Spoločnosť Meta Platforms Ireland (ďalej len „Meta“) prevádzkuje v EÚ Facebook. Používatelia tým, že sa zaregistrujú na Facebooku, vyjadrujú súhlas so všeobecnými podmienkami vypracovanými Metou, a v dôsledku toho aj so zásadami používania údajov a s cookies. Podľa týchto podmienok Meta zhromažďuje údaje týkajúce sa používateľov na sociálnej sieti aj mimo nej a priraďuje ich k účtom dotknutých používateľov na Facebooku. Pokiaľ ide o posledné uvedené údaje, označované tiež ako „údaje off Facebook“, ide jednak o údaje týkajúce sa navštevovania internetových stránok a aplikácií tretích strán a jednak o údaje o používaní iných online služieb patriacich do skupiny Meta (Instagram a WhatsApp). Takto zhromaždené údaje umožňujú okrem iného personalizovať reklamné správy určené používateľom Facebooku.
Nemecký spolkový úrad pre hospodársku súťaž predovšetkým zakázal, aby sa vo všeobecných podmienkach podmienilo používanie sociálnej siete Facebook súkromnými používateľmi s bydliskom v Nemecku spracúvaním ich údajov off Facebook a aby sa tieto údaje spracúvali bez ich súhlasu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že keďže toto spracúvanie nebolo v súlade s GDPR, predstavuje zneužívanie dominantného postavenia spoločnosťou Meta na nemeckom trhu online sociálnych sietí.
Súdny dvor vo svojom rozsudku konštatoval, že v rámci preskúmania, či došlo k zneužitiu dominantného postavenia podnikom, sa môže ukázať ako nevyhnutné, aby orgán na ochranu hospodárskej súťaže dotknutého členského štátu preskúmal aj súlad správania tohto podniku s inými normami, než sú normy práva hospodárskej súťaže, akými sú pravidlá stanovené v GDPR. Ak však vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže poukáže na porušenie GDPR, nenahrádza dozorné orgány zriadené GDPR. Posúdenie dodržiavania GDPR sa totiž obmedzuje len na účely konštatovania zneužitia dominantného postavenia a uloženia opatrení smerujúcich k ukončeniu tohto zneužívania podľa pravidiel práva hospodárskej súťaže. Aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie GDPR, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže sa musia vzájomne dohodnúť a lojálne spolupracovať s orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie GDPR. Najmä ak sa vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže domnieva, že je potrebné preskúmať súlad správania podniku s GDPR, musí overiť, či toto správanie alebo podobné správanie už boli predmetom rozhodnutia zo strany príslušného vnútroštátneho dozorného orgánu alebo Súdneho dvora. Ak je to tak, nemôže sa od neho odchýliť, avšak môže z neho vyvodiť vlastné závery z hľadiska uplatnenia práva hospodárskej súťaže.
Okrem toho Súdny dvor uviedol, že sa zdá, že spracúvanie údajov spoločnosťou Meta sa týka aj osobitných kategórií údajov, ktorých spracúvanie GDPR v zásade zakazuje. Vnútroštátnemu súdu bude teda prislúchať, aby určil, či niektoré získané údaje môžu skutočne odhaliť takéto informácie bez ohľadu na to, či sa týkajú používateľa tejto sociálnej siete alebo akejkoľvek inej fyzickej osoby. Ak sa spýtame, či je spracúvanie takýchto tzv. „citlivých“ údajov výnimočne dovolené z dôvodu, že ich dotknutá osoba zjavne zverejnila, Súdny dvor spresnil, že samotná skutočnosť, že používateľ navštívi internetové stránky alebo aplikácie, ktoré môžu odhaliť takéto informácie, vôbec neznamená, že zjavne zverejňuje svoje údaje v zmysle GDPR. To isté platí aj v prípade, ak používateľ zadá údaje na takýchto internetových stránkach alebo klikne na tlačidlá výberu na týchto stránkach alebo v aplikáciách, pokiaľ vopred výslovne nevyjadril svoju voľbu zverejniť údaje, ktoré sa ho týkajú, neobmedzenému počtu osôb.
Pokiaľ ide všeobecne o spracúvanie vykonávané spoločnosťou Meta, vrátane spracúvania osobných údajov, Súdny dvor ďalej skúmal, či sa na toto spracúvanie vzťahujú odôvodnenia stanovené v GDPR, na základe ktorých možno spracúvanie údajov vykonané bez súhlasu dotknutej osoby považovať za zákonné. V tomto kontexte sa domnieval, že potreba plniť zmluvu, ktorej je táto osoba zmluvnou stranou, odôvodňuje spornú prax len pod podmienkou, že spracúvanie údajov je objektívne nevyhnutné, takže bez tohto spracúvania by nebolo možné dosiahnuť hlavný predmet zmluvy. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom mal Súdny dvor pochybnosti o tom, či personalizácia obsahov alebo konzistentné a plynulé využívanie služieb poskytovaných skupinou Meta môžu spĺňať tieto kritériá. Navyše podľa Súdneho dvora personalizácia reklamy, ktorou je financovaný Facebook, nemôže ako oprávnený záujem sledovaný spoločnosťou Meta odôvodniť predmetné spracúvanie údajov bez súhlasu dotknutej osoby. Napokon Súdny dvor uviedol, že skutočnosť, že prevádzkovateľ online sociálnej siete má ako prevádzkovateľ dominantné postavenie na trhu sociálnych sietí, sama osebe nebráni tomu, aby používatelia tejto sociálnej siete mohli platne udeliť súhlas so spracúvaním svojich údajov týmto prevádzkovateľom v zmysle článku 4 bodu 11 GDPR. Vzhľadom však na to, že takéto postavenie môže ovplyvniť slobodu voľby týchto používateľov a spôsobiť zjavnú nerovnováhu medzi týmito používateľmi a prevádzkovateľom, je táto okolnosť dôležitým prvkom pri určení, či bol súhlas skutočne poskytnutý platne, a najmä slobodne. To musí samozrejme preukázať prevádzkovateľ.
