S ohľadom na pretrvávajúcu pandémiu koronavírusu, pristúpila vláda Slovenskej republiky k rozhodnutiu vykonať celoplošné testovanie obyvateľstva na ochorenie COVID – 19. Táto situácia však spoločnosť polarizuje na dva tábory – tých, ktorí celoplošné testovanie vítajú, a naopak na tých, ktorí tento krok rázne odmietajú.
Na základe projektu pilotného testovania, ktoré prebehlo v dňoch 23.10.2020 až 25.10.2020 v niektorých okresoch Slovenska, prijala vláda uznesenie, ktorým uložila zákaz cestovania do zamestnania osobám, ktoré nie sú schopné preukázať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID – 19. Preukázanie negatívneho výsledku bolo možné na základe RT – PCR testu alebo certifikátom vydaným Ministerstvom Zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID – 19. Obmedzenie pohybu sa novým Uznesením vlády SR č. 693 zo dňa 28. októbra 2020 predlžuje až do 8. novembra 2020.
Pre osoby, ktoré sa tohto testovania nezúčastnia, platí 10-dňový zákaz vychádzania (karanténa), pričom táto karanténa logicky ovplyvní aj možnosť občanov vykonávať svoju prácu. V nasledujúcich riadkoch si teda rozoberieme pracovnoprávne následky v prípade, že sa zamestnanec celoplošného testovania nezúčastní, a ani iným spôsobom nebude schopný preukázať negatívny výsledok testu na ochorenie COVID-19.
Na prvom mieste považujeme za vhodné vysporiadať sa so situáciou, čo v prípade, keď zamestnávateľ svojim zamestnancom nenariadi účasť na testovaní. Upozorňujeme však na skutočnosť, že zamestnávateľ nemôže nariadiť účasť priamo na celoplošnom testovaní. Zamestnávateľ môže testovanie nariadiť, pričom je na zamestnancovi, ktorú formu si zvolí. Vláda Slovenskej republiky niekoľkokrát poukazovala na skutočnosť, že celoplošné testovanie je dobrovoľné, avšak apelovala na občanov, aby sa testovania zúčastnili v čo najväčšom možnom počte. Pokiaľ sa teda zamestnanec rozhodne, že sa testovania v dňoch 31.10.2020 a 01.11.2020 nezúčastní, bude povinný podstúpiť desaťdňovú karanténu, počnúc od 2. novembra 2020. Táto situácia sama o sebe ale nemusí automaticky znamenať nemožnosť výkonu práce.
Už počas prvej vlny pandémie na jar roku 2020 vláda prijala niekoľko novelizácií zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“), ktorých cieľom bolo zmierniť následky pandémie v tom zmysle, aby tí zamestnanci, ktorých práca to umožňuje, mohli vykonávať prácu z domu tzv. „homeoffice“. V tomto zmysle poukazujeme najmä na ustanovenie § 250b Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to druh práce umožňuje a zároveň zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré bránia výkonu práce z domácnosti.
V prípade, že ide o prácu, ktorú je možné vykonávať aj ako homeoffice, podľa platnej právnej úpravy by zamestnancovi malo byť umožnené počas 10-dňovej karantény pracovať z domu. Preto môže byť problematické, ak by zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pracovať z domu a to napriek skutočnosti, že to povaha práce pripúšťa, a najmä ak zamestnanec už v minulosti pracoval spôsobom homeoffice (napr. zamestnanec by sa mohol domáhať výkonu práce a prípadné neprideľovanie práce by mohlo byť považované za prekážku v práci na strane zamestnávateľa, t.j. s povinnosťou náhrady mzdy podľa Zákonníka práce.
Odlišná situácia avšak nastáva vtedy, keď homeoffice neprichádza do úvahy. V takomto prípade prichádza do úvahy možnosť čerpať dovolenku. Podľa ust. § 250b ods. 4 Zákonníka práce je zamestnávateľ oprávnený nariadiť čerpanie dovolenky najneskôr 7 dní vopred, v prípade prenesenej dovolenky je táto lehota skrátená len na 2 dni vopred. Uvádzame však, že nič nebráni tomu, aby sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodol na čerpaní dovolenky k najbližšiemu dňu.
Posledným množným riešením uvedenej situácie je situáciu subsumovať v súlade s ust. § 137 ods. 4 Zákonníka práce pod prekážku práci z dôvodu výkonu občianskej povinnosti. Zamestnávateľ je povinný tomto prípade ospravedlniť neúčasť zamestnanca v práci, avšak treba podotknúť, že zamestnancovi nepatrí za toto obdobie náhrada mzdy, inými slovami ide teda o neplatené voľno. Dôležité si je ale uvedomiť, že počas tohto obdobia zamestnávateľ neodvádza za zamestnanca odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Zamestnanec však má možnosť doplniť si poistenia za toto obdobie samostatne.
Iný postup sa aplikuje v prípade, kedy zamestnávateľ nariadi testovanie zamestnancov, resp. povinnosť preukázať sa negatívnym výsledkom.
V prvom rade je potrebné vysporiadať sa s otázkou, či je zamestnávateľ oprávnený zamestnancom nariadiť takúto povinnosť. Zastávame názor, že v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. a), ust. § 6 ods. 7, ust. § 8 ods. 1 v spojení s ustanovením § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a ust. § 81 písm. a) a § 148 ods. 1 Zákonníka práce a v súvislosti s ust. § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je oprávnený takúto povinnosť svojim zamestnancom uložiť. *Ku predmetnej otázke sme požiadali o informáciu Národný inšpektorát práce, avšak odpoveď sme zatiaľ neobdržali a po jej prijatí budeme článok aktualizovať.
Pokiaľ teda zamestnávateľ nariadi svojim zamestnancom povinnosť sa na ochorenie COVID-19 otestovať, zamestnanec má povinnosť zúčastniť sa niektorej z dostupných foriem testovania. Zamestnanec má zároveň právo na absolvovanie testovania bez akéhokoľvek ohrozenia jeho života alebo zdravia. Existuje niekoľko možností ako takéto testovanie podstúpiť. V prvom rade má zamestnávateľ možnosť zabezpečiť testovanie vo svojich priestoroch, resp. v priestoroch zdravotníckych zariadení. K vykonaniu testu môže dôjsť aj na verejne dostupnom, celoplošnom testovaní, pričom však platí, že zamestnancovi nemožno účasť na celoplošnom testovaní prikázať. Zamestnanec si môže vykonanie testu zabezpečiť aj sám, pričom ak tak koná na príkaz zamestnávateľa, náklady na testovanie je povinný uhradiť zamestnávateľ.
Podstatne dôležitejšie avšak je zaoberať sa situáciou, kedy sa zamestnanec žiadneho testovania nezúčastní (ani celoplošného ani iného nariadeného zamestnávateľom), a teda zamestnanec nebude schopný sa po 2. novembri 2020 vrátane, preukázať negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19.
V takomto prípade rovnako ako v prvom prípade, platí desaťdňová karanténa, ktorú môže zamestnanec pokryť napr. homeoffice, čerpaním dovolenky, neplateným voľnom alebo iným so zamestnávateľom dohodnutým spôsobom (prichádza do úvahy napr. poskytnutie pracovného voľna na základe iných prekážok v práci s náhradou mzdy, ale aj bez náhrady mzdy, prípade môže dôjsť k dohode, že si zamestnanec toto pracovné voľno následne dodatočne odpracuje). Uvedená karanténna povinnosť avšak platí len s ohľadom na celoplošné testovanie a prijaté Uznesenie vlády č. 693 zo dňa 28.10.2020. V inom období by zamestnanec karanténu podstúpiť nemusel, ak by a nezúčastnil zamestnávateľom nariadeného testovania.
Ak sa ale zamestnanec aj napriek uloženiu povinnosti zo strany zamestnávateľa nedá otestovať, t.j. po 2. novembri 2020 nebude môcť preukázať negatívny výsledok testu, a súčasne ak medzi zamestnancom a zamestnávateľom nedôjde k dohode o organizácii práce/pracovného voľna za toto obdobie, zamestnanec sa nebude môcť 10 dní (počas trvania karanténneho opatrenia) dostaviť do práce a prácu vykonávať. Až v tomto prípade možno hovoriť o neospravedlnenej absencii zamestnanca. Neospravedlnená absencia v práci môže zamestnancovi privodiť negatívne následky. Zákonník práce jednak oprávňuje zamestnávateľa zamestnancovi za každý jeden deň neospravedlnenej absencie v práci krátiť dovolenku v rozsahu jeden až dva dni. Za dni absencie zamestnanca v práci zamestnávateľ neodvádza odvody na zdravotné a sociálne poistenie, avšak zamestnanec má opäť možnosť ich doplatiť samostatne. Absencia môže byť zamestnávateľom vyhodnotená aj ako porušenie pracovnej disciplíny, a to ako „menej závažné“ alebo „závažné“, podľa ďalších okolností prípadu. Posúdenie musí zamestnávateľ vždy vykonať individuálne po zohľadnení všetkých faktorov výkonu práce zamestnanca, dopadov tohto porušenia a pod.
Závažné porušenie môže byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi neplynie výpovedná doba a zároveň ani nemá nárok na odstupné bez ohľadu na počet rokov, ktoré u zamestnávateľa odpracoval. Pokiaľ zamestnávateľ takéto konanie vyhodnotí ako „menej závažné“ porušenie pracovnej disciplíny, môže zamestnanca písomne upozorniť na uvedené porušenie, pričom ho môže súčasne upozorniť, že ak by sa v najbližších šiestich mesiacoch dopustil ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny, hoci aj menej závažným spôsobom, môže byť zamestnancovi daná výpoveď.
Je zrejmé, že uvedená situácia v praxi spôsobí komplikácie a zamestnávatelia môžu byť ohrození z hľadiska plynulej prevádzky a nedostatku personálnych kapacít po celoplošnom testovaní. Avšak vzhľadom na fakt, že ide o novú situáciu, ktorá doposiaľ vo fungovaní Slovenskej republiky nenastala, a ide o citlivú oblasť, kedy môžu byť ohrozené životy a zdravie ľudí na oboch stranách, zamestnávatelia by mali uprednostniť miernejšie riešenie situácie, čo sa týka vyvodzovania dôsledkov. Prípadné spory, ktoré by potenciálne mohli z tejto situácie vzniknúť ešte neboli predmetom rozhodovacej praxe našich súdov, a tak je len veľmi ťažko možné odhadnúť, aké výsledky by takéto súdne spory priniesli.
Ak ale zamestnávateľ uložil zamestnancom povinnosť otestovať sa, v súlade s vyššie vymedzenými podmienkami, mal by zamestnanec túto povinnosť splniť, inak sa vystavuje odôvodneným následkom porušenia povinnosti uloženej zamestnávateľom. Zároveň je dôležité uvedomiť si, že účelom týchto opatrení je ochrana života a zdravia tak konkrétneho zamestnanca, ako aj všetkých ďalších zamestnancov a osôb, ktoré pôsobia na pracovisku zamestnávateľa.
Tím odborníkov z advokátskej kancelárie Hronček & Partners, s. r. o. je Vám v prípade akýchkoľvek otázok v tejto oblasti plne k dispozícií. Naši odborníci Vám ochotne poskytnú právnu pomoc a zodpovedajú každú otázku, a to nie len v súvislosti s prednesenou témou, ale aj v rôznych ďalších oblastiach.
