Začiatkom minulého roka sme sa v článku venovali téme z oblasti zvereneckých fondov, konkrétne išlo o plánované právne úpravy. Vysvetlili sme si pojem zverenecký fond, rovnako sme vymedzili podmienky pre ustanovenie do funkcie správcu zvereneckého fondu. V tom článku sa pozrieme na ich porovnanie vo vybraných právnych poriadkoch.
Zverenecké fondy predstavujú jeden z modelov spravovania majetku, ktorý je populárny predovšetkým v zahraničí a má svoje pevné miesto v zahraničnej právnej úprave, pričom sa zvykne spravidla označovať pojmom trust.
Podstatou zvereneckých fondov je, že vlastník majetku má možnosť určiť, akým spôsobom bude jeho majetok v budúcnosti spravovaný. Je potrebné zdôrazniť, že súčasná právna úprava nijako neupravuje možnosť stanoviť podmienky správy majetku pre prípad smrti poručiteľa, a preto poručiteľ nemá právnu možnosť zabezpečiť, aby boli jeho želania a vízie dodržiavané aj po jeho smrti.
Zverenecký fond ako osobitný inštitút spravovania majetku nie je upravený v právnom poriadku Slovenskej republiky, napriek tomu, že niektoré právne predpisy s týmto pojmom pracujú (napr. zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní).
Na problematiku zvereneckých fondov sme poukázali už v predchádzajúcom článku, pričom sme sa zamerali najmä na súvis tohto inštitútu s problematikou rodinného podnikania.
Zverenecký fond predstavuje súbor majetku, napríklad obchodných podielov v rodinnom podniku, ktorý je vyčlenený pre osobitný účel a ktorý je spravovaný treťou osobou (správcom) v prospech vopred určenej osoby (beneficient). Zverenecký fond umožňuje vlastníkovi majetku určiť, akým spôsobom bude jeho majetok v budúcnosti spravovaný, čím sa jednak zachová jednotnosť majetku a nedôjde k jeho deleniu a zároveň takýto majetok nebude ani predmetom dedičstva. Pravidlá nakladania s majetkom vo zvereneckom fonde sú zadefinované v štatúte zvereneckého fondu, ktoré sú pre správcu zvereneckého fondu záväzné a tento je povinný s majetkom nakladať výlučne v súlade so štatútom zvereneckého fondu. Štatút môže preto jasne definovať kto, akým spôsobom a v akom pomere bude participovať na rodinnom podniku a užívať benefity z neho vyplývajúce. Štatút preto možno označiť ako najdôležitejší dokument pri zriaďovaní zvereneckého fondu, preto odporúčame jeho vyhotovenie konzultovať, prípadne priamo zveriť do rúk odborníkom, najmä za účelom eliminácie akýchkoľvek rizík, ktoré by v dôsledku nesprávne a nedostatočne vyhotoveného štatútu mohli vzniknúť a viesť k stratám na majetku a podobne.
Zverenecké fondy podľa českého Občianskeho zákonníka
Česká republika pri rekodifikácií súkromného práva zaradila zverenecké fondy do zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len „český občiansky zákonník“), ktorý úpravu radí pod vecné práva, konkrétne do časti správa cudzieho majetku. Takéto zaradenie je logické, nakoľko práve správa cudzieho majetku je podstatou zvereneckých fondov. Česká právna úprava zvereneckých fondov je pomerne rozsiahla, je jej venovaných bezmála 30 ustanovení, v ktorých je právne upravená samotná podstata zvereneckých fondov, ich funkcie, spravovanie majetku a jeho zánik.
Podľa českej právnej úpravy sa zverenecký fond vytvára vyčlenením majetku z vlastníctva zakladateľa tak, že vyčlenený majetok sa zverí na základe zmluvy správcovi, ktorý je povinný ho náležite spravovať. Dôležité je, že vznikom zvereneckého fondu vzniká zároveň aj oddelené a nezávislé vlastníctvo takto vyčleneného majetku. Majetok vo zvereneckom fonde však nie je vo vlastníctve ani jeho zakladateľa, ani správcu a ani beneficientov. Český občiansky zákonník zároveň ustanovuje minimálne obsahové požiadavky štatútu zvereneckého fondu, pričom platí, že tento by mal obsahovať aspoň označenie majetku, ktorý je predmetom zvereneckého fondu, účel a podmienky plnenia zo zvereneckého fondu, ale aj údaje o dobe trvania zvereneckého fondu a jeho správcoch. Správcom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ tak ustanoví zákon, možno za správcu určiť aj právnickú osobu. Po vzniku zvereneckého fondu má jeho zakladateľ naďalej právo nad ním vykonávať dohľad, napríklad má právo dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu uskutočneného správcom alebo žiadať súd o odvolanie správcu a ustanovenie nového správcu. Zverenecký fond zaniká uplynutím doby, na ktorú bol založený, alebo dosiahnutím stanoveného účelu. Ďalším prípadom zániku je dohoda beneficientov o jeho zrušení. V neposlednom rade môže byť zverenecký fond zrušený rozhodnutím súdu. Po zrušení zvereneckého fondu pripadne majetok v ňom uložený beneficientovi. Pokiaľ beneficient nie je, tak majetok pripadá späť zakladateľovi. Riešením ultima ratio je prikázanie majetku do vlastníctva štátu v prípade, kedy majetok nemožno prikázať beneficientovi ani zakladateľovi zvereneckého fondu, napríklad z dôvodu, že už nežijú.
Zverenecký fond podľa nemeckého právneho poriadku
Nemecký občiansky zákonník, podobne ako ten slovenský, neobsahuje osobitnú úpravu zvereneckých fondov. Napriek tomu je však tento inštitút nemeckému právu známy, konkrétne ako „Truehand“, pričom tento je dotváraný judikatúrou. Truehand sa zakladá buď v prospech zakladateľa, alebo v prospech tretej osoby. Truehand teda rovnako ako zverenecký fond predstavuje inštitút spravovania cudzieho majetku, ktorý sa zakladá zmluvou. Má preto záväzkovo-právny charakter. Nemecké právo rozlišuje medzi Truehandami otvorenými a skrytými, pričom základným rozdielom je zachovanie anonymity osôb v prípade skrytého Truehandu.
Angloamerický trust
Angloamerický právny systém používa na označenie zvereneckých fondov pojem trust, pričom tento predstavuje pružnú právnu úpravu spravovania cudzieho majetku s vysokým stupňom právnej ochrany. Zriadením trustu dochádza k úplnému oddeleniu majetku zriaďovateľa (founder) a majetok v truste predstavuje osobitný, oddelený majetok, spravovaný správcom (trustee) v prospech tretej osoby (beneficiary). V porovnaní s nemeckou právnou úpravou sa trust vždy zakladá v prospech tretej osoby, nikdy nie v prospech jeho zakladateľa. Správca je povinný majetok spravovať podľa zakladateľskej zmluvy, v ktorej sú upravené konkrétne pravidlá spravovania zvereného majetku a spôsob nakladania s ním. Trusty bývajú anonymné, nakoľko údaje o zriaďovateľovi a tretej osobe nie sú verejne prístupné. Dopracovať sa dá jedine k menu správcu trustu. Zaujímavosťou je, že prostredníctvom zriadenia trustu je možné v prípade dedenia obísť neopomenuteľných dedičov.
