáva v posledných rokoch dynamický rast, a to najmä v dôsledku geopolitického napätia a zvyšovania obranných rozpočtov. Aké sú kľúčové faktory tohto trendu? Ako vplýva na podnikateľské prostredie a legislatívu? V rozhovore s Michaelou Mokrou z advokátskej kancelárie Hronček & Partners sa dozviete, aké podmienky musia spĺňať spoločnosti obchodujúce s výrobkami obranného priemyslu, aké bezpečnostné požiadavky musia dodržiavať a aké výzvy ich čakajú v administratívnych konaniach.
V posledných rokoch zaznamenávame výrazný rozmach obranného priemyslu. Čo podľa vás spôsobilo tento trend?
Hlavným faktorom je určite zvýšené geopolitické napätie aj prebiehajúce vojenské konflikty, prioritne konflikt na Ukrajine, ktoré vedú k zvyšovaniu obranných rozpočtov jednotlivých krajín a zvyšujú dopyt po zbrojárskych produktoch na účely obrany alebo bezpečnostných operácií. Štáty sa snažia posilniť svoju obranyschopnosť, čo prirodzene zvyšuje dopyt po vojenskej technike, zbraniach, munícii a iných výrobkoch obranného priemyslu alebo komponentoch na ich výrobu. Tento trend je viditeľný nielen v Európe, ale aj v globálnom meradle. Subjekty z odvetvia obranného priemyslu dnes výrazne investujú do výskumu a vývoja, čo prirodzene priťahuje kapitál, talent aj pozornosť verejných inštitúcií. Naopak niektoré tradičné strojárske odvetvia sprevádza útlm, čo prirodzene vedie podniky k transformácii svojich výskumných a výrobných kapacít na oblasť obranného priemyslu. Zbrojársky priemysel pritom nie je len o zbraniach v tradičnom ponímaní – stúpa význam rôznych podporných systémov, ako sú elektronické alebo komunikačné technológie pre obranu, čo otvára priestor aj strojárskym firmám pôvodne zameraným na iné oblasti, u nás najmä automotive, preorientovať svoj vývoj a výrobu aj na túto oblasť.
S týmto rastom sa zvyšuje aj dopyt po povoleniach na výrobu a obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Vnímate, že úrady sú preťažené týmito žiadosťami?
Určite môžeme hovoriť o zvýšenom administratívnom zaťažení pre príslušné štátne orgány, či už ide o licenčné oddelenia ministerstiev ale najmä o Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Spolupráca s odborníkmi môže tento proces výrazne zefektívniť a urýchliť. Z našej praxe vieme, že je veľmi dôležitá dôslednosť vypracovania dokumentácie. Ak nás klienti oslovia až v momente, kedy majú v rámci administratívnych konaní nejaký problém, ako napríklad že sa im opakovane vracajú dokumenty na zmeny a doplnenia, pričom každé takéto doplnenie je súčasne spojené s predĺžením procesných lehôt, je už pre nás náročnejšie reagovať na maximálne zefektívnenie administratívneho procesu a môže v určitých prípadoch dokonca byť jednoduchšie a časovo menej náročné žiadosť vypracovať a podať nanovo.
Otázkam priemyselnej bezpečnosti sa venujeme už dlhodobo a vďaka tomu máme dostatočné know-how aj dôsledne spracovanú vzorovú dokumentáciu, kde vopred predvídame aj taký obsah dokumentácie a prílohy žiadosti, o ktorých z našich skúseností už vieme, že príslušné orgány ich zvyknú v rámci obsahového posúdenia žiadosti vyžadovať, čím sa snažíme vopred minimalizovať potrebu prípadných doplnení a predlžovania konania. Aj úrad samozrejme inak pristúpi k dokumentácii, ktorá má preňho známu a prehľadnú formu a je štruktúrovaná za účelom najjednoduchšieho posúdenia. Naše skúsenosti z predchádzajúcich konaní na NBÚ, ale najmä skúsenosti kolegov a partnerov ktorí v minulosti dlhodobo v daných inštitúciách aj pôsobili, preto vedia klientom pomôcť zefektívniť a urýchliť samotné získanie príslušných potvrdení a povolení a v tomto smere sme aj pre samotný úrad dobrým partnerom na komunikáciu v konaní.
Čo všetko musí spoločnosť spĺňať, aby mohla obchodovať v obrannom sektore?
Zákon č. 392/2011 Z. z. reguluje podmienky obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a sprostredkovateľskú činnosť pri obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu, upravuje transfer výrobkov obranného priemyslu a stanovuje kontrolu zahraničnoobchodnej činnosti s výrobkami obranného priemyslu. V prvom rade na určenie zákonných povinností u klientov rozlišujeme, či sú len v postavení obchodníka alebo aj výrobcu výrobkov obranného priemyslu.
Zákonná definícia činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu je koncipovaná skutočne široko a formálne a spadajú sem všetky zmluvné vzťahy, ktoré predstavujú predaj alebo kúpu výrobkov obranného priemyslu, zahraničnoobchodnú činnosť s výrobkami obranného priemyslu a ich transfer a sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu. Súčasne sem padajú aj akékoľvek ďalšie predzmluvné a zmluvné vzťahy súvisiace s obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu.
Obchodovať s výrobkami obranného priemyslu a vykonávať sprostredkovateľskú činnosť môže len osoba, ktorá splní zákonom stanovené podmienky a získa na túto činnosť príslušné povolenie. Povolenie na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť sa vydáva na dobu nie dlhšiu ako päť rokov, preto je potrebné túto dobu sledovať a včas udelené povolenie obnoviť tak, aby bola zabezpečená kontinuita podnikania.
Okrem Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa na režime povoľovania výrobkov obranného priemyslu a sprostredkovateľskej činnosti podieľajú aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky.
Samotná žiadosť musí byť okrem iného doložená úradne osvedčenou kópiou potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiadateľa.
Jednou z podmienok žiadateľa o povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu je teda predloženie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti. Aké sú základné požiadavky na priemyselnú bezpečnosť podnikateľa?
Priemyselná bezpečnosť predstavuje súhrn opatrení a podmienok ochrany utajovaných skutočností vzťahujúcich sa na podnikateľa. Každá spoločnosť v tomto sektore musí spĺňať prísne bezpečnostné štandardy, ktoré sa týkajú ochrany utajovaných skutočností, fyzickej a objektovej bezpečnosti, ako aj kybernetickej bezpečnosti.
To znamená, že spoločnosť musí spĺňať príslušné povinnosti v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností, súčasťou čoho je, že členovia štatutárneho orgánu musia získať bezpečnostnú previerku na príslušný stupeň utajenia v závislosti od povahy plánovanej vykonávanej činnosti, a teda sú preverení z hľadiska bezúhonnosti, dôveryhodnosti a bezpečnostných rizík. Okrem toho je potrebné, aby spoločnosť mala v internej dokumentácii popísané a riadne implementované primerané opatrenia a mechanizmy na ochranu budov a priestorov, v ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, aby tieto boli chránené pred prístupom nepovolaných osôb. Ďalšou súčasťou podmienok pre získanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti môže byť vypracovanie bezpečnostného projektu na technické prostriedky a certifikácia technických prostriedkov. NBÚ kontroluje tiež vlastnícku štruktúru spoločnosti, financie a prepojenia na zahraničné subjekty.
Priemyselná bezpečnosť sa riadi rôznymi stupňami utajenia. Aké úrovne utajenia poznáme?
Rozlišujeme štyri základné stupne utajenia:
Vyhradené (Restricted): ide o najnižší stupeň utajenia sa viaže na skutočnosti, pri ktorých by neoprávnená manipulácia mohla zapríčiniť poškodenie záujmov občanov alebo štátnych orgánov, čo by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.
Dôverné (Confidential): Ide o informácie, pri ktorých by neoprávnené nakladanie mohlo spôsobiť poškodenie štátnych záujmov, verejných záujmov alebo iných právom chránených záujmov – napríklad záujmov štátneho orgánu.
Tajné (Secret): Ich neoprávnené zverejnenie by mohlo vážne ohroziť zahraničnopolitické postavenie, obranu, bezpečnosť a záujmy štátu v medzinárodnej a ekonomickej oblasti, a tým by mohla vzniknúť vážna ujma na záujmoch štátu, únie alebo aliancie;
Prísne tajné (Top Secret): ide o najvyšší stupeň ochrany, kde únik informácií môže mať za následok vážne ohrozenie ústavnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu alebo by mohli vzniknúť nenahraditeľné a vážne škody v oblasti obrany, bezpečnosti, ekonomických záujmov, zahraničnej politiky alebo medzinárodných vzťahov, a tým by mohla vzniknúť mimoriadne vážna ujma na záujmoch Slovenskej republiky.
Každá z týchto úrovní vyžaduje špecifické bezpečnostné opatrenia. Dôležité je, aby všetky subjekty zaobchádzajúce s informáciami v danom stupni utajenia disponovali potrebnými previerkami, zabezpečenými priestormi a adekvátnou technickou infraštruktúrou.
Nie každý podnikateľ má pritom jasnú predstavu o svojich potrebách, čo sa týka potrebného stupňa utajenia, ani o konkrétnych opatreniach a mechanizmoch na zabezpečenie súladu s prísnymi legislatívnymi požiadavkami. Platí pritom, že s vyššou úrovňou utajenia prichádzajú prísnejšie podmienky a vyššia časová aj finančná náročnosť realizácie. V spoločnosti Top Privacy sa zameriavame na návrh riešení, ktoré usmerňujú žiadateľov k optimálnej úrovni utajenia. Naše bezpečnostné opatrenia sú navrhnuté tak, aby boli v súlade s legislatívnymi požiadavkami a zároveň minimalizovali finančné náklady pre klientov, pričom zohľadňujeme ich individuálne potreby.
Kedy je povinné zabezpečenie objektu alebo technických prostriedkov?
Michaela Mokrá: Povinné je prakticky vždy, keď sa v danom objekte alebo pri používaní určitých technických prostriedkov nakladá s utajovanými skutočnosťami. Teda ak sú utajované skutočnosti spracúvané elektronicky v rámci technických prostriedkov, je potrebné ich zabezpečenie a riadna certifikácia, to isté platí aj o objektoch a priestoroch, kde sa nachádzajú.
Zahŕňa to celý rad opatrení a nástrojov zabezpečenia, ktoré je potrebné dôsledne nastaviť v súlade s osobitnými potrebami a podmienkami každého subjektu, ako sú v prípade objektovej bezpečnosti, predovšetkým prístupové bezpečnostné kódy, špecifické zámky, kamerové systémy alebo alarmy, ale aj pravidlá vedenia dokumentácie a pravidlá nakladania s ňou, v prípade technických prostriedkov je to najmä kybernetická bezpečnosť a IT nastavenie.
Miera a charakter týchto opatrení často závisia od stupňa utajenia a náročnosti projektov, ktorým sa subjekt venuje. Ak spoločnosť napríklad skladuje alebo vyvíja výrobky spojené s informáciami s vyšším stupňom utajenia, alebo ak sa spoločnosť uchádza o štátne zákazky a pracuje s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa, musí počítať s prísnejšími požiadavkami na zabezpečenie objektu aj technických prostriedkov, čo sa samozrejme odráža aj na nákladoch na tieto opatrenia.
Ako ovplyvňuje spolupráca s EÚ a NATO bezpečnostné požiadavky?
Michaela Mokrá: Zaradenie Slovenska do štruktúr EÚ a NATO znamená, že v rámci ochrany utajovaných skutočností musia subjekty spĺňať nielen národné požiadavky týkajúce sa priemyselnej bezpečnosti podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, ale mnohé štandardy bezpečnosti sú koordinované aj na medzinárodnej úrovni, ktoré je potom takisto potrebné zohľadniť. Tiež je potrebné dbať na medzinárodné záväzky obsiahnuté v rámci medzinárodných zmlúv, ako napríklad aj o uznávaní bezpečnostných previerok osôb z iných štátov, alebo ohľadom zákazu vývozu výrobkov obranného priemyslu do krajín, ktoré nie sú autorizované a podliehajú rôznym sankciám.
Pokiaľ spoločnosť chce spolupracovať na dodávkach výrobkov obranného priemyslu a vojenských projektoch aliancie, musí samozrejme splniť prísnejšie štandardy bezpečnostnej previerky vyžadované zo strany NATO.
Ako prebieha proces získania povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu?
Michaela Mokrá: V prvom rade s klientmi v rámci konzultácii prejdeme ich obchodný model, aby sme identifikovali mieru a stupeň ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa na nich budú vzťahovať, a vo všeobecnosti ich oboznámime so zákonnými podmienkami, ktoré sa týkajú obchodovania s výrobkami obranného priemyslu ako aj priemyselnej bezpečnosti, aby jednak vedeli, aké všetky zákonné požiadavky musia spĺňať a aby sme aj identifikovali prípadné nedostatky, ktoré bude potrebné zosúladiť. Na obchodný model žiadateľa sa pritom pozeráme komplexne a keďže náš tím sa skladá z odborníkov na bezpečnosť aj právnikov, vieme byť nápomocní aj s nastavením dodávateľsko-odberateľských reťazcov prípade s nastavením postavenia žiadateľa v rámci skupiny majetkovo alebo personálne prepojených spoločností.
Prvým krokom je potom spracovanie dokumentácie k priemyselnej bezpečnosti – teda bezpečnostného projektu žiadateľa. Ide o celý rad dokumentácie k fyzickej a objektovej bezpečnosti, v rámci ktorej aj navrhujeme spôsob zabezpečenia chráneného priestoru a objektu, ďalej tiež dokumentácie administratívnej bezpečnosti, v rámci ktorej spracúvame registratúrny plán, a potom smernica personálnej bezpečnosti. Súčasťou je aj bezpečnostný projekt na technický prostriedok a zabezpečenie jeho certifikácie, kde pri nastavení technického prostriedku spolupracujeme s naším partnerským IT technikom. Žiadateľovi asistujeme aj so získaním bezpečnostnej previerky členov štatutárneho orgánu, čo je najmä asistencia a poradenstvo pri vyplňovaní bezpečnostného dotazníka podnikateľa, a následne s podaním žiadosti o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa Národnému bezpečnostnému úradu.
Po podaní žiadosti na Národný bezpečnostný úrad už súbežne pracujeme aj na príprave žiadosti a dokumentácie k získaniu povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, kde musíme Ministerstvu hospodárstva preukázať najmä splnenie kapitálových požiadaviek žiadateľa, jeho bezúhonnosť a vhodnosť členov jeho štatutárneho orgánu, je tiež potrebné identifikovať zodpovedného zástupcu a špecifikovať výrobky obranného priemyslu ako aj jednotlivé spôsoby obchodovania s nimi. Snažíme sa pritom túto žiadosť pripraviť priebežne počas trvania konania na NBÚ tak, aby sme ju vedeli čo najskôr po získaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiadateľa skompletizovať a odoslať, čím sa tiež dá celý proces časovo zefektívniť.
Očakávate sprísnenie legislatívy v tejto oblasti?
Michaela Mokrá: Aktuálne znenie zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je skutočne staré a nereflektuje dostatočne aktuálnu situáciu v odvetví. Z praxe aj zo strany Ministerstva máme informácie o tom, že v niektorých prípadoch prináša komplikácie čo sa výkladu týka, a preto sú v rámci rezortu aktuálne iniciatívy na jeho novelizáciu. Ako bude ale legislatívny proces pokračovať, či sa zákon v dohľadnej dobe podarí novelizovať a či na to bude aj politická vôľa, budeme sledovať. Určite pôjde primárne o modernizáciu zákona, do istej miery očakávame skutočne aj sprísnenie, a to najmä v súvislosti s novými bezpečnostnými hrozbami a technologickým vývojom. Očakávame najmä zlepšenie kontrolných kompetencií príslušných orgánov nad exportom a zvýšený dohľad nad dodávateľskými reťazcami.
Čo sa týka právnej úpravy ochrany utajovaných skutočností, tento zákon nebol novelizovaný od roku 2004, ale aktuálne nemáme informáciu o jeho plánovaných zmenách a takýto návrh ani nie je súčasťou legislatívneho procesu.
Najzásadnejšie a najrýchlejšie zmeny sa vo vzťahu k subjektom podnikajúcim v oblasti obranného priemyslu týkajú oblasti kybernetickej bezpečnosti, kde sa aktuálne aj na európskej úrovni kladie veľký dôraz na modernú reguláciu, ktorá by dokázala lepšie reagovať na rýchly technologický pokrok a bezpečnostné hrozby spojené s informačno-komunikačnými technológiami.
Máte na záver ešte nejaký odkaz alebo myšlienku, ktorú by ste chceli zdieľať ?
Želám dobre pripraveným spoločnostiam, aby napriek náročnej administratíve získali všetky potrebné povolenia a splnili zákonné podmienky tak, aby ich podnikanie v oblasti obranného priemyslu mohlo napredovať. Samozrejme, radi budeme v tomto ohľade pre nich nápomocní, ak sa rozhodnú využiť naše služby a expertízu.
