Koncom minulého roka prijala vláda potencionálne pokrokové nariadenie, týkajúce sa progresu v oblasti udeľovania národného víza vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín.
Toto nariadenie vlády sa týka a je v priamom pôsobení konkrétne s dvomi zákonmi, a to zákonom č. 5/2004 o službách zamestnanosti ako aj zákonom č. 404/2001 o pobyte cudzincov.
Nariadenie je potencionálne pokrokové podľa nášho názoru z toho dôvodu, že určite ho nemožno považovať za posledný ani finálny krok k uľahčeniu možnosti vysokokvalifikovaných cudzincov ako aj celých zahraničných firiem z tretích krajín prísť na Slovensko a vykonávať tu pracovnú a podnikateľskú činnosť, ale práve naopak, je to len jeden z mnohých krokov, ktorý však môže napomôcť k rozvoju našej ekonomiky a pracovnému trhu, ako aj napomôcť kvalitným zahraničným firmám s vysokokvalifikovanými zamestnancami, ktoré sú vo svojich domovských krajinách značne limitované.
Limitované sú zväčša nepriaznivými podmienkami, ktoré častokrát vyplývajú z politického režimu týchto krajín a z problémov, ktoré skrze tento režim pôsobia. Toto nariadenie však podáva pomocnú ruku aj vzdelancom z tretích krajín, ktorí netrpia z dôvodov politických ako skôr ekonomických a túžia po skvalitnenie svojho života. Práve Slovensko by malo byť jednou z krajín, ktorá podá práve takýmto ľuďom “pomocnú ruku“ a pomôže im tak rozvinúť ich potenciál.
Na základe nariadenia 521/2021 by malo byť celkovo v roku 2022 udelených najviac 3000 národných víz. Do tohto počtu sa však nezarátavajú národné víza udelené na účel zamestnania štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak mu pred udelením národného víza na účel zamestnania bolo udelené vízum na účel hľadania si zamestnania, a tak teda 3000 národných víz udelených na základe tohto nariadenia je celkom postačujúce.
Ako sme už spomenuli, udelenie národných víz sa týka vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú jasne vytýčení jednou z troch podmienok, ktorú musia v prípade záujmu o národné víza splniť. Je zrejmé, že pôjde o vysokoškolsky vzdelané osoby, takže v každom prípade musia byť absolventmi takéhoto štúdia, aby vôbec mohli o národné vízum požiadať.
Prvý prípadom sú absolventi vysokoškolského štúdia druhého stupňa vysokej školy v Slovenskej republike alebo v Českej republike, ktorých očakávame, že bude najviac, keďže už samotný výber štúdia v našej alebo susednej Českej republike napovedá o potencionálnom zotrvaní a žiadosti o udelenie takéhoto víza.
Ďalšími podmienkami je alebo absolvovanie prestížnych zahraničných vysokých škôl, ktorých výpočet je pevne nariadením stanovený, alebo absolvovanie minimálne vysokoškolského vzdelania druhého stupňa s tým, že títo absolventi budú zamestnaní na Slovensku v tiež nariadením stanovených zamestnaniach.
Čo sa týka výpočtu zahraničných vysokých škôl, výpočet je veľmi obšírny. Zahŕňa až 500 vysokých škôl, niektorých známejších ako Harvard, Yale či Oxford, ale taktiež vysoké školy z rôznych, pre Slovensko až exotických krajín sveta ako Taiwan alebo Argentína.
Zamestnania, v ktorých by mali absolventi neuvedených vysokých škôl mimo Slovenskej a Českej republiky pracovať sa zameriavajú zväčša na riadiace pozície, teda manažment v oblastiach ako priemysel, doprava alebo finančníctvo. Sú to profesie z oblasti zdravotníctva, profesie v IT ako profesie určené pre ostatných technických špecialistov. Samozrejme sa nepozabudlo ani na vedcov a výskumníkov, o ktorých je na Slovensku, ako aj všade vo svete nesmierny záujem.
Čo sa týka vysokokvalifikovaných jednotlivcov, je toto konkrétne nariadenie vcelku postačujúce na ich príchod a je veľkým prínosom, keďže podmienky sú veľmi obšírne a ich splnenie je pre vysokokvalifikovaných zamestnancov tretích krajín v celku prijateľné.
Otázkou však je, či by bolo možné a vhodné urobiť aj iné opatrenia, ktoré by podporovali nie len presun vysokokvalifikovaných jednotlivcov, ale aj jednotlivcov, ktorý schopnými sú, no nespadajú do výpočtu nariadenia, ako aj príchod celých firiem, ktorý by mohli mať prínos pre SR.
V krajinách tretieho sveta je totiž veľa šikovných ľudí a šikovných a ambicióznych firiem, ktoré majú široký potenciál rastu, no pre podmienky v ktorých sa nachádzajú, je tento potenciál veľmi oklieštený, až nemožný. Preto aj my ako krajiny, by sme sa mohli osobne ponúkať daným firmám a ponúknuť im priestor a podmienky na to, aby prišli ku nám podnikať a rozvíjať svoj potenciál.
Vzorom by nám mohla byť v posledných rokoch Litva, od ktorej Slovensko nemá moc ďaleko, ani čo sa týka ekonomickej vyspelosti ako aj historického pozadia ovplyvneného komunizmom. Litva v posledných rokoch podala a stále podáva pomocnú ruku firmám z Bieloruska, ktoré boli kvôli svojim postojom a odporu k režimu znevýhodňované. Dodnes už cez 80 firiem presunulo alebo presúva svoje podnikanie práve do Litvy, kde majú lepšie vyhliadky a podmienky ako majú doma v Bielorusku.
Jedným z dôvodov, prečo sa Litva v tejto oblasti posunula v pred je aj akčnosť jej vlády, ktorá sama robí opatrenia a pozýva firmy osobne. Príkladom je presun firmy Imaguru, ktorej zamestnanci a vedenie boli politickým režimom znevýhodňovaní a práve predstaviteľka vlády, litovská ministerka hospodárstva Aušrinė Armonaiteová Imaguru telefonicky kontaktovala s návrhom na presťahovanie sa do Litvy.
V tejto oblasti je teda prínosná akcia zo strany vlády a to nie len v oblasti vydávania nariadení a prijímania opatrení, ale v samotnej komunikácii a pozývania firiem, ktoré potenciál byť prínosom našej spoločnosti majú. To by malo byť primárne úlohou ministerstva hospodárstva SR, ktoré by malo byť proaktívne v tejto oblasti, môžeme povedať aj po vzore ministerstva hospodárstva Litvy.
Ďalším riešením pre podporu presunu firiem na Slovensko by mohol byť vznik equity fondu práva na podporou presídlenia firiem z tretích krajín. Vo svete je mnoho firiem, ktoré by mali záujem prísť a vykonávať svoju podnikateľskú činnosť pre nich v lukratívnej krajine ako je Slovensko a podnikať v rámci EÚ, no nemajú dostatočne finančných prostriedkov na presun.
Práve vznik equity fondu by túto problematiku čiastočne vedel vyriešiť, keďže všetky potrebné finančné prostriedky na presun podnikov, ako aj ich hnuteľného či nehnuteľného majetku by bol financovaný práve z tohto fondu. Pre zahraničné firmy by to mohlo byť veľkým lákadlom a samy by prejavovali záujem u nás podnikať.
Nariadenie je dobrým krokom vpred, ale rieši otázku presunu zahraničných firiem na Slovensko len minimálne, až by sme si dovolili tvrdiť, že vôbec, keďže sa zameriava čisto na jednotlivcov s vysokoškolským vzdelaním. Ostatným, ktorí do tejto kategórie nespadajú, problém získania národných víz neuľahčuje. Teda aj v prípade ich prínosu a šikovnosti v rôznych pracovných odvetviach, hlavne manuálnych, po ktorých je na Slovensku veľký dopyt si budú musieť žiadať víza starou a menej zhovievavejšou cestou.
