Česká právna úprava definuje konečného užívateľa výhod ako tzv. skutočného majiteľa. Ako sa líši od slovenskej legislatívy a čo prinášajú nové zmeny v zákone o evidenci skutečných majitelů?
Dňa 03.02.2021 nadobudol v Českej republike platnosť zákon č. 37/2021 Sb. o evidenci skutečných majitelů, ktorý prináša do evidencie údajov skutočných majiteľov viaceré zmeny vyplývajúce nielen z európskej legislatívy, ale aj z aplikačnej praxe terajšej legislatívy a jej potrieb. Účelom tohto článku je priniesť stručný právny prehľad jednotlivých inštitútov a postupov vyplývajúcich z tejto legislatívy a záverom priniesť krátke zamyslenie sa nad slovenskou a českou legislatívou upravujúcou skutočného majiteľa resp. konečného užívateľa výhod.
Evidencia údajov o skutočných majiteľoch (evidencia skutočných majiteľov) je informačným systémom verejnej správy fungujúcim v Českej republike, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje o skutočných majiteľoch. Evidovaní sú skutoční majitelia právnických osôb zapísaných do jedného z verejných registrov právnických a fyzických osôb a skutoční majitelia zverenských fondov zapísaných do evidencie zverenských fondov. Evidencia je vedená českými registrovými súdmi. Zápis do evidencie skutočných majiteľov vykonáva súd alebo notár, viď. https://issm.justice.cz/.
V júni 2020 bol českému zákonodarnému orgánu predložený návrh nového zákona o evidencii skutočných majiteľov, ktorý mení niektoré koncepčné otázky fungovania evidencie skutočných majiteľov. Cieľom návrhu, ktorý poslanecká snemovňa schválila 19. novembra 2020, bolo premietnuť požiadavky, ktoré priniesla tzv. 5 AML Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ do českej legislatívy a administratívne zjednodušiť zápis skutočného majiteľa do evidencie. Ďalším dôvodom návrhu zákona bolo odstránenie medzier spočívajúcich v absencii priamych sankcií za nezapísanie skutočného majiteľa spoločnosti do evidencie. Potreba prijatia nového evidenčného zákona bola argumentovaná aj častokrát zanedbávanou povinnosťou spoločností zapísať svojich skutočných majiteľov do evidencie. Podľa nového znenia zákona môžu byť spoločnosti pre prípad nesplnenia evidenčných povinností alebo existencie nezrovnalostí medzi skutočným a zapísaným stavom v evidencii postihované viacerými sankciami ako napr. finančnými pokutami ale aj napríklad prevádzkové a organizačné sankcie v podobe neplatnosti korporátnych rozhodnutí či pozastavenia výkonu hlasovacích práv spoločníkov. Nehľadiac na to, že správnosť a úplnosť zapísaných údajov je v záujme aj samotných skutočných majiteľov, pretože v prípade nedostatkov môže dôjsť k obmedzeniu, respektíve zamedzenie výplaty podielu na zisku.
Nový zákon č. 347/2021 Sb. o evidencii skutočných majiteľov (ďalej aj len „Evidenčný zákon“) nadobudol platnosť 03.02.2021 a účinnosť nadobudne až 01.06.2021, teda po lehote na zápis skutočných majiteľov právnických osôb. Momentálne tak plynie legisvakačná lehota, ktorá umožňuje adresátom zákona oboznámiť sa s novou právnou úpravou. V zmysle § 1 Evidenčného zákona, tento zákon zapracováva príslušné právne predpisy Európskej únie a upravuje vedenie evidencie skutočných majiteľov a niektoré práva a povinnosti vznikajúce v súvislosti so zisťovaním skutočného majiteľa a zápisom údajov o ňom do evidencie skutočných majiteľov.
Skutočný majiteľ je v Evidenčnom zákone definovaný ako každá fyzická osoba, ktorá je konečným príjemcom alebo osobou s konečným vplyvom.
Konečným príjemcom sa na účely evidencie skutočných majiteľov rozumie osoba, ktorá môže mať priamo alebo nepriamo prostredníctvom inej osoby alebo právneho usporiadania podstatnú časť, konkrétne viac ako 25%, z celkového majetkového prospechu tvoreného pri činnosti alebo likvidácii právnickej osoby alebo tvoreného pri správe alebo zániku právneho usporiadania, a tento prospech ďalej neodovzdáva.
Osobou s konečným vplyvom je osoba, ktorá môže bez pokynov iného priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv v právnickej osobe alebo na správu právneho usporiadania.
Evidujúca osoba a zapisované údaje
V zmysle § 26 Evidenčného zákona, návrh na zápis podáva evidujúca osoba. Evidujúca osoba je právnická osoba, ktorá má skutočného majiteľa, alebo správca alebo osoba v obdobnom postavení u zahraničného zvereneckého fondu právneho usporiadania. Evidujúca osoba má povinnosť získavať a zaznamenávať o skutočnom majiteľovi alebo skutočnom majiteľovi právneho usporiadania úplné, presné a aktuálne údaje. Ide najmä o nasledujúce údaje:
a) meno a adresa miesta pobytu, prípadne tiež bydlisko, ak sa líši od adresy miesta pobytu, dátum narodenia, rodné číslo alebo obdobný jedinečný identifikátor, ak bol pridelený, a štátne občianstvo skutočného majiteľa,
b) údaj o povahe postavenia skutočného majiteľa,
c) údaj o veľkosti priameho alebo nepriameho podielu skutočného majiteľa, ak tento podiel zakladá jeho postavenie,
d) údaj o skutočnosti zakladajúcej postavenie skutočného majiteľa, ak nie je založené podielom,
e) opis štruktúry vzťahov, ak existuje, vrátane údajov v rozsahu podľa písmen h) a i) o právnických osobách alebo právnych usporiadaniach v štruktúre vzťahov a mien fyzických osôb samostatne vystupujúcich v štruktúre vzťahov,
f) dátum, od ktorého je fyzická osoba skutočným majiteľom
g) deň, do ktorého bola fyzická osoba skutočným majiteľom,
Evidujúce osoba má ďalej povinnosť zaznamenávať kroky urobené pri zisťovaní skutočného majiteľa v prípadoch, keď je skutočným majiteľom spoločnosti určená osoba vo vrcholnom vedení. Zistené údaje uchováva po dobu, po ktorú je fyzická osoba skutočným majiteľom, a potom 10 rokov od zániku jej postavenia.
Evidujúca osoba je tiež povinná oznámiť na žiadosť vyššie uvedené údaje povinnej osobe podľa zákona upravujúceho niektoré opatrenia proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu alebo Finančnému analytickému úradu, súdu, orgánu činnému v trestnom konaní, orgánu Finančnej správy Českej republiky a orgánu Colnej správy Českej republiky.
Evidujúca osoba je povinná zabezpečiť, aby platné údaje o jej skutočnom majiteľovi alebo skutočnom majiteľovi právneho usporiadania zodpovedali skutočnému stavu. Evidujúca osoba, ktorá nie je obchodnou korporáciou a nezabezpečila zápis žiadnych údajov o svojom skutočnom majiteľovi do evidencie údajov o skutočných majiteľoch podľa zákona č. 304/2013 Zb. v znení účinnom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, splní povinnosť podľa § 9 do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Návrh na začatie konania o zápise skutočného majiteľa súdom alebo notárom musí podať bez zbytočného odkladu po vzniku rozhodujúcej skutočnosti (do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona, pokiaľ nemá žiadne údaje zapísané a do 1 roka, pokiaľ ide o aktualizáciu už zapísaných údajov). Táto povinnosť je splnená aj vtedy, ak došlo k automatickému prepisu údajov.
Evidujúca osoba má voči skutočnému majiteľovi, konečnému príjemcovi, osobe s konečným vplyvom a osobe, prostredníctvom ktorej môže konečný príjemca získavať prospech alebo osobe s konečným vplyvom nárok na poskytnutie potrebnej súčinnosti, vrátane oznámenia vzniku svojho postavenia na dodržanie jeho povinností.
Návrh na zápis
Evidenčný zákon počíta s elektronickým podaním návrhu na zápis prostredníctvom predpísaného formulára s elektrickým alebo overeným podpisom na listine, ktorá bude konvertovaná. Návrh na zápis musí byť doložený dokumentáciou o skutočnostiach, ktoré majú byť do evidencie skutočných majiteľov zapísané, ibaže sú údaje o zapisovaných skutočnostiach zistiteľné z informačného systému verejnej správy, do ktorého môže súd nahliadať. Písomnosti sa dokladajú v elektronickej podobe, písomnosti dokladané k návrhu na zápis u inej než obchodnej spoločnosti alebo právneho usporiadania možno doložiť aj v listinnej podobe.
Písomnosťami potvrdzujúcimi totožnosť zahraničnej fyzickej osoby sa rozumejú najmä výpis zo zahraničnej evidencie obdobnej evidencii obyvateľov, výpis zo zahraničnej evidencie obdobnej obchodnému registru a doklad totožnosti alebo cestovný pas.
Dokumentáciou potvrdzujúcou postavenie skutočného majiteľa alebo štruktúru vzťahov sa rozumie najmä výpis z obchodného registra alebo obdobného registra v prípade zahraničnej právnickej osoby, zoznam spoločníkov, rozhodnutie štatutárneho orgánu o vyplatení podielu, vyhlásenie spoločníkov o konaní v zhode, vyhlásenie evidujúcej osoby alebo skutočného majiteľa o postavení skutočného majiteľa alebo štruktúre vzťahov, ak sú založené na právnych skutočnostiach, ktoré nemožno doložiť ani pri vynaložení všetkého úsilia, vyhlásenie evidujúcej osoby alebo skutočného majiteľa o postavení skutočného majiteľa alebo štruktúre vzťahov, pokiaľ nie sú založené na právnych skutočnostiach. Potrebné dokumenty k návrhu na zápis postačí doložiť v kópii. Písomnosti, ktoré sú v cudzom jazyku, sa predkladajú v originálnom znení a súčasne do českého jazyka, ibaže súd oznámi navrhovateľovi, že preklad nevyžaduje.
Návrh na zápis podáva evidujúca osoba a v prípade pobočného spolku ho môže podať aj hlavný spolok. Novinkou je, že ak nepodá evidujúca osoba návrh na zápis do 15 dní odo dňa, keď jej povinnosť vznikla, môže návrh na zápis podať každý, kto má na tom právny záujem a k návrhu na zápis doloží písomnosti preukazujúce skutočného vlastníka. Účastníkom konania o návrhu na zápis je evidujúca osoba a navrhovateľ, ak je osobou odlišnou od evidujúce osoby.
Zápis súdom
Na konanie o zápise skutočného majiteľa právnickej osoby je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je jej všeobecný súd. Konanie o zápise sa začína dňom doručenia návrhu na zápis príslušnému súdu, podaného elektronicky. Pokiaľ je navrhovateľom na začatie konania o zápise zahraničná osoba, oznámi súdu doručovaciu adresu na území Českej republiky alebo splnomocnenca pre prijímanie písomností s doručovacou adresou v Českej republike. Súd môže na základe § 28 Evidenčného zákona uznesením návrh na zápis odmietnuť, ak návrh neodmietne, bude skúmať, či údaje o skutočnostiach, ktoré sa do evidencie skutočných majiteľov zapisujú, vyplývajú z dokumentov, ktoré boli k návrhu na zápis doložené, alebo z údajov zistiteľných z informačného systému verejnej správy, do ktorého môže súd diaľkovým prístupom nahliadať. Následne vykoná zápis do 5 pracovných dní.
Zápis notárom
Novelou zákona boli do procesu zápisu do evidencie skutočných majiteľov zapojení notári, s cieľom odľahčiť prácu súdom. V zmysle § 34 Evidenčného zákona notár vykoná zápis na žiadosť osoby oprávnenej na podanie návrhu na zápis. Na účely zápisu notárom súd umožní notárom využívať diaľkový prístup k návrhom na zápis a písomnostiam, ktoré sú uchované v elektronickej podobe. Notár bude mať tiež právo odmietnuť návrh na zápis, pokiaľ bol podaný neoprávnenou osobou, nespĺňa predpísané náležitosti atď., čo by paradoxne malo viesť k zníženiu počtu odmietnutých návrhov, pretože sa predpokladá priama spolupráca s notárom, ktorý by mal na prípadné nedostatky navrhovateľa upozorniť. Pokiaľ notár neodmietne vykonať zápis, vydá osvedčenie pre zápis a následne vykoná zápis diaľkovým prístupom, v lehote 3 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti na návrh.
Automatický prepis údajov
Nový spôsob zápisu je tzv. automatický prepis údajov, ktorý má znížiť administratívnu záťaž pre evidujúce osoby. V prípadoch, keď je skutočný majiteľ jednoznačný už z údajov v obchodnom registri, budú údaje z obchodného registra automaticky prepisované do evidencie skutočných majiteľov prostredníctvom systému verejnej správy, bez toho, aby evidujúca osoba musela podávať návrh na zápis skutočného majiteľa do evidencie. Podľa ustanovenia § 38 Evidenčného zákona platí, že do evidencie skutočných majiteľov sa v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným automaticky prepíše spoločník s podielom väčším ako 25% alebo skutočný majiteľ právnickej osoby, ktorá je spoločníkom s podielom väčším ako 25%. V prípade akciovej spoločnosti sa ako skutočný majiteľ prepíše jediný akcionár alebo skutočný majiteľ právnickej osoby, ktorá je jediným akcionárom. Do evidencie skutočných majiteľov sa ako skutočný majiteľ spolku, pobočného spolku, zahraničného spolku, zahraničného pobočného spolku, záujmového združenia právnických osôb, medzinárodnej mimovládnej organizácie alebo bytového alebo sociálneho družstva automaticky prepíše fyzická osoba, ktorá bola zapísaná v rámci zápisu do verejného registra ako člen ich štatutárneho orgánu, alebo ako skutočný majiteľ právnickej osoby zapísanej do verejného registra, ktorá je členom ich štatutárneho orgánu.
Automatický prepis nezbavuje evidujúce osoby povinnosti zapísať všetkých skutočných majiteľov a v prípade, že sa v danej evidujúcej osobe objavia ďalšie osoby spadajúce pod definíciu skutočného majiteľa, bude táto evidujúca osoba povinná podať návrh na zápis týchto osôb do evidencie. Pokiaľ dôjde k takému prípadu, automatický prepis sa podľa § 41 evidenčného zákona nepoužije a evidujúca osoba tak bude musieť následné zmeny skutočného majiteľa vždy navrhnúť sama. Na prerušený automatický prepis však bude možné znovu nadviazať, a to pokiaľ evidujúca osoba v rámci podania návrhu na zápis zároveň navrhne súdu či notárovi vykonávajúcemu zápis, aby bol jej skutočný majiteľ nabudúce automaticky zapísaný.
V praxi môže nastať problém, kedy automatický prepis z obchodného registra z technických alebo iných dôvodov nevykoná prepis správnych údajov. Tým pádom nebude skutočný majiteľ v evidencii zapísaný, prípadne ako skutočný majiteľ bude zapísaná nesprávna osoba. Kvôli tomu je nutná kontrola evidencie a v nej zapísaných osôb. Na prípadné nezrovnalosti v rámci evidencie skutočných majiteľov si bude musieť dávať pozor nielen evidujúca osoba, ale aj povinná osoba v zmysle AML zákona. Novela AML zákona po novom zavádza povinnosť povinnej osoby upozorniť na nezrovnalosti pri vykonávaní identifikácie alebo kontroly klienta, ak sa domnieva, že údaje v evidencii nie sú v zhode so skutočným stavom. V takom prípade bude musieť povinná osoba upozorniť na zistenú nezrovnalosť samotného klienta a pokiaľ ani tak nedôjde k odstráneniu či vyvrátenie nezrovnalosti, oznámi povinná osoba tieto nezrovnalosti súdu, ktorý je príslušný na zápis podľa evidenčného zákona. Ak povinná osoba túto povinnosť voči svojmu klientovi alebo následne voči súdu nesplní, hrozí jej za tento priestupok pokuta až do výšky jedného milióna českých korún.
Budúcnosť a aplikačná prax ukáže, v čom je právna úprava evidencie skutočného majiteľa v Českej republike resp. konečného užívateľa výhod v Slovenskej republike do príslušných registrov „lepšia“ resp. výhodnejšia a v ktorom smere. Nakoľko je okruh fyzických osôb, ktoré môžeme definovať ako skutočných majiteľov v Českej republike a konečných užívateľov výhod v Slovenskej republike odlišný, je potrebné posudzovať ich postavenie individuálne, aj keď obe tieto definície vychádzajú z európskej legislatívy.
Slovenská právna úprava sa javí v tomto smere prísnejšia a definičné znaky konečného užívateľa výhod sa dajú aplikovať na širší okruh fyzických osôb. Skutočných majiteľov v Českej republike si evidujúca osoba zapisuje (a identifikuje) sama, rovnako ako v prípade zápisu konečných užívateľov výhod do obchodného registra (alebo iných príslušných registrov) v Slovenskej republike.
V českom prostredí sa rovnako nepoužije inštitút oprávnenej osoby pri bežných „evidenčných“ zápisoch a v prípade, keď v Slovenskej republike hovoríme o registrácií konečného užívateľa výhod podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov musíme uviesť, že obdobný inštitút a právna úprava zápisu skutočných majiteľov pri subjektov „obchodujúcich“ s verejným sektorom v Českej republike ani neexistuje a teda administratívna (i finančná) záťaž je pre evidujúcu osobu menšia. Odhalenie vlastníckej štruktúry a určenie fyzických osôb, ktoré sú reálne skutočnými majiteľmi resp. konečnými užívateľmi výhod resp. ich zakrytie je tak podľa nášho právneho názoru jednoduchšie v Českej republike. Otáznymi v konečnom dôsledku zostáva skutočné využitie nástrojov legislatívy, ktoré je možné použiť na boj proti schránkovým spoločnostiam, resp. na boj proti praniu špinavých peňazí či nepriamo boj s korupciou, ktoré boli určite, okrem iných jedným z účelov prijatia novej českej legislatívy.
