Vývoj aktuálnej situácie v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19 so sebou prináša negatívne následky nie len na to najzásadnejšie ̶ zdravie ľudí ̶ ale výrazne ovplyvňuje aj celkovú hospodársku situáciu a činnosť podnikateľských subjektov. Tieto dôsledky sa dotykajú väčšiny podnikateľských odvetví, a to najmä v oblasti výroby, služieb, športu, umenia a obchodu v niektorých segmentoch.
Mimoriadne opatrenia prijaté v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19 znamenajú pre mnohých podnikateľov nepriaznivé dôsledky v podobe straty objednávok, zákazníkov, nedostatočného zásobovania ohrozujúce plynulú výrobu a poskytovanie služieb, a v neposlednom rade tiež výpadok pracovných síl. Tieto dôsledky vedú k značnému poklesu či strate tržieb, zadlžovaniu a prepúšťaniu zamestnancov. Pre viacero podnikateľov to môže znamenať vážnu hrozbu úpadku, ktorá ich povedie až k reštrukturalizácii, príp. sa dostatnú až do konkurzu.
Pomoc proti koronakríze z Európskej únie
Európska únia (EÚ) aj Slovenská republika si vážnosť hospodárskych dôsledkov uvedomujú a k dnešnému dňu boli zverejnené viaceré reakcie a návrhy na riešenie a prekonanie vzniknutej situácie. Európska komisia (EK) na situáciu reaguje a dňa 13. marca 2020 predstavila koordinovanú európsku reakciu na boj proti ekonomickým dopadom šírenia koronavírusu a tohto dňa boli tiež vydané viaceré návrhy Nariadení Európskeho parlamentu a Rady, týkajúce sa spôsobu poskytnutia finančnej pomoci členským štátom pri odstraňovaní následkov šírenia koronavírusu.
EK uviedla, že hlavná fiškálna reakcia na koronavírus by mala pochádzať zo štátnych rozpočtov členských štátov, ktoré môžu navrhnúť rozsiahle podporné opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ ako napríklad mzdové dotácie, pozastavenie platieb daní z príjmu právnických osôb a dane z pridanej hodnoty alebo platby sociálnych odvodov. Možná je tiež pomoc členských štátov poskytnutím finančnej podpory priamo spotrebiteľom, napríklad formou náhrady za zrušené služby, ktoré príslušní prevádzkovatelia nevrátia. EK odkazuje na pravidlá EÚ o štátnej pomoci, ktoré umožňujú členským štátom pomáhať spoločnostiam vyrovnať sa s nedostatkom likvidity, ak potrebujú naliehavú pomoc na záchranu. Článok 107 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) umožňuje členským štátom kompenzovať spoločnostiam škodu priamo spôsobenú mimoriadnymi udalosťami, vrátane opatrení v odvetviach ako je letectvo a cestovný ruch.
Zároveň EK v rámci tejto novej iniciatívy navrhuje nasmerovať 37 miliárd eur v rámci politiky súdržnosti na boj proti koronakríze využitím štrukturálnych fondov EÚ, ktoré by mali byť rozdelené na pomoc malým a stredným podnikom (ďalej aj len ,,MSP“), na podporu trhu práce a ďalším ovplyvneným častiam hospodárstva. Pre zmiernenie vplyvov na zamestnanosť EK vyhlásila, že je pripravená v tomto smere podporovať členské štáty, a to najmä podporou programov krátkodobej práce, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie programov, ktoré sa v minulosti osvedčili.
Dňa 2. apríla 2020 EK zverejnila ďalší balíček podporných opatrení, ktoré majú pomôcť ekonomikám členských štátov riešiť dopady koronakrízy. Brusel v rámci nového systému podpory dočasného zamestnania ponúka členským krajinám až 100 miliárd eur v rámci nástroja SURE na zachovanie pracovných miest a zaistenie fungovania podnikov, ktoré si chce EK požičať s použitím vládnych záruk. EK v tejto súvislosti navrhla, aby nemeckú schému kurzarbeitu prijali všetky krajiny EÚ, ako prevenciu pred prepúšťaním. EK chce takto rozšíriť už vytvorený krízový investičný fond o ďalšie peniaze určené na kohéznu politiku s tým, že plánuje zaviesť pružnejšie čerpanie peňazí z fondov EÚ, aby sa umožnil rýchly a efektívny tok peňazí.
Dňa 03.04.2020 prijala EK zmenu dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súvislosti s pandémiou koronavírusu. V záujme ďalšej podpory hospodárstva členských štátov EK následne v rámci druhej zmeny rozšírila rozsah pôsobnosti dočasného rámca štátnej pomoci. Na základe horizontálnych pravidiel a v úzkej spolupráci s členskými štátmi EK doposiaľ schválila štátu pomoc pre hospodárstvo EÚ približne vo výške 1,9 bilióna eur. Prvotným cieľom je predovšetkým zabezpečiť likviditu pre podniky, udržať pracovné miesta, podporiť výskum a vývoj, zaručiť dodávky produktov na boj proti pandémii. Druhá zmena stanovuje kritériá, na základe ktorých môžu členské štáty poskytnúť podnikom v núdzi rekapitalizáciu a podriadený dlh, a zároveň chráni rovnaké podmienky v rámci EÚ.
Po prijatí dočasného rámca, ktorý umožňuje členským štátom využívať plnú flexibilitu stanovenú v rámci pravidiel štátnej pomoci, EK schvaľuje schémy štátnej pomoci pre krajiny, ktoré o to požiadajú. Okrem iných sa napr. schválil francúzsky projekt na poskytnutie neodkladnej finančnej podpory leteckej spoločnosti Air France alebo dánska schéma na podporu malých a stredných podnikov postihnutých pandémiou. Prostredníctvom schém štátnej pomoci sa tak umožňuje členským štátom zabezpečiť, aby podniky mali dostatočnú likviditu a bola zachovaná hospodárska kontinuita.
Dňa 06.04.2020 EK uvoľnila 1 miliardu eur z Európskeho fondu pre strategické investície, ktoré by mali byť zárukou pre Európsky investičný fond (ďalej len ,,EIF“). To by malo umožniť EIF vydávať osobitné záruky s cieľom motivovať banky a iných veriteľov, aby poskytli likviditu pre najmenej 100 000 malých a stredných podnikov zasiahnutých hospodárskym dopadom pandémie s odhadovaným dostupným financovaním 8 miliárd eur.
Európsky komisia tak plní svoj záväzok daný dňa 13.03.2020, kedy sľúbila, že MSP poskytne okamžitú pomoc. Finanční sprostredkovatelia s existujúcimi dohodami EIF v rámci programov COSME a InnovFin tak majú prístup k novým zárukám hneď na základe ich žiadosti. Ostatní finanční sprostredkovatelia majú prístup k zárukám po rýchlom spracovaní žiadosti. Malé a stredné podniky sa tak môžu uchádzať o pomoc priamo u svojich miestnych bánk a veriteľom, ktorí sa na danom programe zúčastňujú.
Dňa 28.04.2020 EK prijala balík opatrení v oblasti bankovníctva, ktorých cieľom je uľahčiť poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom v rámci celej EÚ. Balík opatrení má zabezpečiť, aby banky mohli naďalej požičiavať peniaze na podporu hospodárstva. Súčasťou balíka opatrení je výkladové oznámenie o účtovných a prudenciálnych rámcoch EÚ, ako aj cielené zmeny bankových pravidiel EÚ. Zavedené pravidlá zabezpečili, že banky v EÚ sú teraz odolnejšie a lepšie pripravené čeliť otrasom v hospodárstve. Vykonávajú sa tak cielené zmeny v záujme maximalizovania schopnosti úverových inštitúcií poskytovať úvery a absorbovať straty súvisiace s pandémiou, a zabezpečiť ich trvalú odolnosť.
Štátna pomoc proti koronakríze – firmy, SZČO, zamestnanci
Opatrenia na pomoc ekonomike_vláda SR_COVID-19
Návrhy a prijímanie opatrení na pomoc slovenskej ekonomike je dnes aktuálnou témou novej vlády, a jednotlivé opatrenia postupne prechádzajú legislatívnym procesom.
Dňa 27. marca nadobudla účinnosť novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá rieši rozšírenie nároku na čerpanie ošetrovného (tzv. OČR) počas vyhláseného núdzového stavu v súvislosti s COVID-19 ako aj dočasnú práceneschopnosť (PN) v dôsledku karantény alebo izolácie. Prijaté opatrenie bolo následne viackrát opätovne novelizované. Viac informácií sa dočítate tu.
Na pomoc firmám, SZČO a zamestnancom vláda dňa 29. marca schválila návrh prvých konkrétnych opatrení na pomoc ekonomike. Ide o nasledovné opatrenia:
1/ Štát poskytuje príspevky na mzdy zamestnancom zamestnávateľom, ktorých prevádzky boli v dôsledku prijatých Opatrení ÚVZ SR povinne uzavreté. S účinnosťou od 04.04.2020 došlo tiež k novele Zákonníka práce, ktorou sa pre vymedzené prípady (okrem iných aj mimoriadnej situácie a s tým súvisiacich opatrení príslušných štátnych orgánov) stanovila nižšia výška minimálnej náhrady mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (pre ktorú nemôže zamestnancovi prideľovať prácu), a to v sume 80 % priemerného zárobku zamestnanca.
2/ Štát poskytne príspevky pre SZČO a firmám, ktoré zaznamenali pokles tržieb podľa výšky ich prepadu.
Uvedené opatrenia boli schválené 31.03.2020 a sú realizované formou podpory zamestnávateľom poskytovaním nenávratných príspevkov na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v platnom znení. Príspevky sú zamestnávateľom poskytované miestne príslušnými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ udrží pracovné miesta alebo v ktorom vykonáva svoju činnosť. Viac informácií o nenávratných príspevkoch poskytovaných zamestnávateľom a SZČO sa dočítate v článku tu. Príspevky pre zamestnávateľov a SZČO na pomoc pri odvrátení následkov šírenia choroby COVID-19.
3/ Poskytnutie bankových záruk vo výške 500 miliónov EUR mesačne, ktoré následne komerčné banky posunú k podnikateľom za výhodnejších podmienok – Ministerstvo financií SR v spolupráci zo Slovak Investment Holding (ďalej len ,,SIH“) pripravilo schému bankových záruk a úrokových dotácií pod názvom SIH antikorona záruka. To znamená, že štát prostredníctvom SIH vyčlenil peniaze na podporu podnikateľov. SIH následne zverejnil výzvu o spoluprácu, do ktorej sa môže zapojiť banka. Po zapojení sa do programu (t. j. po podpise zmluvy medzi bankou a SIH) môže banka začať poskytovať zvýhodnené úvery podnikateľom. Bezúročné a zvýhodnené preklenovacie úvery poskytujú štandardné komerčné banky a Slovenská záručná a rozvojová banka.
V prvom kole SIH vyčlenil z európskych peňazí pre banky 38 miliónov eur, ktoré tvoria záruku za úvery poskytnuté klientom zo strany zapojených bánk. Vyčlenená suma sa rozdelila podľa podielu bánk na trhu poskytnutých úverov pre malé a stredné podniky v roku 2019. V druhom kole vyčlenil SIH približne 57 miliónov eur z nevyčerpaných eurofondov Ministerstva hospodárstva SR. Samotné úverové peniaze poskytujú banky, čo znamená, že suma poskytnutých úverov bude niekoľkonásobne vyššia.
Pomoc vo forme úverov na preklenutie nepriaznivého obdobia je určená pre živnostníkov a MSP. Malo by ísť o maximálne 4 ročné úvery, vrátane 12 mesačného odkladu splátok istiny aj úroku. Úroková dotácia bude až do výšky 4 %, to znamená, že úroky bude znášať SIH a klient môže v prípade udržania zamestnanosti získať úver nízko-úročne až bezúročne. Podporené podniky budú môcť úverové zdroje použiť na svoje investičné a prevádzkové náklady v záujme udržania zamestnanosti.
4/ Možnosť bezodplatného odloženia splátok úverov až o 9 mesiacov – vláda SR sa 03.04.2020 dohodla s predstaviteľmi Slovenskej bankovej asociácie na zmenách pri splácaní úverov v súvislostí so šírením ochorenia COVID-19.
O odloženie splátok môže požiadať klient banky, ktorý je fyzickou osobou, živnostníkom alebo MSP s najviac 250 zamestnancami. Žiadosť o odklad splátok môže podať ktorýkoľvek z dlžníkov úveru (tzn. nielen osoba, ktorej bol úver poskytnutý, ale aj spolužiadateľ). Žiadateľ však nesmie byť v omeškaní so splácaním úveru viac ako 30 kalendárnych dní ku dňu doručenia predmetnej žiadosti. Žiadateľ zároveň nesmie byť v omeškaní so sumou najmenej 100 eur pri inom úvere u rovnakého veriteľa.
Dlžník môže požiadať banku o odloženie splátok kedykoľvek počas trvania pandémie, pričom pre každého dlžníka platia rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, že niekto podá žiadosť skôr a iný neskôr. Žiadosť je dostupná na webových stránkach jednotlivých bánk.
Splátky úverov a pôžičiek je možné takpovediac ,,zaradiť“ na koniec splatnosti úveru/pôžičky alebo je možné alikvotne zvýšiť splátky, ktoré sa budú splácať po uplynutí pandémie. Je však potrebné upozorniť, že odloženie splátok neznamená ich odpustenie. Samotný odklad splátok je bezplatný, ale počas predĺženia splátkového obdobia si banky budú úroky počítať.
5/ Dňa 22.04.2020 sa zvýšil limit pre bezkontaktné platby z 20 eur na 50 eur.
6/ Pre zamestnancov v karanténe a na OČR je hradených 55 % z ich hrubej mzdy po celú dobu nemocenské, resp. ošetrovné.
7/ Dňa 20.05.2020 bolo prijaté nariadenie Vlády SR, ktorým sa schválilo posunutie lehoty splatnosti poistného na sociálne poistenia za mesiac máj 2020 na 31.12.2020. Odklad splatnosti sa však týka len niektorých zamestnávateľov a SZČO. Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu, resp. pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za mesiac máj 2020 o 40% a viac. Je potrebné upozorniť, že lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za máj 2020 sa nemení, a rovnako tak sa nemení lehota splatnosti preddavkov na poistné na zdravotného poistenie za mesiac máj 2020.
V zmysle uvedeného nariadenia Vlády SR sa posúva tiež lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac marec 2020. Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za mesiac marec 2020 je tak splatné v termíne do 31.12.2020 (tzn. už nie do 31.07.2020 tak ako bolo upravené podľa prvotného opatrenia týkajúceho sa odkladu splatnosti odvodov). Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac marec 2020 sa opätovne týka len zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu, resp. pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za marec 2020 o 40% a viac.
Pokiaľ ide o lehotu splatnosti preddavkov na zdravotné poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za mesiac marec 2020 je potrebné upozorniť, že sa nemení sa naďalej zostáva do 31.07.2020. Podmienkou odkladu je opäť pokles tržieb, resp. pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za marec 2020 o 40% a viac.
8/ Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019 sa predlžuje do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote bude daň z príjmov zároveň splatná. V podanom daňovom priznaní v tejto predĺženej lehote, môže zároveň daňovník poukázať podiel zaplatenej dane po splnení všetkých podmienok určených v § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pretože zároveň sa lehota na podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane predlžuje až do skončenia druhého mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
9/ Odklad preddavkov dane z príjmov pri poklese tržieb o viac ako 40 %, ktoré opatrenie je účinné od 01.04.2020, ktorý môže daňovník uplatniť v prípade a za podmienky, že mu v konkrétnom mesiaci klesnú tržby (resp. príjem, alebo obrat) o viac ako 40 % oproti rovnakému mesiacu minulého roka a túto skutočnosť oznámi finančnej správe formou čestného vyhlásenia. Z uvedeného vyplýva, že daňovník nebude podávať (tak, ako tomu je doteraz) žiadosť o platenie preddavkov na daň inak, ale skutočnosť, že mu klesli tržby o 40 % oproti rovnakému mesiacu minulého roka iba oznámi formou čestného vyhlásenia finančnej správe (tzn. príslušnému správcovi dane). Takéto oznámenie (čestné vyhlásenie) musí daňovník urobiť v každom mesiaci / štvrťroku počas trvania mimoriadnej situácie, v ktorom chce (a teda zároveň spĺňa vyššie popísanú podmienku poklesu tržieb), aby mu bolo platenie preddavkov odložené. Nezaplatené preddavky bude povinný vyrovnať v daňovom priznaní za rok 2020, teda do marca 2021 (alebo v predĺženej lehote na podanie daňového priznania). Toto opatrenie sa týka všetkých podnikateľov, bez obmedzenia počtu zamestnancov, či výšky príjmu, teda tak malých firiem, SZČO, ako aj veľkých spoločností. Tí, ktorým tržby neklesli, môžu stále využívať ustanovenie zákona o dani z príjmu, ktoré daňovníkom umožňuje požiadať správcu dane o úpravu platenia preddavkov dane z príjmu inak.
10/ Možnosť započítania si doteraz neuplatnenej straty od r. 2014 vrátane, ktorá sa týka tých podnikateľov, ktorí podávajú daňové priznanie za rok 2019 v čase od 1.1.2020 do 31.12.2020. To znamená, že aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie z dôvodu hospodárskeho roku v januári, februári 2020 si môže cez inštitút dodatočného daňového priznania túto daňovú stratu douplatňovať. Pri umorovaní tejto straty sa postupuje tak, že ostáva v platnosti zákonný režim uplatňovania straty v minulosti, a len tá časť straty, ktorá nemohla byť uplatnená zákonným spôsobom vzhľadom na výšku základu dane v minulých rokoch, ostáva dnes ako možnosť jej jednorazového doumorovania.
Pomoc v udržaní alebo obnovení podnikania z eurofondov
Ako už vyššie spomíname je zrejmé, že mimoriadna situácia výrazne ovplyvnila oblasť priemyslu, výroby a obchodu, kde môžu podnikateľom pomôcť práve finančné prostriedky Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF alebo tzv. eurofondy). Dávame do pozornosti aktuálne možnosti čerpania podpory z eurofondov formou nevratného finančného príspevku, ktoré sú smerované najmä pre oblasť priemyselnej výroby z kapitoly Operačného programu Výskum a inovácie, kde ešte dňa 13.12.2019 bolo zo strany EK schválené zlúčenie operačných programov Výskum a Inovácie a Integrovaná infraštruktúra, tak aby bolo možné nevyčerpané finančné prostriedky alokovať tam, kde sú najviac potrebné. OPII má na roky 2014 – 2020 vyčlenený rozpočet viac ako 8 miliárd eur (vrátane povinného národného a súkromného spolufinancovania). Medzi hlavné priority patria aj:
- podpora zvyšovania konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov
- podpora výskumu a inovácií
Jedná sa o projekty podporujúce inováciu výrobného procesu, inováciu výrobku alebo ich kombináciu. Aktuálne je možné prekladať žiadosti o nevratný finančný príspevok v rámci výzvy pre podporu inteligentných inovácii v priemysle. Ďalšie výzvy sa pripravujú.
Profesionálne spracovanie potrebných procesov v súvislosti s nevratným finančných príspevkom zabezpečuje náš partner, spoločnosť BALTEUS spol. s.r.o., viac k aktuálnej téme nájdete tu.
Nezabudnite však na povinnosť subjektov, ktoré čerpajú finančné prostriedky z verejných zdrojov nad zákonné limity, zapísať sa do registra partnerov verejného sektora (RPVS), kde Vám naša advokátska kancelária poskytne profesionálne a kvalitné služby. V tejto súvislosti viac informácií nájdete na našej webovej stránke www.partnerverejnehosektora.sk
Prijatie opatrení bude pre dotknuté spoločnosti a osoby znamenať možnosť obrátiť sa so svojimi nárokmi a žiadosťami o poskytnutie pomoci alebo kompenzácie na štátom určené orgány a subjekty.
Naša advokátska kancelária je pripravená v spolupráci s partnermi poskytnúť Vám právne a iné odborné poradenstvo a služby v súvislosti s prijatými opatreniami štátu, ich dôsledkami ako aj ich možnými riešeniami a využitím pomoci zo štátnych, ako aj európskych prostriedkov.
Situáciu v oblasti odškodnenia a poskytovania pomoci dotknutým podnikateľom, ale aj fyzickým osobám budeme ďalej sledovať a článok budeme priebežne dopĺňať o aktuálne informácie.
Zdroje:
http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=250&Itemid=153
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_459
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_20_440
https://ec.europa.eu/slovakia/news_sk
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24596/1
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/63/20200327
