Preprava tovarov sa vo všeobecnosti delí na medzinárodnú a vnútroštátnu, pričom medzinárodnú cestnú prepravu upravuje tzv. Dohovor CMR, alebo aj Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. V nasledujúcom článku sa bližšie pozrieme na aspekty cestnej nákladnej dopravy, a to akým spôsobom si možno uplatniť náhradu škody v prípade, že Váš tovar bol počas prepravy poškodený, odcudzený, neskoro doručený a podobne.
Dopravné právo predstavuje odvetvie práva, ktoré upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi dopravcom, teda osobou vykonávajúcou fyzické premiestnenie predmetu prepravy (zásielky) z miesta odoslania do miesta určenia, a s odosielateľom, ktorý sa zaväzuje za vykonanie prepravy dopravcom zaplatiť dohodnú odplatu – prepravné, pričom v praxi do tohto vzťahu často vstupujú aj ďalšie subjekty, ktoré sa na preprave podieľajú, a to najmä zasielatelia, tzv. špeditéri.
Oblasť dopravného práva je upravená ako na vnútroštátnej, tak aj na medzinárodnej úrovni. Na vnútroštátnej je to najmä Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, v ktorom sú upravené najmä záväzkové vzťahy založené na základe zmluvy o preprave (ust. § 610 a nasl.) a na základe zasielateľskej zmluvy (ust. § 601 a nasl.), pričom na medzinárodnej úrovni je pre cestnú dopravu smerodajným právnym predpisom Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý bol prijatý v Ženeve, dňa 19.05.1956 (ďalej ako „Dohovor CMR“).
V rámci vykonávania prepravy sa v praxi častokrát stáva, že samotný právny vzťah sa neriadi individuálne uzatvorenou zmluvou o preprave, ale táto je nahradená všeobecnými obchodnými podmienkami dopravcu alebo odosielateľa. Tieto všeobecné obchodné podmienky musia byť takisto vyhotovené v súlade s platnými právnymi predpismi, a takisto musia reflektovať obsah Dohovoru CMR, nakoľko pokiaľ je preprava vykonávaná v rámci dvoch členských štátov je na takýto právny vzťah tento Dohovor aplikovaný. Podľa článku 1 Dohovoru CMR, cit.: Tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Pri vykonávaní samotnej prepravy nastávajú aj také situácie, kedy jednej zo zmluvných strán vzniká škoda. Táto situácia môže vzniknúť napríklad poškodením prepravovaného tovaru, jeho odcudzením, neskorým doručením a podobne. Je preto nevyhnutné, aby dopravné právo upravovalo aj možnosti náhrady škody. Zodpovednosť za škodu je daná v oboch prípadoch, teda ako vo vzťahu odosielateľ – dopravca, tak aj vo vzťahu dopravca – odosielateľ. Podľa Dohovoru CMR zodpovedá odosielateľ dopravcovi za škodu, ktorá mu vznikne napríklad nepresným a neúplným poskytnutím údajov, ktoré musí obsahovať nákladný list. Odosielateľ takisto zodpovedá dopravcovi za škody spôsobené osobám, na prevádzkových prostriedkoch alebo na iných zásielkach chybami obalu zásielky, ako aj za všetky výdavky vzniknuté z tohto dôvodu.
Zodpovednosť za škodu dopravcu možno označiť ako rozsiahlejšiu, pričom v zmysle Dohovoru CMR dopravca zodpovedá najmä za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Liberačným dôvodom, kedy by sa Dopravca zbavil zodpovednosti za škodu je, ak preukáže, že stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.
Nakoľko sa pohybujeme v oblasti medzinárodného práva, je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že samotný Dohovor CMR stanovuje aj spôsob, výpočet a obmedzenie pri náhrade škody týkajúcej sa poškodenia alebo straty zásielky. Vo všeobecnosti platí, že náhrada škody sa vypočíta z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. Hodnota zásielky sa následne určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, tak podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, tak podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. Dohovor CMR v pôvodnom článku 23 ods. 3 ustanovoval, že cit.: Náhrada škody nesmie presahovať 25 frankov za kilogram chýbajúcej hrubej váhy. Frankom sa rozumie zlatý frank váhy 10/31 gramu a rýdzosti 0,900. Toto ustanovenie bolo pomerne kľúčové, nakoľko limitovalo výšku náhrady škody dopravcu pri strate tovaru. Z dôvodu meniacej sa hodnoty franku a celkovej menovej politiky štátov Dohovoru však bolo nutné pristúpiť k zmene citovaného ustanovenia, pričom v súčasnosti je obmedzenie náhrady škody určené inak. Na základe novelizácie Dohovoru CMR vykonanej prostredníctvom Protokolu k Dohovoru CMR teraz platí, že náhrada škody nesmie prekročiť 8,33 číselnej jednotky za kilogram chýbajúcej celkovej hmotnosti, pričom číselnou jednotkou sa v tomto prípade rozumejú osobitné práva čerpania (Special Drawing Right, - SDR), ako ho definuje Medzinárodný menový fond. Obdobná úprava platí aj v prípade dopravného práva v oblasti leteckej, železničnej ale aj námornej prepravy.
Toto obmedzenie náhrady škody však nie je bezvýhradné a v praxi nastávajú situácie, kedy dopravca zodpovedá aj nad uvedenú hodnotu. Jedná sa o situáciu, kedy je v nákladnom liste, ktorý je podľa Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy, uvedená celková cena zásielky. V prípade, že cena zásielky uvedená v nákladnom liste prevyšuje sumu, ktorú by bol dopravca povinný nahradiť podľa pravidiel vyššie opísaných, je dopravca povinný nahradiť celkovú cenu zásielky, teda cenu zásielky uvedenú v nákladom liste. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na ustanovenie Dohovoru CMR, v zmysle ktorého sa dopravca nemôže domáhať obmedzenia náhrady škody v zmysle čl. 23 ods. 3 v tých prípadoch, keď bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa vec prejednáva považuje za rovnocennú úmyslu (zavinenie často označované ako hrubá nedbanlivosť).
Ďalšou situáciou, kedy dochádza k prelomeniu tohto obmedzenia, je situácia, kedy je v nákladnom liste alebo zmluve o preprave uvedený zvláštny záujem na dodaní, ktorý je vyjadrený príslušnou čiastkou. V takom prípade môže byť od dopravcu požadovaná náhrada ďalších preukázaných škôd až do výšky uvedenej čiastky.
Pokiaľ však nákladný list a ani zmluva o preprave neobsahuje zvláštny záujem na dodaní alebo cenu zásielky, platí, že pri výpočte náhrady škody bude táto suma obmedzená spôsobom upraveným v článku 23 Dohovoru CMR, teda náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti. Ďalej platí, že sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom.
Na tomto mieste si dovolíme poukázať aj na ustanovenie Článku 41 Dohovoru CMR, podľa ktorého cit.: Všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení tohto Dohovoru, sú, s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné. Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy.
Považujeme za dôležité poukázať na existenciu tohto ustanovenia, nakoľko Dohovor CMR obsahuje komplexnú úpravu zodpovednosti za škodu a náhrady škody, no napriek tomu je v praxi takmer pravidlom, že dochádza pri uzatváraní zmlúv o preprave aj k dojednaniu zmluvných pokút pre prípad omeškania s doručením zásielky. Platnosť takto dojednanej zmluvnej pokuty však vzbudzuje isté pochybnosti, nakoľko ako sme už v tomto článku niekoľkokrát poukázali, zodpovednosť dopravcu je Dohovorom CMR obmedzená a stanovuje konkrétne postupy a spôsoby riešenia jednotlivých zodpovedností, medzi inými aj zodpovednosti za omeškanie. Podľa článku 23 ods. 5 Dohovoru CMR, cit.: Ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.
Uvedné ustanovenie je z nášho pohľadu kľúčové, nakoľko jasne limituje výšku škody, ktorú je dopravca povinný nahradiť. Zároveň v spojitosti s článkom 41 Dohovoru CMR možno tvrdiť, že postihovanie dopravcu spôsobom, pri ktorom by nahradil škodu do výšky dovozného a zároveň by bol povinný platiť zmluvnú pokutu, sa prieči ustanoveniam dohovoru CMR, a preto je nevyhnutné ho považovať v súlade s článkom 41 Dohovoru CMR za neplatné, o čom svedčí aj početná zahraničná rozhodovacia prax súdov.
Zahraničná právna prax takisto čoraz častejšie poukazuje na to, že zmluvné pokuty, pri ktorých by bol dopravca povinný napríklad uhradiť 50 EUR za každú jednu začatú hodinu omeškania s vykládkou tovaru, sú nevynútiteľné. Zodpovednosť dopravcu môže byť vyčíslená len s ohľadom na skutočnú škodu, ku ktorej v konkrétnom prípade na základe omeškania došlo. Zahraničná právna prax sa preto takisto prikláňa k názoru, že takéto paušalizované zmluvné pokuty, ktoré by bol dopravca povinný platiť, a to aj v prípade, kedy by ku žiadnej škode nedošlo, sú neplatné.
Odlišne však treba vnímať situáciu, kedy si zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti, ktorá nie je individuálne upravená v Dohovore CMR. V takom prípade máme za to, že sa jedná o platne dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá je zároveň vynútiteľná. Ako príklad možno uviesť zmluvnú pokutu za nedodržania času nakládky. V takom prípade sa jedná o situáciu, ktorá nie je Dohovorom CMR explicitne adresovaná a preto je na zmluvnej voľnosti zmluvných strán, či zmluvnú pokutu pre takýto prípad porušenia povinnosti dojednajú, alebo nie.
Zároveň teda možno na záver uviesť, že zmluvné pokuty, ktoré neodporujú článku 41 Dohovoru CMR, teda také, ktoré neodporujú alebo neobchádzajú priamo alebo nepriamo niektoré z iných ustanovení Dohovoru CMR, možno dojednať a tieto zmluvné pokuty budú platné a zároveň budú (v prípade porušenia povinnosti na ktorú sa vzťahujú) vynútiteľné. Pri individuálnom posudzovaní zmluvných pokút však treba mať zreteľ práve na skutočnosti, či zmluvná pokuta neupravuje zodpovednosť nad rámec Dohovoru CMR, nakoľko v takom prípade by bola aj s ohľadom na zahraničnú judikatúru neplatná. V tejto súvislosti netreba zabúdať ani na moderačné právo súdu (v prípade aplikácie slovenského právneho poriadku), ktorý v prípade sporu o zaplatenie zmluvnej pokuty môže túto zmluvnú pokutu pomerne znížiť v prípade, ak dohodnutá zmluvná pokuta bola neprimeraná vo vzťahu k samotnému zabezpečovanému záväzku.
