Zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon RPVS“) prešiel opätovne väčšou obsahovou zmenou, ktorá reaguje predovšetkým na potreby aplikačnej praxe, či už zo strany partnerov verejného sektora alebo oprávnených osôb. Cieľom novely Zákona RPVS bolo predovšetkým odbúrať administratívnu záťaž partnerov verejného sektora ako aj presnejšie zákonné vymedzenie pojmov, ktoré by do praxe priniesli väčšiu právnu istotu a eliminovali nejasnosti, ktoré prax prinášala. Podstatná časť Zákona RPVS, ktorej sa novela dotýka nadobudla účinnosť 1. septembra 2019. Ostatná časť ustanovení, ktorých sa predmetná novela Zákona RPVS týka, nadobudla účinnosť 1. novembra 2019, ide o články I bodov 19 – 21, bodov 24, 26, 32 a 49 novely. V rámci vyššie spomínanej novely Zákona RPVS došlo k niekoľkým podstatným zmenám, ktoré sa dotýkajú nielen činností oprávnenej osoby, ale predovšetkým partnerov verejného sektora a určovania konečných užívateľov výhod (ďalej len „KUV“).
Definícia vrcholového manažmentu
Významnou zmenou, ktorou sa reflektovalo predovšetkým na nesmiernu administratívnu záťaž partnerov verejného sektora je vymedzenie pojmu vrcholového manažmentu, resp. jeho člena. V zmysle novely Zákona RPVS sa zúžilo pojmové vymedzenie člena vrcholového manažmentu, t.z., že za KUV zapisovaných do registra partnerov verejného sektora (ďalej len „RPVS“) sa budú považovať len členovia štatutárneho orgánu spoločnosti (pred novelou sa za člena vrcholového manažmentu automaticky považoval aj prokurista, či vrcholový manažér). Cieľom tohto zúženia subjektov, bolo predovšetkým odbúrať nezmyselnú administratívnu záťaž, ktorá sa vymykala zmyslu Zákona RPVS a súvisela so zapisovaním týchto subjektov resp. KUV do RPVS.
S uvedenou novelou súvisí aj neopomenuteľná povinnosť oprávnenej osoby daného partnera verejného sektora aby v požadovanej lehote zabezpečil zosúladenie zapísaných údajov o členoch vrcholového manažmentu s novelou Zákona RPVS a to najneskôr do 29.02.2020.
Uvádzanie trvalého pobytu KUV nie je povinnosťou
Novela zákona o RPVS priniesla aj možnosť uvádzať namiesto trvalého pobytu KUV údaj o sídle alebo o mieste podnikania PVS. V prípade uplatnenia tohto práva, však musia existovať objektívne okolnosti, ktoré odôvodňujú, že zverejnením údajov o trvalom pobyte KUV, môže dôjsť ohrozeniu jeho bezpečnosti, či zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti, alebo môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti jemu blízkych osôb a môže zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti jemu blízkych osôb.
Novela zákona o RPVS aj týmto reagovala na význam a zabezpečenie ochrany osobných údajov KUV,či jemu blízkych osôb.
Materiálny korektív
Novela zákona o RPVS sa odzrkadlila aj v ustanoveniach týkajúcich sa ukladania sankcii z obsahu ktorých vyplýva aj tzv. materiálny korektív. Význam tohto inštitútu spočíva v ukladaní sankcií za porušenie predpisov zákona o RPVS. V prípade, ak súd zistí, že došlo k porušeniu predpisov zákona o RPVS avšak spôsob porušenia povinností, jeho následky, okolnosti, miera zavinenia a závažnosť porušenia povinnosti je nepatrná, súd vysloví vinu, avšak neudelí vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti žiadnu sankciu.
Zavedenie diskvalifikačnej lehoty
Novela zákona o RPVS zavádza časové obdobie v priebehu ktorého sa partner verejného sektora, nemôže opätovne zapísať do RPVS po jeho výmaze z RPVS z úradnej povinnosti.
Ide o lehotu v trvaní dvoch rokov, ktorá začína plynúť momentom výmazu partnera verejného sektora z úradnej povinnosti z RPVS resp. dňom právoplatnosti rozhodnutia registrujúceho orgánu o výmaze partnera verejného sektora z RPVS.
V zmysle právneho stavu, ktorý platil do 31.08.2019 sa vymazaný partner verejného sektora z RPVS mohol opätovne zapísať hneď na druhý deň do RPVS: Novelou zavedená diskvalifikačná lehota však zamedzila takémuto nelogickému konaniu.
Uvedený dvojročný zákaz opätovného zápisu do Registra sa nevzťahuje na dobrovoľné výmazy z Registra.
Zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu
Novela zákona o RPVS reflektuje aj na zodpovednosť členov štatutárneho orgánu za škodu.
Právny stav platný do 31.08.2019 spočíval v tom, že v prípade porušenia povinností podľa Zákona o RPVS, resp. uloženia pokuty štatutárnemu orgánu, dostával pokutu každý člen štatutárneho orgánu samostatne. Novela zákona o RPVS ale priniesla zmenu, ktorá definuje, že pokuta sa štatutárnemu orgánu ukladá ako celku, t.z., že sa zavádza solidárna zodpovednosť a teda členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Výška pokuty zostala zachovaná – od 10.000€ do 100.000€.
Overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod
Novela zákona o RPVS priamo zavádza a vymedzuje dátum, ku ktorému je potrebné vykonať overenie identifikácie KUV partnera verejného sektoru k 31. decembru.
Ide predovšetkým o zosúladenie a zjednotenie činností oprávnených osôb, čím sa reflektovalo na chaotický a neusmernený stav, ktorý bol pred novelou zákona o RPVS, kedy nebol pre tieto činnosti vymedzený presný dátum ani časové obdobie.
Novelou uvádzané overenie identifikácie KUV partnera verejného sektora k 31.12 musí byť vykonané najneskôr do 28. Februára.
Oprávnená osoba môže po novom vykonať overenie identifikácie KUV kedykoľvek a to na dobrovoľnej báze, teda aj mimo verifikačných udalostí predpokladaných Zákonom o RPVS.
Nové pravidlá na určenie hodnoty plnenia zo zmluvy
Novela zákona o RPVS určila aj nové pravidlá pre určenie hodnoty plnenia zo zmluvy. Pre určenie hodnoty plnenia zmluvy sú kľúčové napr. podmienky jej počítania v hodnote bez DPH, pri určovaní jej výšky sa do jej hodnoty nezapočítavajú zmluvné sankcie, v prípade existencie viacerých spoluvlastníkov sa plnenie rozpočíta podľa veľkosti ich podielov a pod.
Neopomenuteľný význam má aj určenie limitu hodnoty plnenia zo zmluvy, v zmysle ktorého je povinná registrácia do RPVS vtedy, ak partner verejného sektora prijíma jednorazové plnenie v hodnote prevyšujúcej 100 000 Eur v rámci jedného kalendárneho roka alebo pri viacerých čiastkových, či opakujúcich sa plneniach v hodnote prevyšujúcej 250 000 Eur avšak nie v rámci jedného kalendárneho roka, ale v priebehu celého zmluvného vzťahu.
