V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPVS“) môže byť oprávnenou osobou advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania, alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, ako aj zahraničná osoba oprávnená na území Slovenskej republiky vykonávať rovnaký predmet podnikania ako oprávnená osoba uvedená vyššie, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený svoj podnik alebo svoju organizačnú zložku a ktorá sa na základe písomnej dohody zaviazala plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora (ďalej len „PVS“).
Každý PVS môže mať v registri partnerov verejného sektora (ďalej len „RPVS“) zapísanú len jednu oprávnenú osobu. Oprávnená osoba koná za PVS. Podania, ktoré neurobí za PVS oprávnená osoba, sú registrovým orgánom odmietnuté.
Oprávnená osoba má s PVS zmluvný vzťah, ktorý je založený písomnou dohodou, obsahom ktorej sú povinnosti oprávnenej osoby pre PVS. Na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre PVS sa primerane vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Oprávnená osoba nemôže byť obmedzovaná pokynmi zo strany PVS. Dohoda medzi PVS a oprávnenou osobou je obligatórnou súčasťou prílohovej časti pri podaní návrhu na zápis PVS do RPVS.
Vylúčenie oprávnenej osoby je priamo upravené v zákone o RPVS, kde sú v ustanovení § 19 tohto zákona vymedzené konkrétne dôvody vylúčenia oprávnenej osoby:
- oprávnená osoba nemôže byť v tej istej veci zároveň aj PVS alebo konečným užívateľom výhod (ďalej len "KUV") PVS, pre ktoré má oprávnená osoba vykonávať svoju činnosť,
- KUV oprávnenej osoby ako aj PVS je tá istá fyzická osoba,
- akýkoľvek vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom orgánov PVS, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, predovšetkým ak je majetkovo, či personálne prepojená s PVS.
Práve personálne a majetkové prepojenie vo vzťahu k oprávnenej osobe a PVS je najviac frekventovaným dôvodom preskúmavania otázky konfliktu záujmov zo strany registrového súdu.
Pod personálnym prepojením sa rozumie vzťah navzájom „blízkych“ osôb (pojmové vymedzenie blízkych osôb je definované v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“). Pod personálnym prepojením sa zároveň rozumie aj účasť oprávnenej osoby v dozorných, kontrolných ako aj iných orgánoch PVS. Nezriedka sme sa v praxi stretli s prípadmi, že štatutárny orgán (konateľ) oprávnenej osoby (ktorou môže byť advokát vykonávajúcej svoju činnosť prostredníctvom obch. spoločnosti ) je zároveň napríklad v dozornom orgáne (dozorná rada) PVS, čo v danom prípade možno považovať za porušenie vylúčenia podľa § 19 zákona o RPVS.
Majetkové prepojenie spočíva vo vzťahu, v ktorom je oprávnená osoba svojim príjmom „závislá“ na PVS (napr. pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom), ako aj akákoľvek účasť na podnikaní alebo zisku PVS (napr. účasť na podnikaní prostredníctvom tichého spoločníka, účasť na podnikaní v podobe vlastníctva akcií, a pod.)
Nestrannosť oprávnenej osoby môžu okrem vyššie uvedených dôvodov spochybniť aj iné vzťahy, ktoré môžu ohroziť profesionalitu, kvalitu a predovšetkým objektívnosť výkonu činností oprávnenej osoby. Právna teória a judikatúra súdov už viackrát judikovala, že nestrannosť sa prejavuje v dvoch aspektoch a to v subjektívnom kritériu, čo vo výsledku znamená, že oprávnená osoba sa sama subjektívne musí považovať za nestrannú, nezaujatú a schopnú konať nezávisle. A kritériu objektívnom, ktoré vyžaduje, aby existovalo objektívne presvedčenie aj iných osôb o tom, že neexistujú pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS. Inými slovami, k subjektívnej nestrannosti musí pristúpiť vždy aj objektívna nestrannosť, t. z. že musí existovať objektívne presvedčenie, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam, že medzi PVS a oprávnenou osobou sú dôvody k porušeniu nestrannosti činnosti oprávnenej osoby.
Porušenie zákazu výkonu činnosti oprávnenej osoby podľa § 19 Zákona o RPVS má za následok nasledovné sankcie:
- vedie k uloženiu pokuty zo strany registrujúceho orgánu podľa § 13 ods. 1 a ods. 4 Zákona o RPVS a to
a. PVS vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur (bližšie § 13 ods. 1 zákona o RPVS)
b. osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu PVS v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur ( bližšie pozri výklad k § 13 ods. 2 zákona o RPVS)
- vedie k výmazu Partnera z Registra ( bližšie pozri výklad k § 12 ods. 1 zákona o RPVS )
- vedie k diskvalifikácii štatutára PVS, ktorý je právnickou osobou.
- vedie k oprávneniu subjektu, s ktorým má PVS uzavretú zmluvu odstúpiť od takejto zmluvy alebo prerušiť jej plnenie, prípadne vôbec nezačať plniť zmluvu bez následku, že by takému subjektu hrozili následky napr. vo forme vzniku nároku na úroky z omeškania .
Vyššie uvedené sa premietlo už aj do praxe, kde registrový orgán, resp. Okresný súd v Žiline, rozhodol o konflikte záujmov medzi oprávnenou osobou a PVS v zmysle ustanovenia § 19 písm. c) zákona o RPVS, kedy bola udelená pokuta oprávnenej osobe ako aj PVS z dôvodu potvrdenia konfliktu záujmov.
Z rozhodovacej praxe registrového orgánu:
Uznesenie Okresného súdu Žilina spis. zn. 5PPok 3/2018-172 :
„vzťah medzi spoločníkom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.“
Uznesenie Okresného súdu Žilina spis. zn. 43PPok/2/2018-172 -391 :
„vzťah medzi členom dozornej rady partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných) je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.“
