V Národnej rade Slovenskej republiky bol dňa 13. novembra 2015 schválený nový samostatný zákon (nie len novela právnych predpisov) o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon"). V nasledujúcom článku Vás bližšie oboznámime s obsahom uvedeného zákona.
-
Ide o úpravu základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ktoré sú ukladané právnickým osobám, ich ukladanie a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.
Návrh zákona predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a bol vypracovaný v prihliadnutí na množstvo medzinárodných dokumentov, ktoré avizujú potrebu zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu.
Nový zákon nadobudne účinnosť dňa 01. júla 2016.
V úvodnom ustanovení § 1 zákona je upravený vzťah s Trestným zákonom č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a s Trestným poriadkom č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pričom ide o vzťah subsidiarity a ak to povaha veci nevylučuje, na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok.
Ďalej uvedená právna úprava v ustanovení § 2 upravuje územnú pôsobnosť zákona. Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný právnickou osobou na území Slovenskej republiky. Okrem iného zákon posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá má sídlo v Slovenskej republike a aj právnická osoba, ktorej organizačná zložka má sídlo v Slovenskej republike, ak bol trestný čin spáchaný v rámci jej činnosti. Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ak bol čin spáchaný v prospech alebo ak bola činom spôsobená škoda právnickej osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo fyzickej osobe, ktorá je občanom Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb mení a dopĺňa množstvo zákonov ako to je uvedené v jeho tretej časti, tj. spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia pričom práve z paragrafu 2 uvedeného zákona vyplýva potreba novelizovať aj Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.. V Trestnom zákone nastane dňom účinnosti zákona o Trestnej zodpovednosti právnických osôb zmena predstavy o tom, kto môže byť páchateľom trestného činu. K pôvodnému textu §19 Trestného zákona zákonodarca pridáva text, podľa ktorého páchateľom môže byť nie len fyzická osoby ale po novom aj právnická osoba a to za podmienok, ktoré ustanovuje zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
-
Druhá časť zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na účely tohto zákona je v § 3 uvedený taxatívny výpočet trestných činov. Taxatívny výpočet znamená, že iných trestných činov sa právnická osoba nemôže dopustiť a teda sa môže dopustiť len trestných činov, ktoré sú uvedené v nasledujúcom odseku.
Ide o trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona:
1) nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173,
2) šírenie toxikománie podľa § 174,
3) obchodovanie s ľuďmi podľa § 179,
4) sexuálne násilie podľa § 200,
5) sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202,
6) ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211,
7) podielnictvo podľa § 231 a 232,
8) legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234,
9) úžera podľa § 235,
10) neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247,
11) neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a,
12) neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b,
13) neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c,
14) výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d,
15) neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a,
16) poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263,
17) poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269,
18) nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi podľa § 269a,
19) falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270,
20) uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271,
21) výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272,
22) skrátenie dane a poistného podľa § 276,
23) neodvedenie dane a poistného podľa § 277,
24) daňový podvod podľa § 277a,
25) nezaplatenie dane a poistného podľa § 278,
26) marenie výkonu správy daní podľa § 278a,
27) všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285,
28) nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295,
29) založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296,
30) založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297,
31) nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299,
32) ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301,
33) neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302,
34) neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a,
35) porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304,
36) porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305,
37) porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306,
38) teror podľa § 313 a 314,
39) prijímanie úplatku podľa § 328 až 330,
40) podplácanie podľa § 332 až 334,
41) nepriama korupcia podľa § 336,
42) prevádzačstvo podľa § 355 a 356,
43) kupliarstvo podľa § 367,
44) výroba detskej pornografie podľa § 368,
45) rozširovanie detskej pornografie podľa § 369,
46) prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370,
47) ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372,
48) terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419,
49) podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422,
50) výroba extrémistických materiálov podľa § 422a,
51) rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b,
52) prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c,
53) popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d,
54) hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423,
55) podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424
56) a podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a.
Právnická osoba je podľa § 4 opisovaného zákona trestne zodpovedná za hore uvedený trestný čin (výpočet z 56 rôznych činov) ak tento čin spáchala, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal štatutárny orgán a člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ten, kto vykonával kontrolnú činnosť v rámci právnickej osoby alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. Pričom je dôležité uviesť, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy.
V ustanovení § 5 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sú uvedené právnické osoby, ktoré nie sú podľa tohto zákona trestne zodpovedné:
1) Slovenská republika a jej orgány,
2) iné štáty a ich orgány,
3) medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány,
4) obce a vyššie územné celky,
5) právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom,
6) iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
Jedinou výnimkou spomedzi 1 – 6 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.
Ďalšou otázkou, na ktorú zákon nezabúda je trestná zodpovednosť právneho nástupcu právnickej osoby, ktorá je upravená v ustanovení § 7. Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, prechádza na všetkých jej právnych nástupcov. Trestná zodpovednosť právnickej osoby na fyzickú osobu neprechádza. Ak dôjde k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu právnickej osoby, prevodu imania na spoločníka, zmene právnej formy právnickej osoby alebo premiestneniu sídla právnickej osoby do zahraničia alebo zrušeniu právnickej osoby počas vykonávacieho konania, súd, ktorý rozhodol o vine a treste, na návrh právneho nástupcu tejto právnickej osoby rozhodne či alebo v akom rozsahu sa nevykonaný trest vzťahuje aj na tohto právneho nástupcu.
Zákon ďalej upravuje v § 8 inštitút účinnej ľútosti prostredníctvom ktorého zaniká trestná zodpovednosť právnickej osoby ak:
1) zaniká trestnosť činu podľa ustanovení Trestného zákona o účinnej ľútosti osoby uvedenej v § 4 ods. 1,
2) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila, alebo
3) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a urobila o ňom oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť alebo nebezpečenstvo hroziace z trestného činu odstrániť.
Aj napriek inštitútu účinnej ľútosti trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká aj v prípade splnenia podmienok 1 – 3 (neplatia kumulatívne) ak právnická osoby spáchala niektorý z trestných činov korupcie alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
Tretia časť zákona upravuje vo svojich ustanoveniach otázku trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe:
1) trest zrušenia právnickej osoby,
2) trest prepadnutia majetku,
3) trest prepadnutia veci,
4) peňažný trest,
5) trest zákazu činnosti,
6) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
7) trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
8) trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
9) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Štvrtá časť zákona podrobne upravuje osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickým osobám ,pričom zákon bližšie charakterizuje záležitosti ako: začatie trestného stíhania, trestné stíhanie, miestnu príslušnosť súdu, ktorý konanie vykonáva. Ďalej zákon upravuje dôležité otázky upovedomenia o začatí a skončení trestného stíhania a množstvo ďalších otázok o trestnom konaní ako napríklad právo obvinenej právnickej osoby na zvolenie si obhajcu ale aj otázky napríklad výsluchu osoby, ktorá je za právnickú osobu oprávnená konať.
Piata časť nového zákona upravuje výkon trestov uvedených v tretej časti zákona.
V nadväznosti na prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa novelizujú súvisiace ustanovenia, a to najmä v zákone č. zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ako to už je v texte aj konkrétne uvedené tiež v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a v množstve ďalších právnych predpisov.
-
Na záver je potrebné uviesť akú významnú úlohu bude plniť novo prijatý zákon. Rieši jednu z najdiskutovanejších tém v systéme práva Slovenskej republiky a to v podstate veľmi jednoducho, tým, že ako páchateľa trestného činu chápe aj právnickú osobu. Zavádza teda široký mechanizmus sankcionovania právnických osôb ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu. Prijatie tohto zákona hodnotíme ako krok vpred, na ktorý upozorňovalo okrem mnohých vnútroštátnych iniciatív aj množstvo medzinárodných dokumentov.
