Aktuálne často diskutovanou témou v súvislosti s prebiehajúcou neodôvodnenou a nevyprovokovanou ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine a jej politickými dôsledkami je rozširovanie zoznamu fyzických osôb na sankčných zoznamoch Európskej únie (ďalej aj len „EÚ“) a (ne)realizácia sankcií EÚ v niektorých štátoch resp. na iných sankčných zoznamoch. Dôsledky vyplývajúce pre ruských majiteľov (nielen) slovenských obchodných spoločností resp. ich konečných užívateľov výhod sú okrem iného najmä zamedzenie prístupu k finančným prostriedkom z bankových inštitúcií a verejného rozpočtu. Sankcionovanie majiteľov týchto spoločností však v praxi prináša značné komplikácie. V súčasnosti sú vlastnícke štruktúry právnických osôb pomerne zložité a nie vždy sú nevyhnutne transparentné. Ich identifikácia si vyžaduje odborný a opakovaný prieskum, keďže vlastnícke štruktúry nie sú pevne stanovené a môžu sa vyvíjať pomerne dynamicky. Situácia sa vyvíja každým dňom, osôb na sankčné zoznamy pribúda a štátne inštitúcie ešte často neurobili prvý krok voči sankcionovaným. Ak by totiž zablokovali takýmto subjektom „majetok“ aj napriek nejasnej vlastníckej štruktúre, následne by mohli čeliť právnym konzekvenciám. Fyzické osoby nachádzajúce sa na sankčnom zozname majú právo na súdnu ochranu, takže sa po udelení sankcie voči ich osobe môžu obrátiť na súd. Osoba zaradená na tzv. sankčný zoznam, ktorá namieta svoje zaradenie na tento zoznam, môže požiadať o vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb výbory Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov („BR OSN“), Úrad Ombudsmana a mediačných služieb OSN alebo príslušnú pracovnú skupinu Európskej únie.
Pre bližšie pochopenie danej problematiky je potrebné vysvetliť, v čom spočíva samotná podstata sankčného zoznamu. Sankčný zoznam Európskej únie je konsolidovaný zoznam krajín, subjektov a jednotlivcov zapojených alebo podozrivých z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, podliehajúci ekonomickým sankciám zo strany EÚ. Zoznamy sankcionovaných osôb sú súčasťou príloh rezolúcií BR OSN a príloh jednotlivých nariadení EÚ, ktoré zaväzujú všetky finančné inštitúcie členských štátov okamžite zmraziť finančné a ekonomické zdroje sankcionovaných osôb.
V Slovenskej republike bol v oblasti režimu administratívneho výkonu medzinárodných sankcií v súlade s rezolúciami BR OSN vytvorený národný mechanizmus, na základe ktorého je zabezpečený okamžitý proces preberania sankcií BR OSN – zmrazenie aktív sankcionovaných osôb bezodkladne, a to legislatívou o vykonávaní medzinárodných sankcií, zákonom č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOVMS“).
Sankcie EÚ sú prijímané transpozíciou sankčných rezolúcií BR OSN, kedy po vydaní rezolúcie BR OSN je potrebné predmetnú rezolúciu implementovať v čo najkratšom čase do nariadenia EÚ. EÚ však uplatňuje aj svoje vlastné autonómne sankcie v súlade s cieľmi zahraničnej politiky voči niektorým krajinám, ako aj voči osobám, ktoré sú občanmi členských krajín EÚ. Ekonomické sankcie sú základnou súčasťou spoločnej zahranično-bezpečnostnej politiky EÚ a využívajú sa ako súčasť medzinárodného úsilia v boji proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným finančným zločinom. Na tento účel sa zostavuje zoznam sankcií EÚ, ktorý sa musí začleniť do programov finančných inštitúcií v rámci AML/CFT.
Sankcie EÚ môžu zahŕňať:
- zmrazenie finančných aktív alebo hospodárskych zdrojov, zákaz finančných transakcií
- obmedzenie prístupu na trh, obchod, k investíciám alebo technickej pomoci
- zbrojné embargo
- obmedzenie pozemného, leteckého či lodného spojenia
- zákaz štartu športovcov na akciách v sankcionovanom štáte
- obmedzenia vstupu na územie štátu
- prerušenie spolupráce s treťou krajinou
Sankcie EÚ vydáva Európska rada. Každý člen rady sa musí na sankčných opatreniach jednomyseľne zhodnúť predtým, ako sa pripravia právne predpisy, ktoré nadobudnú právnu účinnosť. Niektoré sankcie, ako napríklad zmrazenie finančných aktív, vykonáva priamo správa EÚ. Ďalšie druhy sankcií EÚ, ako napríklad zbrojné embargo, implementujú samotné členské štáty prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy, čo znamená, že sankčné opatrenia musia byť transponované do vnútroštátneho práva. Sankcie uvalené EÚ sa vzťahujú na finančné inštitúcie a jednotlivcov na území podliehajúcom jurisdikcii Európskej únie. Sankcie sa zároveň vzťahujú aj na občanov EÚ pôsobiacich mimo územia EÚ.
Ruskí a ukrajinskí podnikatelia podľa analýzy spoločnosti Dun&Bradstreet vlastnia na Slovensku 3 284 spoločností, z čoho je 66 % firiem ukrajinských s objemom základného kapitálu vyše 40 miliónov eur a zvyšných 34 % firiem je ovládaných podnikateľmi z Ruska, pričom kumulované imanie presahuje hranicu 70 miliónov eur.Tieto firmy zamestnávajú niekoľkých zamestnancov a zároveň sú na nich naviazaní ďalší dodávatelia s ďalšími zamestnancami. Zahraničné firmy vlastnené ruskými majiteľmi priznávajú výraznejšie problémy s cash flow a nižší optimálny kapitál. Zároveň vládne inštitúcie diskutujú o tom, že štát firmám s ruským majiteľom zakáže účasť na verejných súťažiach, neposkytne im investičné služby či dotácie. Firmy registrované na Slovensku, ktoré majú ruských majiteľov môžu svoje zisky posielať cez tretie krajiny do Ruska a ich časť sa následne môže formou daní či rôznych iných poplatkov vyskytnúť priamo v ruskom rozpočte, ktorý aktuálne financuje vojnu.
V súvislosti s udalosťami na Ukrajine a prijímaním sankcií voči Rusku si dovoľujeme upozorniť na obmedzenie obchodovania s osobami na sankčnom zozname, t.j. na povinnosť podľa § 10, ods. 1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o AML“):
„Základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa
d) zistenie, či klient alebo konečný užívateľ výhod klienta je politicky exponovanou osobou alebo sankcionovanou osobou,“.
Taktiež je nevyhnutné spomenúť § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. l), m) zákona o AML, v zmysle ktorého:
„Neobvyklou obchodnou operáciou je právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.
Neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod:
...l) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že klientom alebo konečným užívateľom výhod je osoba, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného predpisu, alebo osoba, ktorá môže byť vo vzťahu k tejto osobe, alebo
m) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho predmetom je alebo má byť vec alebo služba, ktorá môže súvisieť s vecou alebo službou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného predpisu.“
Či osoba alebo spoločnosť je vedená na sankčnom zozname si môžete overiť na tejto webovej stránke, kde nájdete síce právne nezáväzný, ale aktuálny zoznam EÚ a OSN sankcií, ktoré sú rozdelené podľa tém, štátov, druhu a entít.
Ďalšie zoznamy sankcionovaných osôb nájdete na uvedených odkazoch:
- https://sanctionssearch.ofac.treas.gov/
- https://www.gov.uk/government/publications/financial-sanctions-consolidated-list-of-targets/consolidated-list-of-targets
Transpozícia európskych zoznamov do reality sa komplikuje, keďže podľa odborníkov majú ruské elity väčšinu majetku skrytú v offshoroch, vo firmách a nehnuteľnostiach v Európe a USA. Offshoring je podnikanie, pri ktorom je obchodná spoločnosť založená mimo štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Subjekt je v takom prípade registrovaný v zahraničí. V realite by bol teda zoznam sankcionovaných osôb oveľa dlhší, ako momentálne je.
Dôsledky vojny na Ukrajine pociťujú momentálne aj spoločnosti, ktorých majitelia nie sú vedený na tzv. sankčnom zozname, ale sú ruskými občanmi. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že každá spoločnosť, ktorej konečný užívateľ je zapísaný do zoznamu sankcionovaných osôb, pocíti v blízkej budúcnosti následky či už vo forme zmrazenia finančných aktív, prístupu na trh, či neposkytnutia dotácií. Určite však nie je možné uvažovať o páde všetkých podnikov. Svetový priemysel by tým riskoval výskyt hospodárskej krízy a taktiež by to malo negatívne dôsledky na zamestnanosť.
