Už je to vyše pol druha roka čo po dvojmesačnej legisvakačnej dobe nadobudol 1. februára 2017 účinnosť zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o upomínacom konaní“). Z hľadiska súčasnej hypertrofie práva či z aspektu textuálnej zložitosti právnych predpisov možno povedať, že tento zákon sa odlišuje od štandardu, nakoľko je podľa nás napísaný pomerne jasne a predovšetkým stručne, keďže jadro zákona, článok I., obsahuje len 15 paragrafov. Skromnosť zákonodarcovho pera sa však neodrazila na nižšej kvalite tohto právneho predpisu, naopak, zákon zavádza v podstate nový druh civilného procesu do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorým sa majú spravovať niektoré súkromnoprávne vzťahy. Upomínacie konanie je novinkou v oblasti vydávania platobných rozkazov. Možno povedať, že ide o akýsi alternatívny spôsob riešenia sporov o peňažné plnenie, nakoľko tento druh konania funguje paralelne vedľa štandardného konania, ktoré sa spravuje zákonom č. 150/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „Civilný sporový poriadok“). To v praxi znamená, že je iba na voľnej úvahe žalobcu, či sa rozhodne svoj nárok uplatňovať v zmysle ust. § 265 a nasl. Civilného sporového poriadku alebo v upomínacom konaní. Je však nutné poznamenať, že na upomínacie konanie sa subsidiárne uplatní Civilný sporový poriadok s výnimkou ust. § 126.
-
Samotný platobný rozkaz možno zaradiť medzi také procesné rozhodnutia, v ktorých sa zdá byť uplatňovaný nárok nesporným, čo má viesť k rýchlosti a jednoduchosti konania. Skrátená forma konania je upravená práve ust. § 265 a nasl. Civilného sporového poriadku. Poďme si však ukázať niektoré odlišnosti upomínacieho konania práve od konania upraveného v zmysle Civilného sporového poriadku.
Výrazným špecifikom tohto konania je fakt, že príslušným súdom je v upomínacom konaní len Okresný súd Banská Bystrica, pričom v konaní podľa Civilného sporového poriadku sa príslušnosť súdu určuje v zmysle štandardných pravidiel o určovaní príslušnosti súdu (ust. § 13 a násl. CSP).
Upomínacie konanie je výlučne konaním elektronickým a rozhoduje sa o vydaní platobného rozkazu. Je nutné dodať, že aj podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa CSP je za splnenia istých podmienok možné taktiež realizovať elektronicky. Podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je možné vykonať výhradne elektronickou formou. Tento návrh musí byť autorizovaný, teda „podpísaný“ zaručeným elektronickým podpisom (je nutné mať občiansky preukaz s čipom a čítačku). Pravidlá o autorizácii platia obdobne aj pre zákonného zástupcu či advokáta žalobcu. Nie je možné podať žalobu v akomkoľvek formáte, ale je nevyhnutné použiť štandardizované elektronické formuláre, ktoré je možné nájsť na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR alebo na stránke www.slovensko.sk. Tieto formuláre nie sú podmienkou len pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, ale rovnako aj pre podanie odporu proti platobnému rozkazu či žiadosti o úhradu nároku v splátkach, čo je nový inštitút, ktorý nám predstavuje práve zákon o upomínacom konaní. Elektronicky sa musia spolu s podaniami pripojiť aj všetky prílohy, ktoré majú podporovať tvrdenia uvedené v návrhu či v odpore. Pri podávaní príloh sa však už nevyžaduje autorizácia vo forme zaručeného elektronického podpisu.
Ak sa upomínacie konanie bude týkať účtovných jednotiek, teda na oboch stranách sporu budú stáť podnikatelia, stačí, ak žalobca k návrhu pripojí faktúru, ktorá nebola pasívne legitimovaným subjektom zaplatená (žalobca má teda legitímne očakávanie na zaplatenie) a zároveň vyhlási, že uplatňovaný nárok eviduje vo svojom účtovníctve. Ak je aktívne legitimovaný subjekt zároveň platiteľom DPH, môže tiež uviesť, že nárok uviedol v kontrolnom výkaze.
Rovnako ako podania adresované súdu, tak aj doručovanie zo strany súdu pre účastníkov konania prebieha elektronickou formou, avšak súd písomnosti doručuje elektronicky len v prípade, ak má účastník konania zriadenú elektronickú schránku a ak je súd schopný mu túto poštu doručiť, v opačnom prípade postupuje v zmysle zákona, teda poštu doručí žalovanému v materiálnej listinnej podobe.
Ak súd vyhodnotí, že boli splnené procesné podmienky, poplatkové podmienky a návrh žalobcu je opodstatnený, do 10 dní od splnenia týchto podmienok vydá platobný rozkaz, v ktorom súd žalovanému určí, aby splnil povinnosti uložené v tomto platobnom rozkaze v lehote do 15 dní alebo aby v rovnakej lehote proti nemu podal odpor.
Na záver je nutné poznamenať jeden z najdôležitejších výhod upomínacieho konania a to ten, že súdny poplatok sa pri upomínacom konaní znižuje o 50% oproti bežnému konaniu. To je výhodné predovšetkým pri sporoch o väčšie finančné sumy. Pri podaní odporu v upomínacom konaní sa súdny poplatok neplatí vôbec.
Je nesporné, že upomínacie konanie prináša veľa výhod. Predovšetkým to je rýchlosť, jednoduchosť a efektivita konania, ale aj jeho „cena“, keďže sú podstatne znížené súdne poplatky, či už ide o podanie návrhu alebo odporu. Hoci upomínacie konanie vyzerá na prvý pohľad jednoducho, aj tu sa môže tá či oná strana dostať do problémov s formalizovaným postupom súdu a môže sa tak stať, že podanie strany môže byť súdom z rôznych formálno-procesných podmienok odmietnuté. Z tohto dôvodu je vhodné, ak sa prípadný účastník upomínacieho konania v každom prípade obráti na právneho zástupcu – advokáta. Predíde tak zbytočným komplikáciám a vymôže svoje právo v čo najrýchlejšej možnej dobe.
