Dňa 4. októbra 2022 bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela prináša početné a významné zmeny v Zákonníku práce, ktoré sa dotýkajú viacerých práv a povinností zamestnávateľov pri založení, zmenách aj skončení pracovného pomeru. Zmeny sa dotknú aj vysielania zamestnancov, práce vykonávanej na základe dohôd mimo pracovného pomeru a tiež sa zavádza nový inštitút otcovskej dovolenky. V rámci doplňujúci návrhov počas legislatívneho procesu bola tiež navrhnutá úprava práva odborovej organizácie, pôsobiacej u zamestnávateľa primeraným spôsobom osloviť zamestnanca za účelom ponúknutia mu členstva v nej. Pôvodne zamýšľaný dátum účinnosti novely (od 1.10.2022) sa posunul a novelizované znenie Zákonníka práce nadobudne účinnosť od 1. novembra 2022. V druhom článku si bližšie priblížime ďalšie zmeny, ktoré novela so sebou prináša. K novele Zákonníka práce pripravujeme 30.11.2022 aj bezplatný webinár - informácie k nemu nájdete na konci článku.
Obsah článku:
- Pracovný pomer na dobu určitú
- Odstupné a odchodné
- Vyslanie zamestnanca
- Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- Nové právo odborovej organizácie
Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť skúšobnú dobu aj v prípade pracovného pomeru na dobu určitú. Štandardne skúšobná doba nesmie presiahnuť 3 mesiace, avšak najmä v prípade pracovného pomeru na dobu určitú nie je uvedená dĺžka skúšobnej doby primeraná predpokladanému trvaniu zmluvy a povahe práce. S cieľom zabezpečenia proporcionality skúšobnej doby k dĺžke trvania pracovného pomeru na dobu určitú sa navrhuje zaviesť nová úprava skúšobnej doby, v zmysle ktorej u zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru, tým však nie je dotknuté ustanovenie § 45 ods. 1 Zákonníka práce.
S cieľom zaistenia istejšej formy zamestnania môže zamestnanec s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá dlhšie ako šesť mesiacov, a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, požiadať zamestnávateľa o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú odôvodnenú odpoveď do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti. Uvedená povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje aj na každú ďalšiu žiadosť zamestnanca podanú najskôr po uplynutí 12 mesiacov od podania predchádzajúcej žiadosti. Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, je povinný na žiadosť zamestnanca o prechod na inú formu zamestnania odpovedať najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti a pri opakovanej žiadosti môže poskytnúť odpoveď v ústnej forme, v prípade ak sa odôvodnenie odpovede nezmenilo.
Vo väzbe na niektoré sporné otázky v aplikačnej praxi sa zákonodarca rozhodol spresniť právo zamestnanca (resp. jeho pozostalých) na odstupné a odchodné. V prípade ak zamestnanec zomrie pred uplynutím výpovednej doby alebo pred dohodnutým dňom skončenia pracovného pomeru, na účely odstupného sa za deň skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou považuje deň smrti zamestnanca. Rovnako platí, že ak zamestnanec zomrie, na účely nároku na odchodné sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca.
Nové ustanovenie §54b Zákonníka práce upravuje zmenu pracovných podmienok a podmienok zamestnávania z dôvodu vyslania na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie iného členského štátu Európskej únie. Ide o presunutie právnej úpravy obsiahnutej v súčasnom ustanovení § 5 Zákonníka práce doplnenej v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z európskej smernice.
Ak má byť domáci zamestnanec vyslaný domácim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie, domáci zamestnávateľ uzatvorí s domácim zamestnancom dohodu o vyslaní, v ktorej dohodne najmä:
- deň začatia a skončenia vyslania,
- druh práce počas vyslania a jeho stručnú charakteristiku,
- miesto výkonu práce počas vyslania,
- mzdové podmienky počas vyslania.
V súvislosti s vysielaním zamestnancov novela Zákonníka práce zavádza povinnosť zamestnávateľa poskytnúť domáckemu zamestnancovi pred začatím vyslania písomnú informáciu najmenej v rozsahu nasledujúcich údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva, dohoda o vyslaní alebo písomná informácia podľa § 47a ods. 1:
- údaje o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania uplatňovaných počas vyslania podľa § 5 ods. 13 v rozsahu údajov podľa § 47a ods. 1,
- údaje o náhrade cestovných výdavkov, náhrade výdavkov za ubytovanie a stravné alebo o iných náhradách výdavkov, ktoré sa vzťahujú na vyslanie,
- údaje podľa § 44a ods. 2,
- odkaz na oficiálne webové sídlo zverejnené členským štátom Európskej únie, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný, ktoré obsahuje informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania uplatňujúcich sa na zamestnancov vyslaných na jeho územie
V prípade vyslania sa informácie musia poskytnúť len v rozsahu, v ktorom dochádza k zmene oproti informácií, ktorú dostal zamestnanec v kontexte práva SR, t. j. podľa ustanovenia § 47a.
Ak doba vyslania v jednotlivom prípade nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne zamestnávateľ nie je povinný písomne informovať zamestnanca o údajoch uvedených pod písmenom b) až d).
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
V prípade ak priemerný týždenný pracovný čas presiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov, na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa primerane vzťahujú aj ustanovenia:
- § 43 ods. 1 písm. b) = povinnosť zamestnávateľa dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec
- § 44a ods. 2 až 5 = povinnosti zamestnávateľa súvisiace s výkonom práce mimo územia SR
- § 47a ods. 1 písm. a) a d) a ods. 2 až 5 = informovanie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania
- § 54b ods. 2 až 5 = informačné povinnosti súvisiace s vysielaním zamestnancov
Jedným zo základných cieľov európskej smernice je zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti práce pri pracovnoprávnych vzťahoch, kde je organizácia práce úplne, alebo prevažne nepredvídateľná. V prípade slovenského právneho poriadku sú takýmito práve pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z tohto dôvodu zákonodarca navrhuje zaviesť nové ustanovenie §223a upravujúce pravidlá pre minimálnu predvídateľnosť práce.
Ak zamestnávateľ pri rozvrhovaní práce vychádza z ustanovenia § 90 ods. 4 v zmysle ktorého začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné a ods. 9 upravujúceho povinnosť zamestnávateľa oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň, zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru dostáva relevantné informácie o rozvrhnutí pracovného času. To platí aj v prípade, ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že zamestnanec si rozvrhuje pracovný čas sám.
Ak zamestnávateľ takto nepostupuje bude po novom povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o:
- dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže od zamestnanca vyžadovať vykonávanie práce,
- lehote, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom, ktorá nesmie byť kratšia ako 24 hodín.
Zamestnanec zároveň nebude povinný vykonať prácu, ak zamestnávateľ bude požadovať výkon práce v iný než písomne oznámený deň.
Nové právo odborovej organizácie
Výbory NR SR, ktoré návrh zmeny Zákonníka práce prerokovali v rámci svojej spoločnej správy predložili návrh, aby bolo do Zákonníka práce doplnené nové ustanovenie (§ 230b), ktorým by sa upravilo právo odborovej organizácie, ktorá pôsobí u zamestnávateľa primeraným spôsobom osloviť zamestnanca za účelom ponúknutia členstva v nej. Spôsob tohto oslovenia by mal podliehať dohode so zamestnávateľom, avšak ak by sa dohoda nedosiahla, vznikla by zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu so základnými informáciami o odborovej organizácii v lehotách, ktoré sa navrhujú vymedziť priamo v tomto ustanovení. Navrhované ustanovenie i vymedzenie týchto lehôt považujeme za pomerne zmätočné a nejasné, ktorého aplikácia v praxi môže spôsobiť výkladové problémy.
Taktiež sa navrhuje upraviť právo odborovej organizácie informovať zamestnancov o jej činnosti a to novými spôsobmi komunikácie. Aj v tomto prípade platí, že pokiaľ sa odborová organizácia so zamestnávateľom nedohodne na spôsobe realizácie tohto práva, vznikne zamestnávateľovi povinnosť umožniť odborovej organizácii zverejňovať oznamy o jej činnosti prostredníctvom miesta prístupného zamestnancom s možnosťou vyhradenia miesta v elektronickom informačnom systéme zamestnávateľa, ak k nemu majú zamestnanci prístup.
V odôvodnení k navrhovanej úprave sa odkazuje na potrebu transpozície smernice EÚ 2019/1152 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v EÚ. Ako hlavný dôvod tejto úpravy sa uvádza predovšetkým potreba zabezpečenia možnosti komunikácie odborovej organizácie so zamestnancami pracujúcimi s domácnosti.
Webinár - Novela Zákonníka práce a GDPR
Obsahom tohto webinára budú:
1/ Najzásadnejšie zmeny Zákonníka práce po veľkej novele (2022-2023)
(zmeny právnej úpravy pri vzniku, zmene a skončení pracovného pomeru, pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nové povinnosti zamestnávateľa, zmeny pri vysielaní zamestnancov a zavedenie otcovskej dovolenky).
2/ Pracovnoprávne vzťahy v kontexte Nariadenia GDPR
(personálne procesy pri spracúvaní osobných údajov, účely a právne základy spracúvania osobných údajov, problematika súhlasov a právne aspekty kontrolného mechanizmu na pracovisku).
Na konci webinára budú môcť účastníci webinára klásť prednášajúcim otázky.
Kedy: 30.11.2022 o 9:00
Kde: Online prostredníctvom platformy Webex
Prednášajúci: Mgr. Andrea Domény (Hronček & Partners), Mgr. Anna Kopkášová (Hronček & Partners), Barbora Plavcová Gombárska (Top privacy)
Cena: zadarmo
Organizátorom webinára je Hronček & Partners, s. r. o. a Top privacy s.r.o.
Účasť na webinári je bezplatná a je pre limitovaný počet osôb.
Zaregistrujte sa na webinár, získate prehľad o Novele Zákonníka práce, GDPR a využite možnosť zodpovedať akékoľvek Vaše otázky z týchto oblastí.
Registrovať sa môžete už teraz prostredníctvom nášho formulára. Pridajte sa do udalosti na LinkedIne alebo na Facebooku a nepremeškajte žiadne novinky k webináru. Tešíme sa na Vás!
