Slovenský právny poriadok definuje povinnosť zamestnávateľa preplácať dioptrické okuliare (aj keď termín „dioptrické okuliare“ spadá pod pojem „korekčný prostriedok“). Musí zamestnávateľ preplácať dioptrické okuliare každému zamestnancovi? V akej výške?
Slovenský právny poriadok v súvislosti s povinnosťou zamestnávateľa preplácať dioptrické okuliare, nepozná pojem „dioptrické okuliare“ a tento termín spadá pod pojem „korekčný prostriedok“. Povinnosť zamestnávateľa prispievať na korekčný prostriedok upravuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (ďalej aj ako „Nariadenie“), ktoré do slovenskej legislatívy transponuje Smernicu Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami. Dôležitosť upozorniť na Smernicu, ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku je najmä z ohľadom na nový Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-392/21 z 22. decembra 2022 (ďalej aj ako „Rozsudok“), ktorý vyložil znenie Smernice, a tým aj slovenského Nariadenia, ktoré nebolo upravené od jeho vyhlásenia v roku 2006.
Musí zamestnávateľ preplácať dioptrické okuliare každému zamestnancovi?
Na základe § 2 písm. b) sa zamestnancom na účely Nariadenia rozumie „akýkoľvek zamestnanec podľa osobitného predpisu, ktorý používa zariadenie so zobrazovacou jednotkou ako významnú časť svojej práce,“ pričom Úrad verejného zdravotníctva SR určuje, že významná časť práce nie je definovaná ako „viac, ako polovica pracovnej zmeny“. Zobrazovacou jednotkou na účely Nariadenia rozumie „zariadenie s obrazovkou na znázorňovanie abecedno-číslicových alebo grafických znakov bez ohľadu na použitý spôsob zobrazovania“. Ďalej ÚVZ SR uvádza, že sa nejedná len o časové hľadisko, ale pri práci so zobrazovacou jednotkou je potrebné zohľadniť aj náplň práce zamestnanca, ktorá priamo vyžaduje používanie zobrazovacích jednotiek. Nie každý zamestnanec, ktorý má na pracovnom stole zariadenie so zobrazovacou jednotkou, používa toto zariadenie ako významnú časť svojej práce vzhľadom na intenzitu práce a zrakovú záťaž.
Podľa Nariadenia je zamestnávateľ povinný poskytnúť špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovaciu jednotkou, ak výsledky vyšetrení (povinného „obyčajného“ alebo komplexného oftalmologického) preukážu, že je poskytnutie špeciálnych korekčných prostriedkov nevyhnutné. Je teda potrebné, aby bol zamestnávateľ upovedomený o výsledkoch vyšetrení, lebo iba na základe týchto výsledkov zamestnávateľovi vznikne povinnosť poskytnúť zamestnancovi špeciálne korekčné pomôcky.
Rozsudok určil, že ustanovenie o povinnosti zamestnávateľa poskytnúť špeciálne korekčné prostriedky sa má vykladať v tom zmysle, že „‚osobitné korekčné pomôcky‘ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňajú dioptrické okuliare, ktoré majú konkrétne slúžiť na nápravu a prevenciu porúch zraku v súvislosti s prácou zahŕňajúcou zariadenia vybavené obrazovkou. Okrem toho sa tieto ‚osobitné korekčné pomôcky‘ neobmedzujú len na prostriedky používané výlučne v rámci povolania“. ÚVZ SR určuje, že „špeciálnosť“ týchto korekčných pomôcok spočíva v tom, že sú to korekčné prostriedky (okuliare), s ohniskovou vzdialenosťou zodpovedajúcou práci so zobrazovacou jednotkou. Špeciálne korekčné pomôcky nemožno nahradiť bežnými korekčnými prostriedkami.
Akou formou musí zamestnávateľ preplácať dioptrické okuliare? Do akej výšky musí zamestnávateľ preplácať dioptrické okuliare?
Ustanovenie o povinnosti zamestnávateľa znášať náklady spojené s plnením povinností sa má v súlade s Rozsudkom vykladať v tom zmysle, že „povinnosť poskytnúť dotknutým pracovníkom osobitné korekčné prostriedky, stanovená v tomto ustanovení, ktorú má zamestnávateľ, môže byť splnená buď priamym dodaním uvedeného prostriedku zo strany zamestnávateľa, alebo náhradou nevyhnutných nákladov vynaložených pracovníkom, ale nie vyplatením všeobecného mzdového príplatku pracovníkovi“. Smernica, ktorú Nariadenie prebralo, ani Nariadenie samotné, neuvádza pomer, podiel, ani výšku nákladov, ani algoritmus ich výpočtu. Národný inšpektorát práce určuje, že podmienky, za ktorých si zamestnanci môžu žiadať o preplatenie dioptrických okuliarov si určuje sám zamestnávateľ, pričom v prípade preplácania nákladov a zaobstaraním si samostatného prostriedku zo strany zamestnanca, by malo byť upravenie takéhoto postupu interným predpisom v záujme zamestnanca.
Za primeraný spôsob poskytnutia prostriedkov by malo byť považované poskytnutie, ktoré má základ v splnení medicínskeho účelu vyplývajúceho z výsledku vyšetrenia. Keďže Nariadenie bližšie neuvádza pomer, podiel, výšku nákladov, ani algoritmus výpočtu, nemožno povedať, že zamestnávateľ má povinnosť uhradiť zamestnancovi akýkoľvek korekčný prostriedok, ktorý si zamestnanec zakúpi, resp. o ktorý požiada. Nariadenie neurčuje zamestnávateľovi povinnosť vyhovieť zamestnancovej predstave o značke, vyhotovení, dizajne a pod. Z obsahu Nariadenia a viazania povinnosti zamestnávateľa znášať náklady spojené s korekčným prostriedkom zamestnanca na výsledky lekárskeho vyšetrenia možno vyvodiť záver, že zamestnávateľ znáša náklady do výšky splnenia medicínskeho účelu.
